Horná Lehota (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)
obce 6.5 km na SZ od Brezna, okr. Brezno

Chotár obce leží na južných svahoch strednej časti Nízkych Tatier. Jeho územie je tvorené horninami nízkotatranského kryštalinika (predstavovanými granitoidmi, aplitmi, pegmatitmi, migmatitmi), kremencami a červenými bridlicami spodného triasu a strednotriasovými dolomitmi a dolomitickými vápencami obalovej série Trangošky. Do juhovýchodnej časti chotára zasahujú horniny tzv. melafýrovej série tvorené pestrými pieskovcami, bridlicami a horninami bázického vulkanizmu (perm-spodný trias) chočskej jednotky. Produkty bázického vulkanizmu sa nachádzajú aj uprostred hornín trangošskej synklinály.

Minerály hornín
Amfibol obyčajný - z ortoamfibolu v odkryve pri ceste Srdiečko-Tále. Identifikovaný na základe CHA a optických konštánt ako vápenatý obyčajný amfibol. Chemické zloženie - CHA: SiO2 45,54; TiO2 1.57; Al2O3 10,36; Fe2O3 5,02; FeO 13,06; MnO 0,29; CaO 12,27; MgO 10,48; K2O 0,86; Na2O 1,94; H2O 0,10; H2O+0,90; P2O5 0,04; Σ 100,43 hmot.%; kryštalochemický vzorec. Ďalšie údaje: D 3,220 (± 0,005); nα 1,6543; nβ 1,6710; nγ - nα 0,0167. Vzájomný vzťah morfologických a optických vlastností, chemického zloženia a fyzikálnych vlastností, závislosť zastúpenia Al v jednotlivých kryštalografických pozíciách na stupni metamorfózy [2428].
Granáty - almandín - vtrúsený vo forme 1-2 mm veľkých korodovaných zŕn červenej farby v rule v oblasti Ďumbiera, bez bližšej lokalizácie. Chemické zloženie - CHA: SiO2 45,5; Al2O321,3; FeO 26,9; MgO 6,3; Σ 100,00 hmot.% [2438].
Mikroklín - 2 - 3 cm veľké porfýroblasty sivej až modrosivej farby v migmatitoch, bližšie nelokalizované v doline Bystrá [2674].
Turmalín, odr. skoryl - bežná akcesória v žulách typu Králička [2347].

Minerály pegmatitov
Mohutné telesá pegmatitov mocnosti do 5 m [2674], okolo 10 až do 50m [1326], vystupujú v záveroch cesty v Bystrej doline [1324, 1398] v migmatitických ortorulách a ortorulách v Bystrianskej doline a v biotiticko-kremitom diorite až strednozrnitom granodiorite ďumbierskeho typu v oblasti Chopku [406].
Draselné živce - z nich zastúpený je najmä mikroklín, blokového alebo poloblokového charakteru [1324, 1326], svetlej až takmer čiernej farby [1324]. Identifikovaný opticky (2 V - 80°), na základe OI 0,93 stanoveného pomocou RTG patrí maximálnemu mikroklínu, na základe čiastočnej CHA stanovený podiel ortoklasovej zložky 72 mol.% [405].
Ortoklas - je zastúpený najmä v pegmatitoch vystupujúcich v granitoidných horninách, identifikovaný opticky (2 V - 78°), na základe OI stanoveného pomocou RTG ide o čiastočne neusporiadaný ortoklas, na základe čiastočnej CHA stanovený podiel ortoklasovej zložky 62 mol.% [405]. Obsah alkálií sa pohybuje od 8 do 12 %, obsah Fe2O3 od 0,4 do 0,7 %. Je vhodný na keramické spracovanie [1324].
Muskovit - bežný, lupienky dosahujú veľkosť až 4 x 4 cm [1398], z technologického hľadiska predstavuje znečisťujúcu zložku mikroklínu v pegmatite[1324].
Turmalín - častý, XX veľkosti 1-4 cm [2347]. Ide pravdepodobne o odr. skoryl [2347, 2674).

Minerály v dutinách melafýrov
V Bystrej doline [2541, 2578] a na južnom svahu Ďumbiera, neďaleko bývalej chaty na Trangoške [1514, 2371, 2372] v bázickom mandľovci, ktorý je mladší ako verfénske melafýry a svojím zložením patrí k augititom [2371, 2372], a v mandľovcových dutinách melafýrov bázického vulkanizmu [2541. 2578] sa nachádza zaujímavá mineralizácia. Mandle sú elipsoidovitého tvaru, dosahujú veľkosť 0.5 cm, často sú však menšie ako 1 -2 mm [2372].
Albit - zriedkavý, na okrajoch dutiniek [2371 ].
Chlority - často tvoria lemy na stenách dutín [2371 ]. Z nich je zastúpený pennín a delessit, ktoré vytvárajú koncentrické a radiálne lúčovité agregáty [2578]. Ďalšie zmienky [1514, 2541].
Kalcit - spolu s kremeňom a delessitom ako výplň dutín [2371, 2541], nachádza sa zvyčajne v strede dutiniek, na okrajoch dutín má vláknitú stavbu [2371]. Ďalšia zmienka [1514].
Kremeň - je najmladším minerálom výplne dutín, jeho drobné XX narastajú aj na stenách dutín [2371].
Seladonit - vo forme zelených vylúčenín spolu s delessitom a kalcitom vo výplni dutín [2541].

Hydrotermálna mineralizácia
Tento typ mineralizácie sa nachádza v širšom okolí trangošskej synklinály. Mylonitová zóna, ktorá sprevádza styk južného krídla trangošskej synklinály s kryštalinikom, je na viacerých miestach zrudnená. Okrem väčších výskytov na Trangoške, v Krupovej doline a na Standiarke, sú to výskyty rozsahom a mocnosťou veľmi obmedzené, ktoré takmer vždy sprevádzajú apliticko-pegmatitové žily a sú bez praktického významu [2347]. Zrudnenie v tejto oblasti patrí do kremenno-sideritovej formácie, žily tvoria obšírne rudné polia alebo zóny pretiahnuté 10 km i viac [2928a]. Hydrotermálna mineralizácia sa viaže na súbor žíl vyvinutých v sľudnatej žule; tvoriaci niekoľko rovnobežných rudných zón smeru V-Z, z ktorých iba volovsko-ďumbierska vetva je vyvinutá v chotári obce [1495, 1763]. Sideritové žily sú tu geneticky viazané na ústredný žulový masív [1082]. Staré banské práce sa nachádzajú na západnom svahu Bystrej doliny [2608], a kryjú sa s banskými poliami Kornélia [1495], Démuth, Kornélia a Károly [1763, 2111]. V blízkosti prameňa Bystrianky je niekoľko opustených starých kutačiek [1576]. Podľa archívnych údajov v Geofonde tieto banské práce pochádzajú z polovice minulého storočia a vzťahujú sa prevažne na oblasť Standiarky. V tejto oblasti sú vyvinuté dva typy mineralizácie, a to: sideritovo-barytovo-sulfidická a barytovo-polymetalická, ktoré sa považujú za dve osobitné periódy mineralizácie tektonicky i časovo od seba oddelené [2347], plynulé do seba prechádzajú [691]. Okrem toho sa tu vyskytujú ďalšie typy hydrotermálnej mineralizácie, a to dolomitovo-sulfidická, nachádzajúca sa v Krupovej doline a kremenno-sulfidická pri horárni Stupka. Bližšia geologicko-ložisková a mineralogická charakteristika je uvedená pri jednotlivých lokalitách.

a) Sideritovo-barytovo-sulfidická a barytovo-polymetalická

Lokalita Trangoška
Táto lokalita leží na južnom svahu hlavného hrebeňa Nízkych Tatier v údolí potoka Bystrá (Bystrianka, pozn. autora) [691], v jej hornom toku [2347], 5 km JJV od Chopku , 200 m na JZ od bývalej chaty na Trangoške a asi 400 m na JJV od horského hotela Srdiečko [691], na južných svahoch Ďumbiera v synklinále Trangošky [2 111 ], na Trangoške pod Ďumbierom v závere Bystrej doliny [141,2674].
Sideritovo-barytovo-sulfidická mineralizácia bola na tejto lokalite nafáraná prieskumnou stolnou. ktorá mala pôvodne sledovať pokračovanie barytovo-polymetalickej žily vychádzajúcej na povrch v odkryve pri ceste. Hlavná dislokácia, ktorá je na začiatku vyplnená tektonickým ílom, prechádza postupne do kremenno-sidcritovej žily s tetraedritom a barytom [2347]. Mocnosť žily je 60 cm [691]. 20 - 30 cm, výnimočne 50 cm [2347] a vedia sideritu, kremeňa a barytu obsahuje aj závalky kusového tetraedritu s veľkosťou v priemere (8- 10 cm [691]. Výplň žíl tvoria siderit, baryt, kremeň. sulfidy a sulfosoli [872a, 2348]. V miestach, kde žila dosahuje najväčšiu mocnosť, je sprevádzaná niekoľkými sideritovými a kremennými odžilkami. väčšinou jalovými [2347]. Žila je uložená v kryštaliniku [2111], sleduje hranicu verfénskych bridlíc s muskovitickým pegmatitom [141, 691], s kyslou apliticko-pegmatitovou žulou [2347]. Jej mocnosť sa však smerom k SZ zmenšuje až na 25 - 20 cm a závalky tetraedritu na 2 cm [691]. V ďalšom úseku, kde žila vchádza do verfénskych bridlíc. rýchle stráca mocnosť a hluchne [691, 2347]. Zásah mineralizácie do mezozoických komplexov sa považuje za dôkaz mladého potriasového veku sideritovej mineralizácie v tejto oblasti vôbec [280, 691. 2347, 2426, 2608, 2988a].
Žila s barytovo-polymetalickou mineralizáciou šošovkovitého tvaru [691] je vyvinutá na styku spodnotriasových kremencov a apliticko-pegmatitových žíl, jej značná časť sa nachádza v spodno­triasových kremencoch a vo verfénskych bridliciach [141, 691, 2347, 2348, 2426, 2674]. Jej východy sú prístupné v skalnatom defilé nad cestou z Bystrej na Trangošku [691, 2095, 2608]. Po prechode do verfénskych bridlíc hluchne, až sa úplne vytráca [691, 2347]. Žila má smer približne SZ-JZ so sklonom 50-60° k J [691, 2347], ide o dve žily smeru S-J uložené v kryštaliniku, ktoré prenikajú až do kremencov spodného triasu [2111], žily uložené v synklinále Trangošky majú smer S-J [872a]. V miestach, kde žila vychádza na povrch, dosahuje mocnosť až 3 m [2347], jej mocnosť pri ceste je okolo 2,5 m [691], mocnosti žíl sú 1,2 -1,6 m [872a]. Žily a impregnácie tu vyvinuté prerážajú spodnotriasové kvarcity zavrásnené v kryštaliniku [1049], ide o menšie barytovo-kremenné žily s malým množstvom sulfidov v mezozoiku [1158], galenitovo-tetraedritová rudná žila overená krátkou stolnou je vyvinutá v kryštaliniku a prechádza do kvarcitov spodného triasu [1317], baryt s galenitom a tetraedritom sa nachádza na hranici triasových kremencov [280]. Zrudneniemá typickú masívnu textúru s vtrúsenými sulfidmi a sulfosoľami [2347], výplň žíl je tvorená prevažne barytom so sulfidmi [691, 2347], barytom a kremeňom so sulfidmi [1158], barytom a rudami Pb a Zn [1514, 2111], barytom, galenitom [41,2095, 2608, 2825] a tetraedritom [280, 1317, 1398]. Názory na vek a genézu sa rôznia - ložisko je hydrotermálne [691, 2347, 2608 a i.], jeho vznik súvisí s vrchno-kriedovými tektonomagmatickými procesmi [2426], pravdepodobne regenerované [2111], je mladšie než spodný trias a vzniklo asi v súvislosti s niektorou z alpínskych horotvorných fáz [691]. Ide o polymetalickú mineralizáciu [872a], charakteristickú prítomnosťou barytu [142], ktorá je mladšia ako sideritovo-sulfidická mineralizácia [141, 2347]. Ložisko je svojou minerálnou asociáciou spojovacím článkom medzi nízkotatranskými ložiskami polymetalických rúd a nízkotatranskými ložiskami barytovo-sideritovej formácie [691]. Obsahy jednotlivých zložiek na žilách: BaSO4 do 65.30; S do 9,68; Mn do 0,23; Cu do 0,9; Pb do 2,06; As do 0,2; Sb do 0,95; Zn do 0,1 hmot.% [872a, 2111]. Ložisko bolo v rokoch 1957-1958 bansky otvorené. Prieskum bol robený vrtnými prácami a štôlňou razenou v záreze cesty [691, 2347]. Pre malé zásoby je ložisko ekonomicky bezvýznamné a preto bol prieskum zastavený [691, 872a].

Primárne minerály
Albit - zastúpený len v staršej (sideritovo-barytovo-sulfidickej) perióde mineralizácie, pomerne vzácny [691], dosť častý [2347], vo forme nepravidelných bielych más prerastajúcich s kremeňom, sideritom [691] a barytom [2347]. Je zreteľne hydrotermálny. Obsah anortitovej zložky je do 3-5%. Optické konštanty nγ 1,538, nα 1,528, nγ -nα 0,010, 2V 76-80°, charakter minerálu pozitívny [2347]; SAskv [691]. Ďalšie zmienky [141, 1158, 1323, 2348, 2674].
Ankerit - ojedinelý [691, 2347] vo forme bielych alebo pleťovo sfarbených nepravidelne obmedzených agregátov [691] v staršej perióde mineralizácie. Vystupuje najčastejšie so sideritom a kremeňom [691, 2347, 2760], je mladší ako siderit [2347]. SAskv [691]. Ďalšie zmienky [141, 1158, 1323, 2111, 2348, 2674, 2760].
Barit - spolu s kremeňom tvorí hlavnú časť mladšej (barytovo-polymetalickej) periódy mineralizácie [691, 2608], patrí dvom generáciám [2347, 2348], iba jednej generácii [691]. Starší baryt I [2347] je hrubokryštalický a menej rozšíre­ný [691, 2347], biely až priesvitný, perleťového lesku a vyskytuje sa v asociácii najmä so sideritom, ktorý zatláča za tvorby metakrystov. Je sprevádzaný aj tetraedritom, ktorý ho zatláča [691]. Baryt II [2347] tvorí spolu s kremeňom značnú časť mladšej periódy mineralizácie, je oveľa hojnejší [691. 2347]. Je jemnozrnný, cukrovitý, tvorí agregáty s veľkosťou zŕn okolo 0,5 mm [691], častejšie však veľkosti 0,01-0,1 mm [691, 2347]. Býva biely alebo slabo žltkavý až hnedastý s vtrúsenými sulfidmi, ktoré tvoria pásky alebo šošovkovité zhluky a spôsobujú jeho tmavé čiernosivé sfarbenie. Tento tzv. „kruškový" baryt predstavuje mikroskopicky zmes kremeňa, karbonátov, albitu, barytu a sulfidov [691]. Chemicky sa obe generácie barytu prakticky nelíšia [2348]. SAskv, SAkv [691], obsah Sr [2348], dekrepitačná teplota barytu 1300 °C [691], 320-330 °C [2347], termoluminiscencia [1039]. Ďalšie zmienky [41, 84, 141, 280, 291, 631, 872a, 1158, 1323, 1398, 1514, 2095, 2674].
Bournonit - akcesorický, mikroskopických rozmerov [691], v mladšej perióde mineralizácie, vystupuje v tesnej asociácii s galenitom a tetraedritom [691, 2347], s ktorými tvorí grafické štruktúry [2347] v „kruškovom" baryte [691]. Identifikovaný pomocou RTG [691] a opticky v odrazenom svetle [691, 2347]. Ďalšie zmienky [141, 1158, 1323, 2674, 2348].
Dolomit - zastúpený v mladšej perióde mineralizácie, ide o Fe-dolomit v asociácii s kremeňom [2760].
Dyskrazit(?) - vo forme inklúzií a žiliek v tetraedrite staršej periódy mineralizácie. Identifikovaný iba orientačne opticky v odrazenom svetle [691].
Galenit - bežný [691, 2608], z rudných minerálov po tetraedrite najhojnejší [2347] v mladšej perióde mineralizácie. Vyskytuje sa takmer výhradne v jemnozrnnom baryte spolu so sfaleritom, tetraedritom, bournonitom, s ktorými sa intímne prerastá [691]. V mocnejších polohách barytu prevláda nad tetraedritom [2347]. SAskv [691]. Je bohatý na Ag [2674], zaujímavá je prítomnosť Mo [691 ]. Obsah Se < 0,0005 hmot.% [2950a], podľa izotopového zloženia Pb je vek nejasný - nezodpovedá izotopovému zloženiu triasových galenitov - vychádza starší - neskorovarísky [1049]. Ďalšie zmienky [41, 141, 280, 1158, 1317, 1323, 1398, 2095, 2111, 2348, 2426, 2760].
Chalkopyrit - zatupený v oboch periódach mineralizácie; v staršej je veľmi zriedkavý [2347], tvorí žilôčky v kusovom tetraedrite [691, 2347], mikroskopických rozmerov [691], v mladšej je oveľa hojnejší, zastúpený v nepravidelných zhlukoch so sfaleritom a tetraedritom [2347] v jemnozrnnom „kruškovom" baryte [691]. SAskv [691]. Ďalšie zmienky [141, 1158, 1323, 1398, 2348, 2674].
Kremeň - popri baryte najhojnejší minerál žiloviny v staršej perióde mineralizácie, v niektorých častiach žily úplne prevláda [691]. Tvorí šošovkovité i nepravidelné zhluky a hrubozrnné agregáty [691, 2347]. Je mliečnobiely, často prúžkovaný alebo zonálne pigmentovaný [691] a intenzívne drvený [2347]. V okolnej hornine sa nachádza i v samostatných žilkách 1-2 cm mocných, pigmentovaný pravdepodobne hematitom [2347]. Ojedinelé sa zistila i prítomnosť mladšieho kremeňa (pobarytového) vo forme žilky s uzavreninami barytu [2608]. Ďalšie zmienky [141, 291, 872a. 1323, 1398, 2111, 2348, 2674, 2760].
Plstnaté rudy - zastúpené v mladšej perióde mineralizácie, bližšie neidentifikované [141, 872a. 2111,2674].
Pyrit - dosť hojný [691, 2347], väčšinou vo forme impregnácií mikroskopických rozmerov [691, 2608]. Je vyvinutý v troch generáciách [691. 2347], pričom pyrit I patrí k najstarším minerálom [691] a jeho hlavná masa sa vylúčila ešte pred staršou periódou mineralizácie vo forme impregnácií v okolitých horninách, najmä v nadložných kremencoch a bridliciach [2347]. Pyrit II často vytvára idiomorfné XX - rombické dodekaédre, niekedy až 0,5 cm veľké v staršej perióde mineralizácie [2347], Pyrit III bol pozorovaný v galenite. ktorým preniká [691]. SAskv [691], SAkv [291], obsah Se < 0,0005 hmot.% [2950a]. Ďalšie zmienky [141, 872a, 1158, 1323, 1398, 2111. 2348, 2426, 2674].
Sfalerit - ojedinelý [691 ], zo sulfidov v mladšej perióde mineralizácie najzriedkavejší, spolu s galenitom a tetraedritom sa nachádza v cukrovitom baryte vo forme hnedých jemnozrnných agregátov [691, 2347]. Ďalšie zmienky [141, 1158. 1327. 2674, 2760].
Siderit - dosť bežný [691, 2347], miestne podstatná zložka žiloviny staršej periódy mineralizácie [2347], stredne až hrubokryštalický, svetlohnedý [691]. Tvorí šošovky, nepravidelné útvary aj žilky prenikajúce kremeňom [691], s ktorým sa často intímne prerastá [2347]. Niekedy býva intenzívne zatláčaný barytom [691, 2347] a tetraedritom [2347]. Vyskytuje sa aj spolu s ankeritom [2347]. Chemické zloženie - CHA: CaO 1,45; MgO 12,49; FeO 40,04; MnO 3,38; CO, 42,06; nerozp. zv. 0,98; Σ 100,40 hmot.%; kryštalochemický vzorec; SAskv; dekrepitačná teplota 350 °C [691]. Ďalšie zmienky [141, 872a, 1158, 1323, 1398, 2111, 2348, 2674, 2760].
Tetraedrit - zo sulfidov najhojnejší [691, 2347], zastúpenie vo dvoch generáciách [2347]. Tetraedrit I sa nachádza v staršej perióde mineralizácie, býva impregnovaný pyritom, tvorí väčšie zhluky v kremeni, siderite a baryte [691], miestami i samostatné polohy 10 - 15 cm mocné [2347]. Tetraedrit II sa vyskytuje v asociácii s bournonitom a galenitom, s ktorými vytvára grafické štruktúry [2347], tiež so sfaleritom v „kruškovom" baryte mladšej periódy mineralizácie. Chemické zloženie - CHA: Cu 36,94; Ag 1,66; Zn 4,42; Fe 3,09; Cd 0,04; Pb 0,18; Hg 0,26; Sb 24,10; As 2,54; Bi 1,10; S 24,81; nerozp. zv. 0,70 Σ 99,84 hmot.%; kryštalochemický vzorec; SAskv [691]; obsah Se 5 g/t [53]; < 0,0005 hmot.% [2950a]. Ďalšie zmienky [141, 280, 291, 872a, 1158, 1317, 1323, 1398,2111,2348, 2674].

Sekundárne minerály
Azurit - zo sekundárnych minerálov medi prevláda [1398], vzniká najmä z tetraedritu [2347]. Ďalšie zmienky [691, 1158].
Ceruzit - [691, 1158].
Covellit - ojedinelé povlaky na tetraedrite a tenké žilky v ňom [2347]. Ďalšia zmienka [1158].
Goethit - zriedkavejší ako limonit, identifikovaný opticky v odrazenom svetle [2347].
Limonit - zo sekundárnych minerálov najrozšírenejší, vzniká najmä oxidáciou sideritu, ankeritu a pyritu v žilovine. Zastúpený je aj v okolných horninách vo forme nátekových agregátov na puklinách [2347]. Ďalšie zmienky [691, 1158].
Malachit - obdobne ako azurit vzniká najmä na úkor tetraedritu [2347], je však zriedkavejší [1398]. Ďalšie zmienky [691, 1158].

Lokalita Krupová Dolina
Nachádza sa asi 300 m od sútoku potokov Bystrá (Bystrianka) a Krupová [2347]. Charakter mineralizácie je obdobný ako na Trangoške, líši sa iba v detailoch, najmä kvantitatívnym zastúpením minerálov na oboch lokalitách. Prejavy intermineralizačnej tektoniky medzi oboma periódami mineralizácie sú zreteľnejšie ako na Trangoške [2347].
Staršia (sideritovo-barytovo-sulfidická) perióda mineralizácie je tu vyvinutá v podobe sideritovo-ankeritovej žily sledujúcej bridličnatosť migmatitu neďaleko styku so spodnotriasovými kremencami a najintenzívnejšie je vyvinutá na styku migmatitov a apliticko-pegmatitových žíl. Na rozdiel od predošlej lokality tu chýba hrubozrnný baryt a albit a siderit je zastúpený len v jemnozrnnej forme [2347].
Mladšia (barytovo-polymetalická) perióda mineralizácie je tu vyvinutá len rudimentárne a najčastejšie tvorí tmel minerálov staršej periódy mineralizácie [2347]. Sú tu zastúpené aj barytovo-kremenné žily s malým množstvom sulfidov [1158,2928].
Ankerit - hojný, v asociácii so sideritom [2347].
Barit - zastúpený len v mladšej perióde mineralizácie, iba ojedinelé makroskopický pozorovateľný, spravidla zastúpený vo forme jemnozrnných agregátov silne impregnovaných sulfidmi a sulfosoľami [2347], prevláda nad kremeňom [1158].
Bournonit - zriedkavý, intímne sa prerastá s galenitom a tetraedritom [2347] v mladšej perióde mineralizácie.
Galenit - vzácny [1158, 2347] v asociácii s tetraedritom II a bournonitom, s ktorými často prerastá [2347].
Chalkopyrit - ako súčasť staršej periódy mineralizácie sa vyskytuje v asociácii s kremeňom a pyritom [2347], v mladšej perióde je zriedkavý v asociácii so sfaleritom [2347].
Kremeň - podradný, v asociácii so sideritom [2347], je menej rozšírený ako baryt [1158].
Pyrit - ojedinelý, zo sulfidov najstarší, v asociácii so sideritom, ankeritom a kremeňom [2347], Ďalšia zmienka [1158J.
Siderit - jemnozrnný, hlavná zložka staršej periódy mineralizácie [2347].
Tetraedrit - zastúpený vo dvoch generáciách, v staršej perióde mineralizácie tvorí drobné vtrúseniny v ankerite a v siderite. V mladšej sa intímne prerastá s galenitom a bournonitom [2347). Ďalšia zmienka [1158].

Lokalita Standiarka
Nachádza sa na západnom svahu Bystrej doliny asi 1,5 km na JZ od bývalej chaty Trangoška [2347]. Do tejto oblasti možno z veľkej časti lokalizovať už spomínané banské polia Kornélia [1495], Démuth, Kornélia a Károly [1763, 2111].
Staršia sideritovo-barytovo-sulfidická mineralizácia je vyvinutá v kryštaliniku [2111] zastúpenom migmatitmi, ortorulami a pegmatitovými žilami [2347], v žule bohatej na sľudy [1495] a je tvorená niekoľkými sideritovými žilami [872a, 2347, 2608] smeru V-Z [872a, 1495, 1763, 2347, 2608] so sklonom asi 50° k J. Ich mocnosť sa pohybuje okolo 1 m, niekedy aj viac [2347], žila Kornélia má mocnosť 4 m a starými banskými prácami bola sledovaná do híbky 100 m. Žila obsahuje červený masívny siderit, v spodných partiách baryt a sulfidy [1495, 1763].
Okrem toho sa tu v podradnom množstve vyskytuje aj mladšia barytovo-polymetalická mineralizácia. Prejavy intermineralizačnej tektoniky sú na tejto lokalite zreteľnejšie ako naTrangoške. Brekcie staršieho zrudnenia sú tmelene jemnozrnným barytom, v ktorom sa nachádzajú šmuhy a vtrúseniny mladších sulfidov [2347] a vytvárajú takto ,,kruškové" alebo kokardovité textúry [1279].

Primárne minerály
Ankerit - [2111].
Barit - na žile Kornélia, v jej hlbších častiach „znečisťuje" siderit [1495, 1763]. V mladšej perióde mineralizácie je jemnozrnný, často tmeli brekcie staršieho zrudnenia. Obsahuje vtrúseniny a nepravidelné šmuhy mladších sulfidov. Zriedkavejšie býva hrubozrnný so zreteľnými žilkami mladších sulfidov a sulfosolí [1347]. Ďalšia zmienka [2608].
Bournonit - zriedkavý v mladšej perióde mineralizácie, tvorí vtrúseniny, nepravidelné šmuhy a tenké žilky v baryte [2347]. Ďalšia zmienka [1158].
Galenit - v jemnozrnnom baryte vtrúsený spolu s ostatnými sulfidmi a sulfosoľami [1158, 2347].
Chalkopyrit - vzácny [1495, 1763, 2111].
Kremeň - zriedkavejší, iba vo vyšších horizontoch žily Kornélia [1495]. Ďalšie zmienky [2111. 2608].
Pyrit - [1495, 1763].
Sfalerit - svetložltý, vtrúsený spolu s ostatnými sulfidmi v baryte [2347]. Ďalšia zmienka [l 158].
Siderit - jemnozrnný až celistvý, základná zložka žiloviny [2111, 2347], na žile Kornélia červenkastý [1495, 1763], miestami tvorí polohy až 4 m mocné so zhlukmi limonitu v dutinách [ 1495 j. Ďalšia zmienka [2608].
Tetraedrit - zriedkavý, zastúpený iba v mocnejších častiach žily [1495], iba miestami hojnejší [1763]. Vytvára aj vtrúseniny a tenké žilky v mladšom baryte [2347]. Ďalšie zmienky [1158. 2111. 2608].

Sekundárne minerály
Zo sekundárnych minerálov sú zastúpené azurit a malachit vo forme povlakov a nátekových agregátov a limonit v dutinách sideritu vo vyšších častiach žily Kornélia [1495].

b) Dolomitovo-sulfidická
Nachádza sa v Krupovej doline [41, 2347] pri pravom brehu potoka Krupová [2608], v tmavých triasových vápencoch [1317], v triasových [2095. 2426], v strednotriasových [720, 2111], v ladin-ských dolomitoch [2095, 2426], v ktorých tvorí niekoľko mm mocné karbonátové žilky s vtrúseninami sulfidov [2347]. Ide o novú žilu, ktorá nie je pokračovaním trangošskej žily [1317], Cu-zrudnenie je mladšie ako stredný trias, pravdepodobne vrchnokriedové [2608], zrudnenie je mladé [1317]. Mineralizácia je významná iba z teoretického hľadiska [2347].
Dolomit - jemnozrnný agregát bielej farby [2347], hlavná výplň žily [2347. 2608). Chemické zloženie - CHA: CaO 24,80; MgO 20,02; FeO 0,45; MnO 0,05; CO2 40,70; nerozp. zvyšok 13,81 hmot.%, ide o dolomit s nízkym obsahom Fe [2347].
Chalkopyrit - vtrúsený v dolomitových žilkách [2111].
Kremeň - ojedinelý v karbonátových žilkách [2347].
Limonit - sekundárny, na okrajoch zŕn a na puklinách tctraedritu [2347].
Malachit - sekundárny, vznikajúci z Cu-minerálov 12095, 2347], nachádza sa na puklinách a v samostatných žilkách v hornine [2608].
Pyrit - ojedinelý v karbonátových žilkách [2347],
Sfalerit - drobné zrniečka mikroskopických rozmerov v tetraedrite [2347].
Tetraedrit - nepravidelné impregnácie v karbonátových žilkách, zriedka dosahujúce 1cm [2347, 2608J. Ďalšie zmienky [720, 1317, 2095,2111].

c) Kremenno-sulfidická
Tento typ mineralizácie sa nachádza na styku mylonitizovaného kryštalinika [2347, 2426] a mezozoika 2 - 3 km na Z od horárne Stupka [2347]. Odlišuje sa od ostatnej mineralizácie v tejto oblastí tým, že neobsahuje baryt [2347]. Mineralizácia bola v minulosti sledovaná štôlňami. Ložisko je bez väčšieho praktického významu, najmä pre malý rozsah a zlú kvalitu rúd a pre silné zavodnenie mylonitovej zóny [2347].
Galenit - hlavný rudný minerál, tvorí nepravidelné zhluky, zriedkavejšie i žilky v kremeni, prípadne v okolitých horninách [2347].
Chalkopyrit - zriedkavý, vtrúsený s tetraedritom v galenite [2347].
Kremeň - podstatná, takmer výlučná výplň žíl, patrí medzi najstaršie minerály na ložisku [2347].
Limonit - najhojnejší sekundárny minerál na žilách [2347].
Markazit - pomerne hojný, patrí k najmladším minerálom na žilách, zreteľne zatláča ostatné sulfidy [2347].
Pyrit - bežný, vtrúsený v kremeni, zo sulfidov najstarší [2347].
Tetraedrit - ojedinelý, v podobe drobných zrniečok v galenite [2347].

d) Antimonitová (?)
Bližšie nelokalizovaný výskyt antimonitu z chotára obce [2825]. Ložiská antimonitu na južných svahoch Nízkych Tatier - Lom, Riavka, Prašovňa [872a] patria do katastra obce Dolná Lehota. Indície tejto mineralizácie presahujú aj do chotára obce Horná Lehota (pozn. autora).

Minerály žíl alpského typu
Táto mineralizácia sa nachádza v trhlinách v granodioritoch a migmatitoch na južných svahoch Nízkych Tatier, asi 5 km na J od Trangošky [1398].
Albit - biely, XX do veľkosti 1 cm [1398].
Hematit odr. spekularit - vytvára na puklinách zhluky šupiniek čiernej farby [1398].
Chlority - jemnošupinkovité zhluky v kremeni [1398].
Kremeň - biely, vytvára zhluky šošovkovitého tvaru s početnými XX v dutinách [1398].
Pyrit - drobné zrnká v puklinách, väčšinou limonitizované [1398].

Metamorfná Fe-mineralizácia
Tento typ mineralizácie sa nachádza na Trangoške a v jej okolí [2610] v alpínskych mylonitových zónach [2674], bunkovitých vápencoch v tzv. „rauwakoch" na tektonickej ploche [2610], bližšie nelokalizované. Mineralizácia je tvorená hematitom a čiastočne limonitom. Vznikla v dôsledku tektonometamorfných procesov [2347, 2610] a nie je staršia ako rozhranie spodnej a vrchnej kriedy [2610].
Hematit - hlavná primárna zložka mineralizácie [2610], býva rozptýlený, práškovitý alebo lupenitý, odr. spekularit [2674], tvoriaci rôzne deformované šupinky, ktoré prenikajú kremeňom alebo tvoria samostatné agregáty v dutinách tektonicky namáhaných kremencov [2347].
Limonit - zastúpený v menšej miere ako hematit, vznikol pravdepodobne čiastočne jeho oxidáciou [2610], je hojne prítomný v celom mylonitovom pásme [2347].

Fe-mineralizácia nejasnej genézy
Limonit - rozsiahlejšia poloha limonitu dížky ca 700-1000 m, 1-2 m mocná [730] sa nachádza medzí ílovitými bridlicami a vápencovými konglo­merátmi na svahoch kóty Brezina [730, 752, 2540].

Minerály v náplavoch
Kassiterit - zistený v rámci šlichovej prospekcie v Bystrej doline, bližšie nelokalizovaný [2760].
Wolframit - zvýšené obsahy volframitu miestami až do 1 g/m3 sa zistili v rámci šlichovej prospekcie v závere Bystrej doliny. Identifikované pomocou RTG a mikroskopicky [3032].
Zlato - v minulosti sa dobývalo v alúviu Bystrianky, o čom svedčia staré ryžoviská na viacerých miestach pozdíž potoka v Bystrej doline [872a,1406,2540,2571].

Vysokohorský kras
Ďumbiersky vysokohorský kras, vyvinutý na južných svahoch Ďumbiera a Chopku zasahuje svojou západnou časťou aj do chotára obce. Vývoj podzemných krasových útvarov v tejto časti krasového ostrova nie je bližšie známy. Kozia jaskyňa uvádzaná z chotára obce Horná Lehota [453a] sa nachádza v chotári obce Brezno (pozn. autora). Podrobnejšie údaje o ďumbierskom vysokohor­skom krase pozri lok. Brezno (s. 236).