12.obzor

Nový výskyt sekundárnych minerálov medi a zinku na polymetalickom ložisku Banská Štiavnica
(Tomáš Bancík, Martin Patúš)

Úvod
Príspevok je venovaný opisu nového výskytu sekundárnych minerálov Cu a Zn, ktoré doteraz na polymetalickom ložisku Banská Štiavnica neboli identifikované.

Geologicko-ložisková charakteristika a lokalizácia výskytu
Epitermálne ložisko drahokovových a polymetalických rúd Banská Štiavnica patrilo v nedávnej minulosti k najdôležitejším a najväčším exploatovaným ložiskám na území Slovenskej republiky. Samotná bansko-štiavnická rudná oblasť pozostáva zo systému viac ako 120 hydrotermálnych rudných žíl. Tie sú vyvinuté predovšetkým v propylitizovaných andezitoch, ich pyroklastikách, kremenno-dioritových porfýroch, dioritoch a granodioritoch (Števko, Bačík 2011). Najvýznamnejšími sú žily Grüner, Štefan, Ján, Špitaler, Bieber a skúmaná žila Terézia. Podpovrchové časti žíl sú charakteristické pre svoj vysoký obsah Au-Ag minerálov, ktorý smerom do håbky klesá. Polymetalická Pb-Zn-Cu mineralizácia vystupuje v prevažnej miere v hlbších partiách ložiska. Najrozšírenejšími primárnymi rudnými minerálmi sú galenit, sfalerit a chalkopyrit, z nerudných minerálov prevláda kremeò, kalcit až Mn-kalcit a baryt (Kodìra et al. 1986).
Napriek tomu, že ťažba polymetalických rúd skončila v roku 1993, v súčasnosti predstavuje Banská Štiavnica jednu z najdôležitejších a najbohatších mineralogických lokalít na Slovensku. Do dnešnej doby bolo popísaných z predmetného ložiska vyše 120 minerálnych druhov, pričom v priebehu rokov sa opisujú ďalšie. Nový výskyt sekundárnych minerálov medi a zinku – konkrétne rýdzej medi, kupritu, tenoritu, aragonitu (var. zeiringit) a hydrozinkitu, spolu s už predtým popísaným serpieritom a devillínom, bol zistený na 12. obzore ložiska Banská Štiavnica na dobývkach žily Terézia.
Rýdza meď najčastejšie vystupuje vo forme povlakov a drobných kríčkovitých agregátov do veľkosti 1,5 cm na banskej výdreve alebo na kompaktných limonitovo-sadrovcových masách na stenách banských chodieb. Našli sa však aj agregáty cementačnej medi pokryté čiernym povlakom tenoritu na ploche 7 x 4 cm. Meď sa nachádzala v asociácii s tenoritom, malachitom, sadrovcom, limonitom a v menšej miere kupritom, miestami tiež s devillínom a hydrozinkitom.
Tenorit vytvára čierne až čiernosivé povlaky na medi, respektíve niekedy jej tenké machovité agregáty úplne nahrádza. Pseudomorfózy tenoritu po medi sa nachádzali v suchších častiach chodieb a zriedkavo dosahovali veľkosť plochy 2 x 1 cm.
Kuprit sa vyskytuje veľmi vzácne v paragenéze s rýdzou meďou a limonitom. Vytvára buď samostatné kryštály do veľkosti maximálne 0,05 mm alebo kryštalické agregáty sýtočervenej až hnedočervenej farby na okrajoch agregátov medi.
Aragonit (var. zeiringit) sa našiel na stenách banských prác, na ktorých vytvára kôry, kvaple a náteky nebovomodrej až zelenej farby. V asociácii s ním sa občas nachádzal hydrozinkit, serpierit, devillín a sadrovec.
Hydrozinkit vytvára biele práškovité, zemité a masívne kôry vo veľkosti niekoľkých cm2 na okolitých horninách, prípadne úlomky hornín stmeľuje. Na agregátoch hydrozinkitu bývajú narastené kryštály sekundárneho sadrovca (xx < 3 cm), serpieritu (xx < 1 mm) a veľmi vzácne i devillínu.
V paragenéze s novo-opísanými výskytmi často vystupujú vzácne minerály lokality Banská Štiavnica - serpierit a devillín.
Serpierit vystupuje vo forme tmavomodrých až nebovomodrých kôr a kryštalických agregátov zložených z drobných kryštálov veľkosti max. 1 mm. Zvyčajne narastá na sadrovci a hydrozinkite alebo kryštalizuje vo vnútri jeho puklín.
Devillín sa nachádza na skúmanej lokalite len veľmi ojedinele. Vytvára jemné kryštalické agregáty a povlaky bielo-modrozelenej farby s perleťovým leskom, väčšinou na serpierite, sadrovci alebo v ich asociácii. Plochy devillínu väčšie ako 3 x 3 cm sa nenašli.



Miesto nálezu	Bližší pohľad na miesto nálezu

Meď	Zeiringit

Meď,kuprit,sadrovec,limonit (3 x 2,5 cm)	Výrez

Serpierit,devillín	Serpierit,hydrozinkit

Serpierit,hydrozinkit	Serpierit,hydrozinkit