Kremnica

Kremnica (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)
mesto 13 km na SSV od Žiaru nad Hronom, okr. Žiar nad Hronom Chotár mesta leží v centrálnej časti Kremnických vrchov. Jeho územie je budované neovulkanitmi, najmä rozličnými typmi andezitov a ich pyroklastík. V menšej miere sú zastúpené aj ryolity a dioritové porfyrity. Andezity v širšom okolí rudných žíl sú intenzívne premenené, propylitizované, v bližšom okolí žíl postihnuté draselnou metasomatózou. Hypoabysálne intrúzie dioritu a gabrodioritu sa zistili iba v hlbkových vrtoch. Na ich kontakte so sedimentmi mezozoika vznikli kontaktné rohovce a skarny.

Minerály hornín
Augit - malé stlpčekovité alebo tabulkovité — podľa (010) XX, porfýrické výrastlice trávovozelenej farby v amfibolickom andezite z lok. Sohlengrund [750, 2542] pri píle (Sägemúhle [2542]). Kryštalografické tvary: {010}, {110}, {111}, {221}, {001}, {021}, {100} [611a, 750, 2054, 2541]. Augit je chudobný na Al2O3 [2542]. Cordierit - zvlášť pekný v propylitizovanom augitickom andezite (Grúnsteintrachyte) [750]. Bez bližšej lokalizácie.

Postvulkanická SiO2 - mineralizácia
Azbest (amfibolový ?, pozn. autora) - na puklinách propylitizovaných andezitov spolu s Fe-sulfidmi a melanteritom [2511], bez bližšej lokalizácie. Harmotóm - spolu s kalcitom a ďalšími zeolitmi v dutinách vulkanitov [2281]. Heulandit - výskyt spolu s harmotómom [2281 ]. Chalcedón - v dutinách spolu s laumontitom a kalcitom [216]. Chlorit - bližšie neidentifikované, spolu s laumontitom v dutinách [216]. Kalcit - XX v dutinách spolu s laumontitom, najmä v okolí Kalvárie [1636]. Laumontit - nachádza sa na viacerých miestach v mandľovcových dutinách propylitizovaných andezitov spolu s chloritmi, chalcedónom a karbonátmi [216], kalcitom. Tvorí XX s tvarmi {110} a {201}, často narastené na XX kalcitu [1636], lištovité zrná s mikroskopicky pozorovateľnými zrastmi podľa (100). Vyskytuje sa aj v premenených andezitoch v Hlavnej dedičnej štôlní. Identifikovaný opticky (n /z 21-24°, 2V 28°, n -n 0,012) [216]. Tridymit - XX v dutinách felsosférolitického ryolitu na severnom konci predného hrebeňa Kremnického štítu, západne od kóty 875 na J od Krahule a v dutinách pórovitého kryptokryštalického biotiticko-amfibolického andezitu v okolí kóty 1088 Javorník na V od mesta [526].

Mineralizácia geneticky spojená s intrúziou dioritu a gabrodioritu
Vo vrte KR-3 situovanom v Kremnických Baniach, ca 550 m v nadloží žily Kirchberg bolo v híbke 700- 1737 m prevŕtané teleso pyroxenic-koamfibolického dioritu a gabrodioritu. Pri nadložnom kontakte dioritu s enklávami mezozoických (?), prevažne pelitických hornín s obsahom sadrovca, vznikli kontaktné rohovce s minerálnou asociáciou: kremeň, sillimanit, andaluzit, porfýroblasty cordieritu a korundu, sericit a chlority. Pri podložnom kontakte, najmä účinkom gabrodioritu na vápenato-horečnaté sedimenty mezozoika, vznikli skarny s minerálnou asociáciou: granáty - grossulár až andradit, diopsid, vvollastonit, pleonast, periklas, brucit, kalcit, anortit [2684a], ako aj indície polymetálov. Vek skarnovej mineralizácie bol stanovený na 17 - 16 mil. rokov [2683]. Prejavy metasomatických premien geneticky spojených s hypoabysálnou až abysálnou intrúziou dioritu a gabrodioritu sa v tomto híbkovom vrte zistili v ca 900 m mocnej zóne v híbke 568,0- 1432,5 m. Z nich sa zvlášť výrazne uplatnilo prekremenenie až do vzniku sekundárnych kvarcitov (metakvarcitov) so sprievodnou turmalinizáciou, topasizáciou a sulfidickou a síranovou metasomatózou [3096].
Kremeň - vytvára žilky v horninách, ktoré v rozličnom stupni silicifikuje až do vzniku metakvarcitov [3096]. Topás - sprievodný minerál turmalínu tak v metakvarcitoch, ako aj v uralitizovanom diorite. Tvorí nepravidelné zrniečka a zhluky veľkosti do 2x4 mm, ojedinelé aj drobné idiomorfné tabuľkovité XX. Identifikovaný opticky (n_α - n_γ 0,008, 2 V + 54°). Ide o topás s obsahom F aj OH [3096]. Turmalín - zistený v rôznych híbkových úrovniach v celej šírke premenenej zóny. Najčastejšie vystupuje vo forme drobných ihličkovitých až vláknitých zŕn, jednotlivých alebo zoskupených do menších, niekedy vejárovitých alebo radiálne lúčovitých zhlukov. Nachádza sa v kremenných žilkách a v ich bezprostrednom okolí spolu s topásom a pestrou asociáciou sulfidických a síranových minerálov. Vyskytuje sa však aj priamo v diorite, najmä v jeho intenzívne premenených, vybielených (argilitizovaných) a pyritizovaných partiách, v ktorých miestami zatláča albit. Podľa optickej identifikácie sú tu zastúpené dve odr. turmalínu, a to: skoryl s obsahom 70 - 80 % skorylovej zložky (n 1,683, pleochroizmus pre ( ? tmavozelený až zelenočierny, pre ? hnedavý až hnedoružovkastý a dravit s obsahom 20 - 30 % skorylovej zložky (n 1,628, pleochroizmus pre ( ? zelený, pre žltozelený až číry) [3096]. Sprievodnými minerálmi turmalínu a topásu v kremenných žilkách aj priamo v diorite býva okrem kremeňa kalcit, ílové minerály (bližšie neidentifikované) a sericit, zo sulfidov chalkopyrit, sfalerit a pyrit a zo síranov anhydrit, sadrovec a baryt[3096]. Minerály vzniknuté pri propylitizácii, okoložilných premenách a zvetrávaní hornín V kremnickom rudnom poli sa okrem regionálnej propylitizácie andezitov uplatňujú rozličné typy okoložilných premien, z ktorých je pre Kremnicu zvlášť typická hydrotermálna draselná metasomatóza [208, 216, 218]. Širší dosah má staršia - vysokotermálna draselná metasomatóza so vznikom deuterotrachytov [141, 216], pri ktorej vznikol draselný živec sanidín.

Mladšia, nižšie termálna draselná metasomatóza - adularizácia sa obmedzuje na bližšie okolie rudných žíl. Typicky je vyvinutá napr. v štôlní Václav v Šturci. Prínos draslíka viedol aj k vzniku hydrotermálne premenených, vybielených hornín, v ktorých prevládajúcim sekundárnym minerálom je sericit. Nachádzajú sa napr. v okolí žily Schrämenovej a Schindlerovej, v úseku od údolia pod Schafereiom po údolie za bývalou šachtou Mária. Sericitizované horniny obsahujú až 7,62 hmot.% K 2 O a 0,28 hmot.% Na O a svojím zložením sú blízke trachytom. Z ďalších typov premien sa tu uplatnila kaolinizácia, spravidla spojená s prekremenením. ílové minerály a najmä kaolinit vznikajú v pokročilejších štádiách hydrotermálnej premeny a metasomaticky zatláčajú najmä plagioklasy a základnú hmotu andezitov. Prevaha kaolinizovaných andezitov pri povrchu a ich značné ubúdanie s híbkou poukazuje na to, že značná časť premien tohto typu prebiehala v hypergénnych podmienkach. Zriedkavejšie sa uplatnila alunitizácia, ktorej výskyt sa zistil na Saubergu pri šachte Anna, kde sa alunit nachádza v komplexe hornín tufového a tufitického charakteru. CHA alunitizovanej horniny [216]. Draselná metasomatóza a sericitizácia prebiehali v alkalickom prostredí, kým kaolinizácia a alunitizácia v prostredí kyslom. Okoložilné premeny majú vzhľadom na žilné systémy zonálne usporiadanie. V najbližšom okolí žíl je vyvinutá zóna silicifikácie s hydrosľudami, externejšie postupne zóna kaolinizácie s kaolinitom, illitom a chloritmi s obsahmi 7-8 hmot.% K O a zóna adularizácie, typická predovšetkým pre horniny v okolí vyšších častí žíl, s obsahom 9-10 hmot.% K O. Najexternejšie je vyvinutá zóna chloritizácie, ktorá postupne prechádza do regionálnej propylitizácie. V stratigraficky vyššie položených vulkanitoch je v tejto zóne zastúpený namiesto chloritov montmorillonit. Zonálnosť premien sa prejavuje i vertikálne. Od povrchu do híbky sa postupne uplatňuje zóna montmorillonitová, zóna chloritizácie, adularizácie a sericitizácie [218]. Z minerálov vzniknutých pri jednotlivých typoch premien sa bližšie sledovali:

Alunit - v malom množstve sa nachádza spolu s montmorillonitom a halloyzitom v hydrotermálne premenených horninách v okolí rudných žíl [2395], napr. na Saubergu pri šachte Anna v komplexe hornín tufitického a tufového charakteru. Alunitizácia je slabá, obsah alunitu je asi 3,5 hmot.% [216). Jeho lupienkovité zrná veľkosti 0.02-0,2 mm sa v hornine spravidla nachádzajú v zhlukoch vzniknutých selektívnym zatláčaním živcových výrastlíc. Identifikovaný opticky (n_ω trocha vyšší ako 1,570, n_ε trocha vyšší ako 1,587, n_ε - n_ω 0,02) [216]. Podľa chemického zloženia ide o natroalunit [2395]. Dickit - ojedinelý, zistený pomocou T M spolu s illitom a kaolinitom v premenených pyroxenických andezitoch [593]. Dillnit (?) - skúmaný zo vzorky z Kremnice (?) uloženej v US Nature Museum v USA. Jeho DTA sa podobá kaolinitu a optické charakteristiky sú s kaolinitom identické [650]. Halloyzit - spolu s alunitom a montmorillonitom vzniká v hydrotermálne premenených horninách v okolí rudných žíl [2395]. Illit - nachádza sa spolu s kaolinitom v premenených pyroxenických andezitoch na povrchu a v oxidačnej zóne. Orientačne identifikovaný pomocou TEM [593]. Kaolinit - hojný spolu s hydromuskovitom a chloritmi [217, 218], spolu s illitom a dickitom v argilitizovaných andezitoch na povrchu a v oxidačnej zóne [593]. Identifikovaný pomocou DTA, RTG [218], TEM [218, 593] a CHA: SiO₂ 45,49; Al₂O₃ 35,50; TiO₂ 0,09; Fe₂O₃ 2,20; FeO 0,67; CaO 0,47; MgO 0,59; Na₂O 0,35; K₂O 1,09; P₂O 0,02; str. žíh. do 100 °C 0,45; do 900 °C 12,89; ? 100,11 hmot.% [218]. 2 2 2 5 Montmorillonit - vyskytuje sa spolu s halloyzitom a alunitom v premenených horninách v okolí rudných žíl [2395]. Zvlášť rozšírený je v okrajových častiach rudného poľa, najmä v najexternejšej zóne okoložilných premien, kde je v stratigraficky vyššie položených vulkanitoch zastúpený namiesto chloritov. Vzniká najmä na miestach, kde žilovina zložená z kremeňa a karbonátov obsahuje málo pyritu, zo slabo kyslých uhličitých roztokov [218], pri premenách regionálnejšieho charakteru [217]. Identifikovaný pomocou RTG, DTA, TEM a CHA: SiO₂ 47,36-53,29; Al₂O₃, 13,43-19,41; TiO₂ 0,43-0,98; Fe₂O₃ 5,12-8,47; FeO 0,40-0,97; MnO 0,02-0,12; CaO 2,34-3,30; MgO 3,15-3,74; K₂O 0,20-1,03; Na₂O 0,54-4,63; str. žíh. do 110 °C 6,56-9,74; do 900 °C 6,17-8,78 hmot.%. Kryštalochemický vzorec [218]. Ortoklas , odr.adulár - vzniká metasomaticky, na úkor sericitizovaných plagioklasov, zriedkavejšie sa nachádza vo forme drobných zŕn v tenkých kremenných žilkách v trachytoch, napr. na Schúllersbergu. V adularizovaných andezitoch v štôlní Václav v Šturci tvorí aj makroskopický pozorova teľné skleno lesklé tabuľky. Identifikovaný opticky z kremenných žiliek (n_α 1,524, n_γ 1,520, - 2 V 56°, zhášanie na ploche M 22°) [216]. Pyrit - bežne vtrúsený v premenených horninách, vzniknutých v procese propylitizácie. Hojné impregnácie sa vyskytujú v kaolinizovanom andezite v severozápadnom okraji mesta, časti Kremnické Bane, ale celkový obsah síry je malý - 2,8 hmot.%. Dosť silná pyritizácia sa zistila aj v sonde pri západnom okraji lesa [530]. Sanidín - v deuterotrachytoch tvorí metasomaticky vzniknuté čerstvé skleno lesklé tabuľkovité porfýrické výrastlice, veľkosti až 3 mm a jemnozrnné agregáty v zmesi s kremeňom ako pseudomorfózy po porfýrických výrastliciach tmavých minerálov Orientačne identifikovaný opticky (2 V 20 - 30°, n - nižší ako pri kremeni a kanadskom balzame) [216].

Hydrotermálna mineralizácia
a) Zlatonosná kremenná
Historický prehľad
Kremnica patrila k najdôležitejším strediskám ťažby zlata na Slovensku. Hodnoverné údaje o objavení ložiska a začatí ťažby sa nezachovali [2672a]. Je pravdepodobné, že banskej ťažbe predchádzalo ryžovanie zlata z potokov, ktoré neskoršie viedlo k objaveniu primárneho ložiska [1580, 2386, 2681]. Podľa niektorých autorov začiatky baníckej činnosti siahajú až do 8. alebo 9. stor. [1200, 1744, 2009, 2067, 2445], prípadne do začiatku 11. stor. [1760], keď sem v r. 1004-1008 prišli baníci z Harzu (z Nemecka) [2067], do 12. stor. [2445, 2449], pred 13. stor. [2336].
Prvé písomné údaje o ťažbe rúd v Kremnici sú z r. 1328, ked osada Cremnych Baňa [2672a] dostala od panovníka Karola Róberta výsady slobodného kráľovského mesta a banské a mincovne slobody podľa kutnohorského práva [216, 1580, 2095, 2336, 2688a, 2672a a i.]. V tom čase však už v Kremnici existovalo rozvinuté banícke podnikanie [2681] (o čom svedčia aj ďalšie doklady z r. 1331 [2672] a z r. 1385 [216, 225, 2423]), s celkovou ročnou ťažbou odhadovanou na 130 kg zlata ročne [2672a], takže začiatky ťažby sú podstatne staršie [l 580]. Údaje o existencii baní pred r. 1328, v 8. stor. alebo dokonca v staroveku sú výmysly alebo falzifikáty [2095, 2688a].
Veľký význam v histórii kremnického baníctva mala aj kremnická mincovňa založená r. 1328, existujúca dodnes, v ktorej sa už r. 1335 razili zlaté florény [2681], známe kremnické dukáty [2672a].
Kremnické baníctvo počas stredoveku možno charakterizovať ako neustály zápas s nepravidelnosťou zrudnenia a technickými ťažkosťami súvisiacimi najmä s odvodňovaním. V dôsledku toho sa striedali obdobia krátkej prosperity s dlhšími obdobiami úpadku [216]. Význačnými medzníkmi v histórii ťažby bolo razenie dedičných odvodňovacích štôlní, z ktorých Mestská alebo Horná sa spomína už r. 1385, Hlboká - razená v r. 1519-1545 a napokon Hlavná dedičná štôlňa 15,5 km dlhá, razená v r. 1841-1917 [216, 1744] od úrovne Hrona umožnila ťažbu až do híbky 500-600 m od povrchu [2681].
Po veľkom rozvoji a vysokej rentabilite baní v 14. a 15. stor. [1200, 1580, 2067, 2672a, 2681], keď Kremnica produkovala až 400 kg zlata ročne [2681], nastáva v 16. a 17. stor. postupný úpadok ťažby. Po čiastočnom oživení v 17. [1580] a 18. stor. [1200, 2672a, 2681], keď sa ťažilo najmä v oblasti Kremnických Baní [1200], dochádza v 19. stor. opäť k postupnému poklesu, ktorý pokračoval aj v 20. stor. Od r. 1901 bolo kremnické baníctvo pasívne [2226]. Kým v r. 1801-1852 bol ročný priemer ťažby 128,5 kg Au a 4005,5 kg Ag, za celé obdobie 1900-1936 sa nevyťažilo ani 1500 kg Au a 3100 kg Ag [2672a]. Výraznejší rozvoj ťažby nenastal ani po oslobodení r. 1945. Za posledné obdobie ťažby v r. 1947-1970 sa vyťažilo celkove iba 2181 kg Au a 2730 kg Ag [2681]. Po vyťažení bohatších rudných celkov bola ťažba Au-Ag rúd r. 1970 zastavená [2672, 2683].
Exploatáciou malých zásob antimonitových rúd vr. 1971 - 1972 sa ťažba v kremnických baniach skončila [2683]. Ďalšie perspektívy ťažby zlatonosných rúd v tejto oblasti sa spájajú hlavne s možnosťou ich povrchovej ťažby v Šturci na žilách 1. žilného systému [2672a, 2680a]. Prognózy výskytu ďalších typov surovín v oblasti Kremnice [2924]. Ďalšie historické údaje [216, 596, 1760, 1763, 2147, 2226, 2336, 2423, 2466a, 2511, 2672a, 3003 a i.].

Geologicko-ložisková charakteristika
Ložisko Kremnica, obdobne ako ložisko Banská Štiavnica, leží na priečnej tektonickej línii ku hlavnému karpatskému smeru, viazané na centrálny karpatský lineament [2872b, 3104] a štruktúrne je spojené s tzv. kremnickým hrastom [3104]. Rudné žily, ktorých je tu známych 120 [2928a], 125 [207], asi 200 [705a], ležia výlučne v starších, silne propylitizovaných, argilitizovaných [528] a adularizovaných [210, 215, 216] pyroxenických andezitoch [215, 528, 1402, 1513, 1760, 1763, 2067, 2111] strednobádenského [215], vrchnobádenského až spodnosarmatského veku [221]. Hlavné rudolokalizujúce štruktúry sú sledované žilami vrchnosarmatských ryolitov [215, 216, 221, 2111] malých mocností, ale s veľkou smernou dížkou, ojedinelé aj dioritovými porfyritmi [2111], ktoré vznikli aspoň pred 2. kremennou prínosovou periódou [208, 2111]. Mladšie andezity nie sú propylitizované ani zrudnené [528] Rudné žily sú viazané na tri systémy zlomov [2928a], pričom hlavné rudolokalizujúce štruktúry sú dislokácie meridionálneho smeru s malým odklonom na V [225, 2672a, 2928a]; predstavujú výplň kontrakčných puklín v andezitoch [528]. V celom kremnickom rudnom poli možno vyčleniť štyri žilné systémy s Au-Ag-mineralizáciou [2924], z ktorých však iba prvé dva, nachádzajúce sa v chotári mesta, boli ekonomicky významné a exploatované [216, 2672a, 2681 a i.]. III.žilný systém vyvinutý medzi Kremnicou a Kopernicou sa nachádza v chotári obce Kopernica (pozri s. 623) a IV. žilný systém v chotári obce Kunešov (pozri s. 684) [2924]. Boli ekonomicky bezvýznamné. I. žilný systém prebieha po západných svahoch kremnickej doliny [216, 225] a je tvorený systémom žíl: Hlavná, Schrämenova [734, 2111, 2672a, 2924], Kirchbergova [141, 206, 208, 210, 216, 219,224,225,280, 1402,1513,2067,2445,2511, 2672, 2672a a i.], Schindlerova [2067] a Katarína [2067, 2111 j. Jeho dížka je asi 5 km [734], 5,5 km [225, 2681], 6 km [280, 528, 705a], 6,5 km [210,216, 2672a] s plošným rozsahom 3,6 x 1,2 km [730],asi 4km 2 [216,2681].Smer žíl je S-J[705a, 2067], SSV-JJZ [216, 2111, 2672a], submeridionálny [2928a], sklon 55-70° [216,2672a], 65-70° [705a], 60-80° na V (zriedka aj na Z) [2928a]. Mocnosť jednotlivých žíl je 1 - 2 m [1969], 2 - 3 m [734], 3-8 m [705a], max. v miestach spájania žíl až 30 m [734], 30-50 m [216], 40-50 m [705a], 50-60 m [1763], 30-80 m [1760]. ŽilI.systému sú viazané na mocné mylonitové a brekciové zóny a predstavujú zložité telesá typu orientovaných štokverkov alebo žilných zón s veľkým sklonom [2928a]. Ide o štruktúry rádu, ktoré slúžili ako hlavný prívodný kanál hydrotermálnych roztokov [216]. Tvoria v podstate žilník až niekoľko desiatok metrov mocný s množstvom pridružených prevažne paralelných alebo diagonálnych (smer SV-JZ), protiklonných (so sklonom na Z [210, 216]), nadložných a podložných žíl [207, 2672a, 2681], ktoré predstavujú sperené mineralizované pukliny [216], pravdepodobne odžilky hlavných žilných štruktúr [2672a]. Žily sú štruktúrne veľmi zložité [216], smerom k povrchu sa vejárovité rozvetvujú [1079, 2144, 2672a] a trieštia na množstvo drobných žíl. S híbkou sa spájajú do mohutných žíl, ale s nízkym obsahom Au a Ag [1079, 2144] s častými zmenami sklonu a smeru. Zrudnenie na žilách bolo oproti IIžilnému systému oveľa chudobnejšie (pozri ďalej), najvyššie koncentrácie neviditeľného elektra sa nachádzali v miestach spojenia žily Hlavnej so žilou Schrämenovou [1760]. I. žilný systém bol v minulosti otvorený viacerými šachtami, z ktorých však už k r. 1966 nebola žiadna v prevádzke [216]. II. žilný systém omnoho menších rozmerov je vyvinutý v nadloží I. žilného systému [2672a] a leží priamo pod mestom [216, 734], pod aluviálnymi náplavmi kremnického údolia [215, 216]. Oba žilné systémy sú oddelené takmer 1 km širokým bezrudným pásmom [2928a]. IIžilný systém tvorí skupina žíl, z ktorých najdôležitejšie boli žily Žigmund a Juraj [216, 280, 528, 730, 734, 2067, 2111, 2672a], významnejšie boli aj žily Zlatá [216, 528, 2672a, 2924], Helena [216, 2924], Ilona [528], Laura, Viktor [216], žily Krížne [216, 2924], Rudné [207, 216, 280] a i., s krátkymi odžilkami. v ktorých sa často nachádzali hniezda viditeľného elektra[215, 216]. Žil II& #382;ilného systému majú na rozdiel od predchádzajúcich menšiu mocnosť a smernú dížku, miernejší sklon [2928a], ale podstatne vyššiu kovnatosť viazanú najmä na viditeľné elektrum (pozri ďalej). Sú vyvinuté na ploche ca 0,5 km [216, 2681], ich smerná dížka je 0,2-1 km [2144], 1,5 km [216, 2672a, 2681], do 2 km [2928a], obdobný smer SSV-JJZ [216], sklon 58-76° [2144], 50-80° na V až na žilu Juraj, ktorá má sklon na Z [215, 216, 2067, 2672a] a kolísavú mocnosť od niekoľkých cm do 4 m (priemerne niekoľko dm) [2672a], 0,5-2 m (priemerne 1 m) [2928a] 1 -2 m [215, 216], do 2 m [2924], 3-6 m [2144]. S híbkou ich mocnosť klesá, miestami prechádzajú do žilníkov 6 - 7 m mocných [215, 216]. Boli otvorené a ťažené viacerými šachtami, z ktorých najdlhšie bola v prevádzke šachta Ferdinand [216]. Kremnické ložisko patrí medzi stredne veľké ložiská s obsahom 10-50 t kovu [2684]. Je typickým predstaviteľom subvulkanických Au-Ag-ložísk s antimonitom [225, 226, 705a, 1361, 2680b, 2874a, 3104], bez teluridov [2928a]. Patrí k subvulkanickej Au-Ag-formácii [2418, 2684], k formáciám Au-Ag-ložísk s viditeľným a neviditeľným zlatom [734], k zlato- kremennej formácii [2680b, 2874a], metalotektu poorogénneho alpínskeho štádia [2874a], metalotektu tardicinematického alpínskeho vulkanizmu [2879]. Zrudnenie je zdrojovo, časovo a priestorovo [208, 500, 2680b], štruktúrne a parageneticky [216] späté s ryolitmi [2111] III. ryolitovej fázy [1362], s intruzívnou činnosťou vrchnosarmatských až panónskych acidných ryolitov kremnického typu [2680a] s vekom 12-11 mil. rokov [2683], 12,4 ± 2-10,8 ± 2 mil. rokov [2680b]. Zrudnenie je postryolitové [208, 500, 1362, 1419, 2680b, 3104], spojené s hydrotermálnou činnosťou, ktorá nasledovala po mladej ryolitovej formácii s vekom 11 ,2 mil. rokov [1419, 3104], je mladšie ako na ostatných drahokovných žilách v stredoslovenských neovulkanitoch [2111]. Zrudnenie vzniklo v malých híbkach - 200-400 m [2680b] pod povrchom v neveľkej vzdialenosti od magmetického zdroja [209, 1513]. Je viazané na hypoabysálne magmatické telesá [208, 213, 2423] kyslého až extrémne kyslého magmatu [216], ekvivalentov sarmatskej ryolitovej fázy [216, 2672a], pričom sa mineralizácia začala s intrúziou ryolitových žíl pozdíž rudolokalizujúcich dislokácií [216, 2423]. Ďalšie geologicko-ložiskové údaje [216, 221, 226, 500, 528, 597, 601, 730, 1079, 1362, 1760, 1763, 1969, 2672a, 2680a, 2680b, 2683, 2684, 2872b, 2928a, 2930 a i.]. Jediným objektom ťažby počas celej viacstoročnej histórie kremnického baníctva - s výnimkou posledných dvoch rokov, keď sa ťažil antimonit [2683] - boli drahé kovy zlato a striebro, ktorých hlavným nositeľom bolo elektrum, v menšej miere aj ušľachtilé Ag-minerály. Elektrum bolo na kremnických žilách zastúpené v dvoch produktívnych asociáciách v Au-Ag vývojovom štádiu vzniku žilnej výplne (pozri ďalej). 1. Staršia produktívna asociácia, chudobnejšia, spája sa so staršími kremennými periódami, v ktorých sa nachádza eviditeľné elektrum s veľkosťou zŕn 0,01-0,005 mm. Jeho obsah v žilovine sa zvyšuje so stúpajúcim obsahom pyritu a ílových minerálov v dutinách. Celkový obsah Au v tejto asociácii je nízky, priemerne asi 2,5 g/t [221]. 2. Mladšia produktívna asociácia, oveľa bohatšia [219, 221, 2423], uplatnila sa v závere Au-Ag vývojového štádia a má dva vývoje [221, 2680b]: a) bohaté rudy s neviditeľným elektrom sa vyskytujú na žilách I.systému, kde sú viazané na kyzovú prínosovú periódu s prevahou pyritu a pestrým sprievodom sulfidov a sulfosolí. Elektrum s veľkosťou zŕn okolo 0,01 mm je vtrúsené hlavne v pyrite s celkovým obsahom Au 40 - 50 g/t pri 20 -30-násobne vyššom obsahu Ag [221]. b) Bohaté rudy s bonanzami viditeľného elektra sa nachádzajú len na žilách IIžilného systému, kde sú viazané na produktívnu subperiódu 2. kremennej periódy. Elektrum sa tu nemohlo koncentrovať v pyrite, ktorý tu prakticky chýba, a preto sa vylučovalo najmä spolu so sulfosoľami Ag až v drúzových dutinách premenlivých rozmerov od drobných až po veľké s plochou max. 1 - 2 m 2 [221]. Elektrum je aj v bonanzách pomerne jemnozrnné, zrná veľkosti nad 2 mm tvoria iba 10 %, kým zrná s veľkosťou pod 0,25 mm až 40 % [1418]. Bonanzy elektra sa hojnejšie nachádzali v podpovrchových častiach žíl, najmä v ich krátkych odžilkách [215, 216]. Vznikli v miestach, kde dochádzalo k intenzívnej precipitácii Au-Ag koloidov z hydrotermálnych roztokov ako dôsledok štrukturálnych alebo topominerálnych vplyvov. Celkový obsah Au v tomto type rúd dosahoval až niekoľko percent [221]. Napríklad na žile Laura sa r. 1893 našlo hniezdo bohatých rúd veľkosti 0,9 x 2 x 1,5 m, z ktorého sa získalo 157 kg bohatej rudy s obsahom 12,6 kg Au+Ag (elektra) s obsahom 61,2 % Au, 33,8 % Ag a 5 % iných prímesí [216]. Hoci bohaté rudy tvorili iba niekoľko tisícin percenta ťažby, podieľali sa na produkcii Au až 40 % [216], 35-50 % [2111]. Sekundárna koncentrácia zlata nastala pri zvetrávaní a premene okoložilných hornín. Po vyťažení bohatých žilných akumulácií boli najbohatšie nálezy v okolných horninách, prestúpených žilkami kremeňa s pyritom, napr. v okolí žíl Žigmund, Laura, Zlatá, Nepomuk a i. [2067]. Údaje o obsahu Au v ťažených rudách značne kolíšu. Priemerné obsahy boli 2 g/t Au [210, 2423] a 9 g/t Ag [210], 2,6 g/t Au [2924]; v minulosti sa ťažili rudy s obsahom 3-4 g/t Au [216], r. 1947 rudy s obsahom 3,4 g/t Au, 11 g/t Ag a 0,045 % Sb [743). Na žiláchI.systému bol priemerný obsah Au 1-2,5 g/t [1513], 2-3 g/t [2111], s nasledujúcimi obsahmi na jednotlivých žilách: Hlavná 1,5 až 3 g/t Au + Ag [1760], 1,4-7,4 g/t Au [1079, 2226], Schrämenova 1-1,5 g/t Au+Ag [1760], 1,1-4 g/t Au a 8-30 g/t Ag [2930], Kirchbergova 2-6,5 g/t Au + Ag, Schindlerova 2-7,5 g/t Au + Ag a Katarína 3-6 g/t Au+Ag [1760]. Na žiláchIIžilného systému bol obsah Au 4-5 g/t [1513], 6-10 g/t [734], 3-15 g/t a 6 až 25 g/t Ag [592], až 20-25 g/t Au [601], v bonanzách až niekoľko percent [221, 2423]. Na jednotlivých žilách boli takéto obsahy Au+Ag: Žigmund 1,5-25 g/t, Juraj 1-4 g/t, Zlatá 2 až 30 g/t, Ilona 2-25 g/t, Laura 1,5-30 g/t a Rudná 3-35 g/t [1760]. Malé množstvo drahých kovov obsahovali aj antimónové rudy ťažené v Šturci. Obsahovali 0,47 g/t Au a l g/t Ag [2930], 0,2-3 g/t (priemerne 0,4 g/t) Au a 2-15 g/t (priemerne 5 g/t) Ag [2111], v koncentráte 3,08 g/t Au a 61 g/t Ag [2930]. Tiež údaje o pomernom zastúpení drahých kovov v rudách sa dosť líšia. Pomer Au: Ag bol 1 : 2,5 až 1:5 [2091]; 1 : 5 [206, 1513]; 1 : 6 [1079, 2226];1 : 4,5 až 1 : 10 [225, 2423]; 1 : 9 až 1 : 14 [2688a]; 1 : 9 až 1 : 16 [280, 1969, 2095]; 1 : 3 až 1 : 40, ale vo výrobe bol tento pomer oveľa priaznivejší - 1 : 1,5 [2111]. Antimonitové zrudnenie, vyčleňované tiež ako samostatná antimonitová formácia [2680b], panónskeho veku [2683] bolo ajvýraznejšie vyvinuté na podložných žilách žily Schrämenovej (sprístupnených stolnou Václav v Šturci) [216, 2111, 2930], ktoré predstavujú sperené pukliny úzko späté s tektonickými pohybmi na veľkých dislokáciách, kde sa uplatnili iba prínosové periódy mladšieho antimonitového [216, 2930], polymetalicko-antimonitového vývojového štádia vzniku žilnej výplne [221]. Nachádzalo sa na troch žilných štruktúrach smeru SSV-JJZ so sklonom 60 - 80° na Z, niekedy aj na V. DÍžka žíl bola asi 300 m, mocnosť 0,5- 2 m (priemerne l m) s obsahom Sb od 0,1 do 15 až 25 % (priemerne 4 %) [2111. 2928a], 2,62-3,24 % [2930], ale kovnatosť ťaženej rudy bola iba l % [2683], 1,5 % [2930]. Antimonitové rudy obsahovali aj malé množstvo Au a Ag (pozri vyššie), ďalej As 0,01-0,4% (priemerne 0,1 %) a Cu 0,01-0,08 %. Najbohatšie koncentrácie antimonitu boli na miestach rozvetvovania žíl [2111]. Odlišný žilníkovo-impregnačný typ antimonitového zrudnenia sa našiel na 4. obzore šachty Ludovika v podloží mohutného zlomu prebiehajúceho pri podložnom okraji žily Schrämenovej. Žilníkovo-impregnačné pásmo v propylitizovanom andezite dosahovalo mocnosť až 15 m pri obsahu 0,5-1 % Sb[2683]. Sporadická polymetalická mineralizácia, ktorá sa v relatívne väčšom množstve zistila v južnej časti štôlne Ferdinand v Šturci na tenkých max. 12 cm mocných kremenno-karbonátových žilkách, považuje sa za samostatný typ mineralizácie, starší ako Au- Ag vývojové štádium [2930], alebo za súčasť mladšieho polymetalicko-antimonitového štádia, vzniknutú v kremenno- uhličitanovej prínosovej perióde [221].

Priebeh mineralizácie a stručná charakteristika prínosových periód
Mineralizácia kremnických Au-Ag-žíl mala výrazný pulzačný charakter. Prebiehala v šiestich prínosových periódach s istými, často dosť výraznými rozdielmi v ich vývoji na oboch žilných systémoch. Možno ich začleniť do dvoch vývojových štádií: a) staršie Au-Ag vývojové štádium so štyrmi periódami - karbonátovou, 1. a 2. kremennou a kyzovou periódou, ktorej na žilách IIžilného systému zodpovedá produktívna subperióda 2. kremennej periódy. b) Mladšie Sb (Hg, As) vývojové štádium [215, 216, 221, 225, 2111, 2423, 2930 a i.] označované aj ako polymetalicko- antimonitové [221] s dvoma periódami - kremenno-karbonátovou a antimonitovou, ktoré sú na žilách IIsystému ďalej rozčlenené na kolomorfnú a karbonátovú, resp. antimonitovú a markazitovú periódu [215, 216, 221, 2930

Prínosové periódy Au-Ag vývojového štádia
Karbonátová perióda, v žilnej výplni podradná, zistená iba na žilách 1. žilného systému vo forme úlomkov hrubozrnného dolomitu v kremeni 1. kremennej periódy. 1. kremenná perióda tvorí prevažnú časť žiloviny na oboch žilných systémoch. Vznikla prevažne metasomaticky zatláčaním andezitu pozdľž hlavných dislokácií a puklinových pásiem. Tvorená je jemnozrnným kremeňom s vtrúseným zlatonosným pyritom a arzenopyritom a hojnými reliktmi rozložených andezitov. SA_skv žiloviny. 2. kremennú periódu tvorí hrubozrnnejší kremeň s malou prímesou sulfidov a na rozdiel od predchádzajúcej vznikla ako výplň puklín v žilovine 1. kremennej periódy alebo v okolnej hornine. SA_skv žiloviny. Kyzová perióda sa uplatňuje v samostatnom vývoji iba na žilách I.žilného systému. Obsahuje zvýšené množstvo sulfidov najmä pyritu (až vo forme „liateho kyzu"), sulfosolí Ag a jemne dispergovaného elektra. SA_skv žiloviny. Na žiláchIIsystému jej vekom zodpovedá produktívna subperióda 2. kremennej periódy, v ktorej sa lokálne vyskytujú bohaté akumulácie viditeľného elektra spolu s pestrou asociáciou obecných sulfidov a sulfosolí Ag. SA_skv žiloviny [216].

Prínosové periódy antimonitového (polymetalicko-antimonitového) vývojového štádia
Kremenno-karbonátová perióda vznikla po intenzívnej tektonike zvyčajne dislokačného charakteru a je vyvinutá spolu s najmladšou antimonitovou periódou najmä na žilách v nadloží žily Schrämenovej (I. žilný systém). Tvorí ju dolomit a kremeň, často metakoloidného charakteru s ojedinelými drobnými zhlukmi, zloženými z pestrej asociácie sulfidov a sulfosolí (ojedinelé aj s elektrom) v kremeni. SA_skv žiloviny. Na žiláchIIsystému je lokálnou intermineralizačnou tektonikou rozčlenená na dve viacmenej samostatné periódy - kolomorfnú, tvorenú metakoloidným kremeňom a opálom s neveľkým obsahom rudných minerálov, a uhličitanovú, tvorenú Fe- dolomitom prakticky bez rudných minerálov. SA_skv žiloviny kolomorfnej periódy. Antimonitová perióda je typicky vyvinutá v štôlni Václav v Šturci spravidla vo forme žilníkov alebo metasomatických útvarov v uhličitanovej perióde. Je tvorená čiernym metakoloidným kremeňom s prechodmi do chalcedónu a opálu a hojným antimonitom v ťažiteľných koncentráciách. Miestami je hojnejší pyrit a markazit, najmä vo forme kôr a povlakov v dutinách. SA _skv žiloviny. Na žiláchIIsystému je markazit často zastúpený vo forme samostatných žiliek, a preto sa vyčleňuje do viacmenej samostatnej - najmladšej markazitovej periódy, ktorá tvorí záver celého mineralizačného procesu Au-Ag-žíl. SA_skv žiloviny [216]. Polymetalická perióda (?) - relatívne vyššie koncentrácie obecných sulfidov v niektorých karbonátových žilkách v podloží Schrämenovej žily v Šturci, vyčleňované buď do samostatnej polyme talickej periódy s nejasným vzťahom k ostatným periódam, považovanej za staršiu ako 1. kremenná perióda (predchádzala Au-Ag vývojovému štádiu [2930]), alebo sa táto mineralizácia považuje za súčasť kremenno-karbonátovej periódy mladšieho polymetalicko-antimonitového vývojového štádia žilnej výplne [221].

Zonálnosť mineralizácie
Hoci v rámci celého kremnického rudného poľa pozorovať výraznú horizontálnu zonálnosť mineralizácie - Au-Ag- mineralizácia vyvinutá v centrálnej časti rudného poľa je na jeho periférii vystriedaná Sb a ďalej Hg a As-mineralizáciou [2928a] - zonálnosť na Au-Ag-žilách, hlavne vertikálna [216, 734, 2001], je málo výrazná a ťažko sledovateľná [216, 734]. Napriek tomu tu možno rozlíšiť viacero typov zonálností: a) Vertikálna monoascendentná zonálnosť v rámci jednotlivých periód Au-Ag vývojového štádia sa prejavila znižovaním zastúpenia bohatých Au-Ag-rúd v kyzovej perióde na žilách I. žilného systému [221] a viditeľného elektra [2067, 2111] v produktívnej subperióde 2. kremennej periódy na žilách IIžilného systému s híbkou, pri zachovaní nízkeho obsahu Au staršej produktívnej asociácie [221], ale so znižujúcim sa obsahom Ag [1513] v 1. a 2. kremennej perióde, ktorých paragenéza však inak ostáva takmer bez zmeny [221, 2111] až do doteraz známe j híbky 1800 m od povrchu [221]. Vertikálne zmeny mineralizácie sa prejavujú aj v periódach polymetalicko-antimonitového vývojového štádia. Na základe híbkového vrtu KR-3 možno v nich pozorovať istú zmenu mineralizácie s híbkou [216, 2001]. Prejavuje sa istým, vcelku však nepatrným stúpaním obsahu polymetálov [2684] v žilovine kremenno-karbonátovej periódy [215, 216]. Najvýraznejšie sa tento typ zonálnosti uplatnil v antimonitovej perióde, v ktorej sa antimonit koncentruje najmä v podpovrchových častiach žíl, pričom jeho obsah s híbkou prudko klesá [216]. b) Horizontálna monoascendentná zonálnosť sa uplatnila pri kremenno-karbonátovej perióde, v ktorej sa karbonáty koncentrujú vo väčšej vzdialenosti od hlavných žilných štruktúr, kým v ich blízkosti v nej prevláda kremeň [215, 216]. c) Polyascendentná zonálnosť je relatívne výraznejšia a možno ju označiť ako zonálnosť závislosti od mineralizovaných štruktúr [221]. Prejavuje sa zákonitým priestorovým rozložením jednotlivých periód vzhľadom na hlavné rudolokalizujúce štruktúry. Tie sú mineralizované takmer výlučne periódami staršieho Au-Ag vývojového štádia, kým periódy mladšieho antimonitového vývojového štádia sa širšie uplatňujú iba na sperených puklinách v podloží a nadloží hlavného zlomového systému [141, 215, 216, 221].

Primárne minerály
Akantit - zastúpený vo vrchných častiach žíl v asociácii s pyrargyritom, stefanitom, polybázitom a striebrom [2760]. Andaluzit - agregáty drobných zŕn vtrúsené v kremeni metasomaticky vzniknutej 1. kremennej periódy na východoch žíl I. žilného systému v miestach, kde tieto dostávajú až charakter sekundárnych kvarcitov. Identifikovaný opticky (n_γ 1,647, n_α 1,639). Zrná sú na okrajoch premenené na ílové minerály, prípadne sericit. Vznikol hydrotermálne na úkor niektorých rozložených výrastlíc pôvodného andezitu [216]. Ďalšie zmienky [213, 215]. Antimonit - hojný, okrem pyritu jediný rozšírenejší sulfid na žilách [734, 1216]. V dutinách vytvára krásne drúzy stípčekovitých, tyčinkovitých a ihličkovitýchXX [1158, 1406,1967, 2095, 2249, 2571 a i.] rozličných veľkostí od jemných ihličiek typických pre Kremnicu [2683] až po veľké XX [751, 1207, 2930] zoskupené do trsovitých, ježkovitých a iných agregátov [1398]. Najkrajšie drúzy s dížkou XX až 20 cm sa nachádzali na podložných žilách v štôlni Václav v Šturci [2760]. XX antimonitu s tvarmi {010}, {150}, {130}, {120}, {340}, {110}, {430}, {210}, {310}, {111}, {112}, {113}, {213},{214},{123},{146},{233}, {333} [611a, 751, 1636] bývajú spolu s Ag-minerálmi, pyritom a barytom [1406, 2281, 2540, 2571], opálom a smolovočiernym kremeňom [216, 2930] narastené na kremeni alebo dolomite [751, 2281, 2540]. Na XX antimomtu s povlakmi mliečnobieleho priesvitného [2540] chalcedónu [751, 1406, 2281], agalmatolitu [2826] a Sb-okrov [2571], ktoré ich niekedy úplne nahrádzajú [751, 2540], nasadajú XX kremeňa [751], kalcitu [1636], vzácne aj zrná a vlákienka elektra [1636, 2281,2540,2826]. Na žilách je zastúpený aj kusový, s typickou radiálnou štruktúrou, steblovitými alebo jemnokryštalickými agregátmi [2111], ktorý na podložných žilách v Šturci tvoril až niekoľko dm mocné šošovky [216] a vtrúsený - vo forme tenkých ihličiek, radiálne lúčovitých a spletenovláknitých zhlukov, ako aj xenomorfných zŕn v kremeni [216, 2144]. Pri razení Dedičnej štôlne Ferdinand sa našli veľmi čisté, hroznovité agregáty antimonitu s vláknitou stavbou (priemer guľôčok 3-5 mm) v asociácii s agalmatolitom, pyritom a stibikonitom [1636]. Antimonit patrí k najmladším minerálom na žilách [216, 739], zastúpený je len v antimonitovej perióde [216] v podpovrchových častiach menších žíl [1158], najmä na podložných žilách v Šturci, otvorených stolnou Václav, kde sa aj krátkodobo ťažil [215, 221, 2683]. S híbkou jeho obsah klesá [734]. Častejšie sa vyskytoval aj v južných častiach žíl [1200] v revíre Volle Henne [734]. Je zlatonosný, ale obsah Au, ako aj Ag je len sporadický, veľmi nízky [221], nemá význam ako zdroj Au. Podľa SA_kv obsahuje Hg,Ti a Sn [1898]; podľa SA_kv až 44 g/t Au (s mikroskopicky pozorovateľnými uzavreninami elektra) [1207, 2930], 16,8-49,6 ppm Hg [2700], priemerne 30,3 ppm Hg [2698]; obsah Se je 0,0009-0,0012 hmot.% [2950a], 26 g/t Se [53]. Pomocou TEM sa v zrnách antimonitu zistili mikroinklúzie rumelky a arzenopyritu [2700]. H_VHN 83-139 kg/mm . Optická identifikácia v odrazenom svetle [216, 2930]. Ďalšie zmienky [32,156,211,213,215,221,1447, 1578, 2090, 2226, 2255, 2672a a i.]. Apatit - vtrúsený v kremeni metasomaticky vzniknutej 1. kremennej periódy na I.žilnom systéme. Tvorí drobnotabuľkovité zrná veľkosti do 0,17 mm, jasnej hnedožltej farby. Identifikovaný opticky (n_ω 1,638; n_ε 1,654; výrazný pleochroizmus pre n_ω - oranžová, pre n - svetložltá). Vznikol hydrotermálne, na rozdiel od zŕn ne pleochroického apatitu, ktorý sa občas s ním vyskytuje a ktorý je pravdepodobne reliktom z rozložených andezitov [216]. Ďalšie zmienky [213,215]. Aragonit - zriedkavý [2445], zastúpený občasne len vo vrchných častiach žíl [1578]. Ďalšia zmienka [2281]. Argentit (Silberglanz [2511], Silberschwärze [1406]) - vzácny, na žilách I.systému sa vyskytuje vtrúsený v žilovine kremenno- karbonátovej periódy spolu s ďalšími Ag-minerálmi a obecnými sulfidmi, na žilách IIžilného systému v produktívnej subperióde 2. kremennej periódy spolu s Ag -minerálmi a elektrom [216]. Ojedinelé sa nachádzal aj vo forme čiernych, tmavosivých, práškovitých, sadzovitých a zemitých povlakov a náletov (strieborná čerň) na kremeni [734, 751, 1406, 1578, 2281, 2511, 2540]. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle [216]. Ďalšie zmienky [210, 211, 213, 215, 1158, 1216, 2067, 2095, 2445 a i.]. Arzenopyrit - zriedkavý [216, 2445, 2760], zriedkavejší ako pyrit [216, 1158], vtrúsený vo forme tenkých idiomorfných prizmatických XX a tyčinkovitých až lištovitých zŕn v kremeni 1. a 2. kremennej periódy spolu s pyritom. Relatívne najhojnejší je v kyzovej perióde (Ižilný systém) a v produktívnej subperióde 2. kremennej periódy (Ižilný systém). Celkom ojedinelé je zastúpený aj v antimonitovej perióde [216]; jeho mikroinklúzie sa zistili pomocou TEM v antimonite [2700], Väčšie zhluky arzenopyritu sa vyskytovali v prekope k žilám Zuzana [751, 2281], na odžilke Zuzana [2541]. Je zlatonosný [211], nie je zlatonosný [207, 2511]. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle, po štruktúrnom leptaní sa v niektorých zrnách zjavuje koncentrickozonálna štruktúra (vznik z koloidných roztokov) [216]. H VHN 973 -994 kg/mm 2 [2930]. Ďalšie zmienky [213, 215, 1447,2067,2111,2281]. Barit - bežný [2445], ojedinelý [1158, 2511], masívna výplň žíl [1216, 2281, 2571], Zrnitý [2281], vtrúsený v tabuľkovitých XX 0,1-1 cm veľkých v kremeni na žilách v Šturci [1637], 0,07 - 0,1 mm veľkých v kremeni kyzovej periódy (I. žilný systém) [216]. V dutinách žiloviny sa vyskytovali tabuľkovité XX drobné, iba 0,1 - 1 cm veľké (v Šturci) [1637], aj väčšie s plochou do 12 cm (v Dedičnej štôlní Ferdinand) a najmä na šachte Mikuláš [1406, 2825]. XX barytu rozličných odtieňov modravej [1250, 1637, 2281, 2571, 2825 a i.], žltavej [979], sivobelavej [754, 2281, 2540] a zelenavej [1637] farby, číre [2281, 2540, 2825], priesvitné [1250, 1637], zonálne sfarbené - okraje modravé, stred číry [754, 1250] so slabou bielou luminiscenciou pri zohrievaní [1250], bývajú spolu s dolomitom, chalkopyritom, pyritom, sfaleritom a chalkopyritom [1406, 1637, 2540] buď jednotlivo, alebo vo forme ružicovitých agregátov, prípadne kôr zložených z drobných tabuľkovitých XX[2281, 2540] narastené na kremeni, ametyste a dolomite [979, 2540). XX barytu s povlakmi pyritu a limonitu sú niekedy pseudomorfované kremeňom [1578] a na východoch žíl nahrádzané manganitom [1637]. Na XX barytu sa zistili tieto tvary: {100}, {010}, {001},{210},{110)},{120},{130}, {102}, {011}, {111}, {112}, {113}, {115}, {122} [754, 1636, 1637], ďalšie kryštalomorfologické údaje [1636, 1637]. Baryt z kremeňa kyzovej periódy, identifikovaný opticky (n 1,638-1,627), obsahuje podľa SA_skv zvýšené množstvo stroncia, môže teda patriť barytocelestínu, na čo poukazujú aj nižšie indexy lomu [216]. Ďalšie zmienky [156, 215, 221, 1447, 1578, 2067 a i.]. Barytocelestín (?) - [216], pozri baryt. Bournonit - akcesorický, v ojedinelých zrnách v asociácii s tetraedritom, galenitom, sfaleritom, chalkopyritom, Ag-minerálmi a elektrom, zastúpený len v produktívnej subperióde 2. kremennej periódy na žilách IIžilného systému [216]. Ďalšie zmienky [141, 215, 221, 1158, 2423, 2760]. Dolomit (barnapát [2067, 2281], Bitterspat, Braunkalk [1406], Braunspat [979,2571]) - kusový, kryštalický [1406, 2571], vláknitý [2540, 2571], šedobielej, červenobielej [979], perleťovosivej, másovočervenej [2281, 2540], tombakovohnedej [2571] farby, zastúpený na žilách spolu s kalcitom, barytom, chalkopyritom, pyritom, kremeňom, ametystom a chalcedónom [753, 1406, 2281, 2540, 2571). V drúzových dutinách tvoril pekné romboedrické XX [2571, 2760] so zaoblenými hranami, niekedy narastené na ihličkách antimonitu [216], duté škrupinovité povlaky [1406, 2281, 2540] - perimorfózy (pozn. autora) po XX[1406], skalenoédroch [753, 2540] kalcitu. Hrubozrnný dolomit svetložltej farby intenzívne zatláčaný kremeňom tvorí jedinú zložku najstaršej uhličitanovej periódy [216, 2930], Obdobný hru-bozrnný dolomit zastúpený spolu s kremeňom ako podstatná zložka kremenno-uhličitanovej periódy podľa CHA: FeO 4,43-8,58; MnO 0,73-2,40; CaO 26,24-29,00; MgO 23,47-31,04; nerozp. zv. 16,38-25,80 hmot.% patrí Fe-dolomitu.K Fe- dolomitu možno priradiť aj uhličitan pleťovožltej farby zo žily Zlatá s chemickým zložením - CHA: FeO 8,87; MnO 0,90; CaO 26,24; MgO 22,75; nerozp. zv. 13,01 hmot.% [216] a z podložných žíl v Šturci označované aj ako ankerit [2930] s chemickým zložením - MA: FeO 8,10-12,88 a MnO do 1,62 hmot.% [1207, 2930]. DTA [2930]. Ďalšie zmienky [213, 215, 1158, 1447, 2067, 2090, 2445]. Elektrum - prevažná časť kremnického zlata patrí strednému členu izomorfného radu zlato — striebro, minerálu elektru s obsahom Ag asi 33 % [2511], 37-39 % [2095, 2688a], do 40 % [221,2067,2111],45-47 % [2322], Len ojedinele je zastúpené aj zlato [216, 2322], pozri s. 671. Na žilách sa nachádza v dvoch formách, a to: 1a. Neviditeľné - staršie elektrum, rozptýlené vo forme sférických pretiahnutých alebo nepravidelných mikroskopických a submikroskopických zŕn veľkosti 0,01-0,005 mm [221], 0,003 mm a menších [216], 0,5 [i [219], (vzácne aj voľným okom pozorovateľné [1398, 2336]) na južných častiach žíl [1447], v žilnom kremeni [1200, 1578. 2281, 2540], v kremeni asulfidoch, najmä v pyrite, menej v arzenopyrite 1. a 2. kremennej periódy [215,216,221, 2688a a i.]. 1b. Neviditeľné - mladšie elektrum kryštalovalo v závere Au-Ag vývojového štádia na žilách I.žilného systému v kyzovej perióde vo forme izometrických zŕn veľkosti asi 0,01 mm vtrúsených v pyrite [216, 221] a arzenopyrite [216], 2. Viditeľné elektrum tvorí pliešky, šupinky, lístočky [216, 528, 601, 751, 2281, 2445, 2511, 2540 a i.], dendrity [216, 1200], machovité a kríčkovité zhluky [1578, 2111, 2249, 2336, 2540] zložené z jemných vlákien a drôtikov [2336], vzácne aj drobné XX na kremeni [1406] spolu s pyrargyritom, obyčajnými sulfidmi a barytom [216,751,1406, 2281, 2540] v drúzových dutinách produktívnej subperiódy na žilách IIžilného systému [215, 216, 219, 221]. Ojedinelé sa elektrum vyskytovalo vtrúsené aj v žilovine kremenno-karbonátovej periódy [216], spolu s antimonitom v najmladšej antimonitovej perióde [2826], ako aj v premenených okolných horninách [2540]. Podľa pozorovaní v TEM tvorí staršie neviditeľné jemne disperzné elektrum globulárne útvary veľkosti pod 1 μ m vystupujúce v zónach inhomogenity kremeňa ako prejav typickej koagulácie Au-Ag-gélov. Zrná mladšieho neviditeľného elektra majú typické kryštalografické obmedzenie. Charakteristickú sférickú ultramikroskopickú štruktúru má aj viditeľné elektrum z drúzových dutín [219, 2819]. Kolomorfná zonálna stavba plieškov elektra so striedaním zón s rôznym obsahom Ag sa pozorovala aj opticky v odrazenom svetle. H VHN 71,3-80,5 kg/mm 2 [216]. Ďalšie zmienky [206, 210, 211, 213, 705a, 734, 1760, 2226,2255, 2672a a i.]. Galenit - veľmi zriedkavý [1158, 2067, 2445, 2672a a i.], vtrúsený v ojedinelých zrnách a zhlukoch spolu so sfaleritom, chalkopyritom a pyritom [216] v kremeni [2144, 2281, 2541] 2. kremennej periódy [216, 2111 ], spolu so sfaleritom, chalkopyritom a Ag-minerálmi v pyritovom agregáte kyzovej periódy a spolu s Ag-minerálmi a elektrom v produktívnej subperióde 2. kremennej periódy [216]. Miestami sa nachádzal aj v asociácii s antimonitom a rumelkou [1406] zrejme v antimonitovej perióde (pozn. autora). Relatívne hojnejšie sa vyskytoval na podložných žilách v Šturci [216, 2511 ] vo forme xenomorfných agregátov rôznej veľkosti v kremeni [2930], na prvej súklonnej žile v úrovni Hlavnej dedičnej štôlne [1402] a na žilách v oblasti šachty Leopold [2511]. Je striebronosný, obsahuje bohatšie zastúpený rádiogénny izotop Pb. Podľa izotopického zloženia Pb je zreteľne mladší ako štiavnické galemty [500]. H_VHN 69 kg/mm [2930]. Ďalšie zmienky [211, 213, 215, 221, 734, 1216, 1447, 2423 a i.]. Goethit - ojedinelý, zastúpený v kyzovej perióde na žilách I.žilného systému, kde sa nachádza rozptýlený v kremeni, ktorý sfarbuje do hnedočer vená. Často metasomaticky zatláča pyrit a arzenopyrit, inokedy tvorí tenké vrstvičky medzi dvoma generáciami pyritu alebo arzenopyritu. Vznikol hypogénne, je obdobou hematitu na žilách IIžilného systému [216]. Na podložných žilách v Šturci tvorí jemnú prímes v dolomite kremenno-karbonátovej periódy a povlaky v drúzových dutinách v dolomite, ktoré však mohli vzniknúť aj hypergénne. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle a pomocou RTG [2930]. Ďalšie zmienky [213, 215,219, 1158]. Hematit - zriedkavý, vyskytuje sa miestami vo forme jemných impregnácií v kremeni 1. kremennej periódy na žilách II. žilného systému a v kremeni kyzovej periódy na podložných žilách v Šturci. Jeho prímes sfarbuje kremeň do hnedočervená [216, 2930]. Starší autori uvádzajú na žilách aj výskyt hrubošupinkovitej odr. spekularitu spolu s pyritom a kremeňom [2067, 2511] a výskyt pórovitých povlakov na XX kremeňa na šachte Mátyás [2281, 2540]. Ďalšie zmienky [215, 219, 1158,2760]. Heteromorfit - zmienka o výskyte [2281]. Chalcedón - dosť častý [2090, 2540], najmä vo vrchných častiach žíl [734], v žilovine ojedinelý [1158]. Tvorí priesvitné [2540] sivobiele až mliečnobiele [2281, 2540, 2571], žltkasté [2571], modravé a červenavé [1406] obličkovité, hroznovitč, guľôčkovité a stalaktitové [752, 1578, 2281, 2540, 2571], jemne ihličkovité, zubovité a kríčkovité agregáty na kremeni, antimonite a kalcite [2281, 2571] spolu so sfaleritom, galenitom a chalkopyritom [1406], krištáľom, kalcitom a dolomitom [1406, 2571], pokryté kôrami kremeňa [2540]. Vytvára aj povlaky na XX dolomitu [2571] a antimonitu [1406, 2930], jemné ihličky na celistvom chalcedóne [2571], ako aj pseudomorfózy po XX antimonitu [752] a kalcitu [1406]. Zastúpený býva v kyzovej perióde, kde miestami tvorí jemné prúžky striedajúce sa s jemnozrnným kremeňom, v kremenno-karbonátovej perióde vo forme jemnozrnného kremenno-dolomitovo-chalcedónového agregátu [216] a tenkých žiliek v karbonáte [2930] a v antimonitovej perióde, kde tvorí často typické sférolitické vláknité agregáty - odr. lutécit [212, 216, 2930]. Ďalšie zmienky [210, 213, 215, 534]. Chalkopyrit - zriedkavý až vzácny [1158, 2111, 2067, 2281, 2540 a i.], masívny i kryštalovaný [1406, 2067, 2571], vtrúsený spolu s pyritom, galenitom a sfaleritom v kremeni [2144] 2. kremennej periódy [2111], ojedinelé zastúpený aj vo forme XX v drúzových dutinách na dolomite a pyrite [2281, 2760]. Bežnejšie sa vyskytoval v kyzovej perióde (I. žilný systém), kde vypínal spolu s galenitom, chalkopyritom a Ag-minerálmi tenké pukliny v kyzovom agregáte a spolu s Ag-minerálmi a elektrom v produktívnej subperióde 2. kremennej periódy (II. žilný systém) [216]. Hojnejšie sa spolu s galenitom a sfaleritom vyskytoval vo forme xenomorfných agregátov rôznej veľkosti v kremeni na podložných žilách v Šturci [216, 2930] a na prvej súklonnej žile v úrovni Hlavnej dedičnej štôlne [1402]. HVHN 190 kg/mm2 [2930]. Ďalšie zmienky [211, 213, 215, 221, 2423, 2672a a i.]. Chlorit - rozptýlené aj vo forme zhlukov v kremeni 1. kremennej periódy ako relikty po rozloženom andezite [216], bližšie neidentifikované. Ďalšie zmienky [213, 215]. ílové minerály, najmä kaolinit - sa často vyskytujú v žilovine ako jemne dispergovaný znečisťujúci pigment. Hojne sú zastúpené v kremeni metasomaticky vzniknutej 1. kremennej periódy [213, 215, 216], kde sa koncentrujú hlavne v miestach reliktov okolnej horniny, ktorej rozkladom vznikli. Hustá disperzia bližšie neidentifikovaných ílových minerálov sa nachádza v žilovine kolomorfnej periódy, a to v opále aj v metakoloidnom kremeni, ktorým dodáva porcelánový vzhľad [216], a v žilovine kremenno-karbonátovej periódy na podložných žilách v Šturci [2930]. Kalcit - hojný [2445], pomerne zriedkavý; väčšina karbonátov na žilách bola identifikovaná ako dolomity (pozn. autora). Tvorí kompaktné zrnité masy ako súčasť žiloviny [1158, 2067, 2281] kremenno-uhličitanovej periódy v štôlní Václav [209, 210] (podľa chemického zloženia stanoveného pomocou CHA a MA však ide o Fe-dolomit [2930]). Kalcit so zvýšeným obsahom Fe - odr. ferokalcit [216, 1158], hojnejší v 2. kremennej perióde na žilách v oblasti šachty Anna, bol neskôr zväčša vylúhovaný, čím vznikla pórovitá žilovina [213, 215, 216]. V drúzových dutinách tvorí pekne vyvinuté XX [2067, 2760] s tvarmi: {1010}, {0112} [1636], niekedy číre [206], narastené spolu s pyritom na kremeni a dolomite [2281, 2541] a na ihličkách antimonitu [1636]. Býva pseudomorfovaný chalcedónom, kremeňom [1406] a dolomitom [1406, 1637, 2541]. Teplota kryštalizácie stanovená pomocou dekrepitácie kalcitu z výplne drúzových dutín polymetalickej periódy v Šturci je 240-260 °C [2930]. Ďalšie zmienky [213, 216, 2461]. Kremeň - prevládajúca zložka žilnej výplne [221, 2111, 2445 a i.] vo väčšine periód na oboch žilných systémoch [215, 216, 2930] rôzneho vývoja. Prevláda jemnozrnný (veľkosť zŕn 0,005-0,1 mm) kremeň špinavožltej alebo špinavosivej farby [216, 596, 597, 2067, 2511] s vtrúsenými sulfidmi a elektrom, značne znečistený ílovými minerálmi a sericitom [216], väčšinou kompaktný, len lokálne pórovitý, bunkovitý [1406, 2281, 2511, 2540, 2571] až kavernózny po vylúhovaných úlomkoch dolomitu (1. kremenná perióda) [216, 221, 2930]. Ďalej je zastúpený hrubozrnnejší (veľkosť zŕn 1-2 mm) mliečnobiely kremeň [216, 2067, 2511], neznečistený rozkladovými produktmi andezitu, s malým množstvom vtrúsených sulfidov (2. kremenná perióda); hrubozrnný biely alebo ružovkastý v páskach a šošovkách v dolomite (kremenno-karbonátová perióda) [216, 2930]; jemnozrnný (veľkosť zŕn 0,1- 0,01mm), biely s modravým odtienkom s prechodmi do chalcedónu, miestami s páskovanými textúrami a so zachovanými reliktnými kolomorfnými textúrami (kyzová perióda); kolomorfný s prechodmi do opálu (produktívna subperióda 2. kremennej periódy) [216]; kolomorfný tmavosivý s hojným pigmentom pyritu a ílových minerálov (kolomorfná perióda); jemnozrnný (veľkosť zŕn 0,00X mm) tmavosivý až smolovočierny od jemnej disperzie antimonitu a pyritu (antimonitová perióda) [215, 216, 221, 2930]. V drúzových dutinách 2. kremennej periódy sa vyskytujú pekne vyvinuté XX kremeňa (216, 979, 2760 a i.), niekedy číre - odr. krištáľ [2281] s narastenými XX kalcitu [2511], tiež svetlofialové až niekoľko cm veľké XX - odr. ametyst [216, 1406, 2067, 2281, 2511, 2540, 2930], červenavé XX narastené na XX rumelky [2571] a pseudomorfózy po XX barytu [752, 1578, 2541] a karbonátov [2024]. Na dvojčaťových zrastoch XX kremeňa sa zistila kombinácia pyrarnidálnych tvarov {10 1 1}, {10 O}, {13.0.13.9} [611a, 2542]. Teploty kryštalizácie kremeňa z drúzových dutín 2. kremennej periódy stanovené na základe homogenizácie plynnokvapalných uzavrenín 220-260 °C [214], 225-347 °C (priemerná 270-290 °C) [225], na základe dekrepitácie 290-310 °C [2930]. Ďalšie zmienky [215, 221, 1216, 1447, a i.]. Manganokalcit - povlaky na XX kremeňa spolu so sideritom [2067]. Markazit - bežný [2445, 2760], zvlášť hojný na Markazitovej žile (Markasitkluft) [751, 1578, 2067, 2281, 2541], masívny aj kryštalovaný v žilovine [751, 2067, 2281, 2511], tiež vo forme vláknitých agregátov v baryte [751, 2541], povlakov na baryte [2281], uhličitanoch [206] a kremeni v drúzových dutinách [216]. Patrí k najmladším minerálom na ložisku [216, 1158]. Spolu s pyritom vznikal v antimonitovej perióde na žilách I.žilného systému, kde tvorí zrnité agregáty s veľkosťou zŕn do 1 mm, páskované textúry so striedaním vrstvičiek pyritu a markazitu [216, 2930], niekedy aj typické obličkovité agregáty s kolomorfnou textúrou a v markazitovej perióde na žilách IIžilného systému [216, 2111] vo forme povlakov na drúzach kremeňa, žiliek v staršej žilovine a > nátekových kvapľových agregátov. Podľa SA_skv obsahuje Ba, Sb a Hg, čo svedčí o jeho ascendentnom pôvode [216]. H_VHN 1008 kg/mm 2 [2930]. Ďalšie zmienky [210, 213, 215, 221,1216, 2090, 2226 a i.]. Molybdenit - vzácny, zistený na nadložnej odžilke žily Zlatá(II.žilný systém) v produktívnej subperióde 2. kremennej periódy vo forme jemnolístkovitých agregátov v kremeni s jemne páskovanou textúrou, kde sa koncentruje v prúžkoch tmavého kremeňa 0,5-1 mm mocných. Tiež vystupuje v asociácii s Ag-minerálmi a elektrom [216]. Drobné šupinky molybdenitu sa vyskytli v hlbších častiach ložiska spolu s Cu-zrudnením, arzenopyritom a kremeňom [2760]. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle a pomocou RTG. Zastúpenie stopových prvkov - SA_skv [216]. Ďal šie zmienky [141, 210, 211, 215,219, 221, 1158, 2423]. Muskovit , odr.sericit - rozptýlený aj vo forme zhlukov v kremeni 1. kremennej periódy spolu s chloritmi a ílovými minerálmi ako reliktmi po rozložených úlomkoch andezitov [215, 216]. Veľmi hojný je na východoch niektorých žíl, ktoré v dôsledku metasomatického vzniku majú už charakter sekundárnych kvarcitov. Na východe kremennej žily v sedle asi 100 m na Z od kóty 790 jeho obsah v kremeni dosahuje až 15 obj.% [216]. Jemne dispergovaný býva zastúpený aj v žilovine kremenno-karbonátovej periódy na podložných žilách v Šturci [2930]. Opá - zriedkavá zložka žiloviny [1158], tvorí povlaky v dutinách a na ihličkách antimonitu antimonitovej periódy. Hojnejšie sa nachádza iba na žilách IIžilného systému, a to v produktívnej subperióde 2. kremennej periódy a najmä v kolomorfnej perióde [216], v ktorej tvoril až 50 obj.% žiloviny. Čiastočne býva rekryštalizovaný na jemnozrnný agregát kremeňa [212]. Ďalšie zmienky [213,215]. Ortoklas , odr.adulár - zastúpený v 1. kremennej perióde najmä vo vrchných častiach žíl Schrämenovej a Hlavnej v Šturci. V tejto metasomaticky vzniknutej perióde spravidla zatláča plagioklasy prekremeneného andezitu, predtým značne sericitizované. Mladšie generácie aduláru sa bežne vyskytujú aj v kremenných žilkách 2. kremennej periódy. V menšom množstve sa nachádza vo forme nepravidelných zhlukov a drobných idiomorfných XXso šupinkami sericitu na štiepnych trhlinkách kremeňa kyzovej periódy [207, 216]. Identifikovaný opticky (uhol zhášania 5°). Ďalšie zmienky [211, 214, 215, 221]. Pearceit (?) - na jeho výskyt sa súdi na základe zvýšeného obsahu As zisteného pomocou SA_skv v polybázite, vtrúsenom spolu s obyčajnými sulfidmi v kremeni kremenno-karbonátovej periódy [216]. Plagioklasy -Albit - zmienka o výskyte na severných častiach žíl [1447]. Polybazit - ojedinelý, zastúpený spolu s obyčajnými sulfidmi, ďalšími Ag-minerálmi a elektrom v produktívnej subperióde 2. kremennej periódy. Z Ag-sulfosolí prevláda v kremenno-karbonátovej perióde na žilách žilného systému. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle. Podľa SA sk obsahuje zvýšený obsah As, môže ísť aj o pearceit [216]. Ďalšie zmienky [213, 215, 219, 221, 1158, 2423, 2672a, 2760). Proustit - ojedinelý [1636], zriedkavejší ako pyrargyrit [734], spolu s ktorým sa vyskytuje [216, 751, 2281] (Rothgultigerze) [2511]. Nachádzal sa na šachtách Anna a František [1636], bežnejší bol na južných častiach žíl I. žilného systému v revíri Volle Henne [216]. Tvoril veľmi malé, často ihličkovité XX v drúzach spolu s XX kremeňa, pyritu, chalkopyritu [2281], pyrargyritu a s celistvým stefanitom, ako aj jemné impregnácie v kremeni (na šachte Rudolf) [2571]. Vznikal v kyzovej perióde spolu s obyčajnými sulfidmi, pyrargyritom a elektrom, s ktorými sa koncentruje v tenkých žilkách a v zhlukoch sulfidov a v kremenno- karbonátovej perióde, kde býva v obdobnej asociácii vtrúsený v kremeni. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle [216]. Ďalšie zmienky [210, 211, 213, 215, 1158, 1200, 1402, 1578,2423,2445]. Pyrargyrit - zriedkavý, ale z Ag-minerálov najhojnejší [734]. Vytvára drobné, max. 4 mm veľké [1636], tabuľkovité [2281, 2540], zvyčajne nedokonale vyvinuté [1406] XXs tvarmi: {l 120}, {0112}, {1123} [1636], {1010}, {1121}, {1122}, {1012} [611a], spolu s elektrom, Ag-minerálmi, pyritom, chalkopyritom, dolomitom a barytom na kremeni [751, 1406, 2281, 2540, 2571]. Tiež býva masívny [2281, 2540], jemne dispergovaný (veľkosť zŕn 0,008 mm) v kremeni 1. kremennej periódy [216] a vo forme povlakov a obličkovitých agregátov na bunkovitom kremeni [2281, 2540]. Spolu s obyčajnými sulfidmi, Ag-minerálmi a elektrom sa koncentruje do tenkých žiliek patriacich kyzovej perióde (I. žilný systém) a produktívnej subperióde 2. kremennej periódy (II. žilný systém). Relatívne hojnejší bol na šachtách Anna a František [1636] a v štôlní Katarína [2571]. Ďalšie zmienky [211, 213, 215, 219, 221, 1158, 1200, 1402, 1447, 1578, 1760,2067,2226,2423, 2445, 2672a a i.]. Pyrit - z rudných minerálov najhojnejší, vytvára spolu s arzenopyritom [216], chalkopyritom, sfaleritom, antimonitom, elektrom a i. jemné impregnácie v žilnom kremeni [32, 1406, 1636, 2144, 2281, 2540, 2541 a i.] a v horninách v okolí žíl [207, 211, 1200, 2281]. Zriedkavejšie sú bohatšie kompaktné alebo zrnité akumulácie, hniezda a menšie žily [751, 2067, 2281, 2541], kôry a povlaky na kremeni, antimonite [1636], na XXbarytu a kalcitu [1578, 2281, 2541] a perimorfózy po XXbarytu [1636]. Ojedinelé vytvára pekne vyvinuté XX [751, 2281] s tvarmi {111} a {100} [2067, 2511] 1-2 mm, max. 4 - 5 mm veľké, niekedy však také jemné, že vtrúsené sfarbujú kremeň na čierno [1636]. Pyrit je zastúpený vo všetkých periódach (s výnimkou najstaršej uhličitanovej). Hojný je v 1. kremennej perióde, kde tvorí až niekoľko obj.% žiloviny vo forme jemných (0,02 - 0,3 mm) impregnácií, koncentrujúcich sa najmä v reliktoch rozloženého andezitu. Zvlášť hojný je v kyzovej perióde (I. žilný systém), v ktorej miestami úplne prevláda a vytvára až žilky „liateho" kyzu a spolu s markazitom v antimonitovej perióde, kde tvorí nepravidelné metasomatické zhluky v karbonátoch a kôrovité povlaky v drúzových dutinách. Jeho vtrúseniny sú bežné aj v kremeni kolomorfnej periódy a v opále markazitovej periódy. Agregáty pyritu po štruktúrnom leptaní vykazujú koncentricko-zonálnu stavbu (vznik z koloidov) [216, 2930], miestami so zachovanými úzkymi zónami gélovitého pyritu - melnikovitu [209, 212, 216]. Je zlatonosný [32, 216, 1447, 2090, 2111, 2226, 2336, 2511, 2672 a i.], s obsahom Au 70 g/t [1636]. Pyrit z kremenno-karbonátovej periódy obsahuje iba 7,4 g/t Au a 10 g/t Ag [1207, 2930]. Zastúpenie stopových prvkov v pyritovom koncentráte - SA kv [291, 964]. H_VHN 1349-1420 kg/mm 2 [2930]. Ďalšie zmienky [213, 215, 221, 225 a i.]. Rodochrozit (mangánpát [2067]) - typický pre Au-Ag-žily [1578], zriedkavejšia súčasť žiloviny [1158, 1402, 2445]. Zvyčajne býva kompaktný alebo zrnitý, peknej ružovej [2281], ružovočerve-nej [753] farby. Miestami tvorí spolu so sideritom povlaky na XX kremeňa [2067, 2281] a dolomitu [2281] a excentrický lúčovité agregáty v asociácii s ametystom [753, 2540]. Rumelka - veľmi zriedkavá [2090, 2281, 2445], vznikla v antimonitovom vývojovom štádiu tvorby žilnej výplne [210, 2930], v externejšej častirudného poľa [2930]. Tvorí nálety a povlaky na kremeni spolu s antimonitom a galenitom [1406], pyritom, tetraedritom a chalkopyritom [751,2281, 2540], kalcitom a sfaleritom [2511], hroznovité a strapčekovité agregáty [1578] na andezite a na kremeni v drúzach spolu s barytom a Sb-okrami [751, 2281, 2541], mikroinklúzie v antimonite zistené pomocou TEM [2700]. Vyskytovala sa na šachte Nándor a žile Helena [2067]. Časť rumelky mohla vzniknúť aj sekundárne v oxidačnej zóne rozkladom tetraedritu s obsahom Hg [1358]. Ďalšie zmienky [14, 15, 141, 1158, 2226]. Sadrovec (Fraueneis [2571]) - veľké biele až vodovopriezračné XX [754, 1216], zdvojčatené podľa (100) [975], nachádzajú sa v drúzových dutinách na masívnom kremeni, na XX kremeňa, ametystu a dolomitu spolu s elektrom, kalcitom, antimonitom, pyritom a i. [1406, 2067, 2540, 2571]. Vznikol v antimonitovej perióde a patrí k najmladším primárnym minerálom na ložisku [215,216]. Sfalerit - zriedkavý [216, 1158, 2111], ale zastúpený na žilách I.žilného systému vo všetkých periódach s výnimkou uhličitanovej, na žilách IIsystému iba v 2. kremennej perióde. Jeho zrná a menšie zhluky bývajú vtrúsené v kremeni spolu s galenitom a chalkopyritom [216,2111], v kyzovej perióde a v produktívnej subperióde 2. kremennej periódy aj spolu s Ag- minerálmi a elektrom [216]. Zriedkavejšie býva masívny [751, 2281, 2541], zrnitý [2281], lístkovitý [2067], tiež v drobných tabuľkovitých XXv dutinách spolu s kremeňom, pyritom a antimonitom [2281], hnedej alebo žltej farby [751, 2067, 2281, 2541], sprevádzaný Ag-minerálmi [2511]. Často obsahuje emulziovité odmiešaniny chalkopyritu [216, 2930], Hojnejšie sa nachádzal spolu s galenitom a chalkopyritom v prvej súklonnej podložnej žile v úrovni Hlavnej dedičnej štôlne [1402] a na podložných žilách v Šturci, kde sa vyskytoval v polymetalickej perióde v dvoch generáciách - staršej tmavej podľa SA_skv s obsahmi Hg a Sb (tmavšia farba je spôsobená inklúziami pyritu, galenitu, chalkopyritu, tetraedritu a i.) a mladšej medovožltej bez obsahov Hg a Sb. H_VHN 201 kg/mm [2930]. Ďalšie zmienky [211, 213, 215, 221, 1406, 1447, 1760, 2226, 2423, 2760]. Siderit (Eisenspat [534]) - zriedkavý [2511]. Tvorí jednotlivé XXalebo povlaky na kremeni [534], pseudomorfózy po veľkých romboedrických XX kalcitu [1637]. Miestami sa nachádza vo forme guľôčkovitých zhlukov veľkosti orecha zložených z lístočkovitých zŕn tmavohnedej farby v žilnom kremeni [534]. Ďalšie zmienky [2281]. Stefanit (Melanglanz, Sprôdglaserz [2511], Ti-gererz [156] - zriedkavý, zastúpený spolu s obyčajnými sulfidmi v 2. kremennej perióde [207]. Vystupoval vo forme povlakov zložených z drobných XXna drúzach kremeňa [751, 2511, 2540] a dolomitu [1578] spolu s polybázitom (označované ako Róschgevvächs) [2281], chalkopyritom a pyritom [751], tiež kusový [2281] vtrúsený v kremeni [2540], ojedinelý v dutinách pórovitého kremeňa [2067]. Vzácne tvoril aj pekné XX v drúzach [2760]. Ďalšie zmienky [156, 1158, 1216, 1402, 1760, 2090, 2445]. Stilbt (syn.desmín ) - primárny na rudných žilách [1402]. Striebro - primárne veľmi zriedkavé, v asociácii s pyrargyritom a argentitom [2760]. Ďalšia zmienka [2281], Tetraedrit (Graugúltigerz [751,1578], Schwarzerz [2540]) - zriedkavý [1158], masívny, hrubo-zrnný alebo jemne vtrúsený v kremeni spolu s pyritom, chalkopyritom, stefanitom a antimonitom [751, 1578, 2281, 2540], tiež vo forme povlakov v dutinách [2281, 2540]. Hojnejšie sa vyskytoval v južných častiach žíl [1447], v šachte Roth[2281, 2540]. Vyskytoval sa v produktívnej subperióde 2. kremennej periódy spolu s Ag-minerálmi [216] a v kremenno-karbonátovej perióde spolu s obyčajnými sulfidmi a Ag-minerálmi na podložných žilách v Šturci [2930]. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle [216] a na základe chemického zloženia - CHA: Ag 14,77; Cu 31,66; Sb 34,09; Fe 3,30; S 11,50; Al 0,30; Σ 95,32 hmot.% ako tetraedrit [751, 1103a, 1103d]. Podlá SA_skv môže ísť aj o tennantit [216]. Je striebronosný, najmä na žile Katalin, v okolí šachty Anna [2067, 2511], patrí odr.freibergitu[216,2281,2511];H_VHN 325 kg/mm [2930]. Ďalšie zmienky [211, 213. 215, 219, 1216, 1760, 2090, 2226, 2423, 2672a a i.]. Zlato (s obsahom Ag pod 25 %, pozn. autora) — je na kremnických žilách veľmi vzácne, lebo väčšina Au patrí elektru [215, 216, 2111, 2322, 2511, 2688a a i.], pozri s. 666. Len ojedinelé niektoré plieškovité a machovité zhluky na kremeni majú podľa SA_kv nižší obsah Ag - 20,2 % [2322], podľa CHA 18,02 % Ag [216], patria teda zlatu. Škrtnúť: Ankerit - [1158, 1207, 2930] = Fe-dolomit.

Sekundárne minerály
Antimón (?) - vzácny, sekundárny spolu s kermezitom a Sb-okrami [2571], výskyt neistý (pozn. autora). Antimónové okry (Spiessglasocker [2571]) - bližšie neidentifikované zemité slamovožlté povlaky na antimonite [751, 2111, 2281, 2571], niekedy ako pseudomorfózy po XX antimonitu [752, 1406], tiež kusové [2571], trvalý sprievodca antimonitu [2930]. Ďalšie zmienky [213, 215,216, 2067, 2445,2511,2540]. Azurit - zriedkavý [141, 213, 215, 216, 1158]. Cervantit - produkt oxidácie antimonitu [1578]. Diadochit - kôrovité povlaky na horninách s pyritom [756], identifikovaný opticky (n 1,618) [192]. Epsomit (Bittersalz [1406]) - ihličkovité, vláknité a vlasovité agregáty, často podobné kozím bradám [1580], na stenách starých nevetraných banských chodieb [1207, 1351, 2281, 2541, 2930] a na výdreve. Je snehobiely, červenkavý, zamatovolesklý [1580], vzniká účinkom rozkladných produktov sírnikov na andezity [2281, 2511, 2541]. Hojne sa vyskytoval na šachte Rudolf [1580, 2281, 2540] a v štôlní Václav v Šturci, odkiaľ bol bližšie identifikovaný pomocou RTG, DTA, TG a opticky (n 1,455). CHA čiastočne znečisteného epsomitu: SiO₂ 22,86; AlO 3 4,17; FeO st.; Fe₂O₃ 1,14; CaO 0,53; MgO 4,11; Na₂O 0,06; K₂O 1,22; SO₃ 30,96; H₂O (viazaná) 22, 94; Σ 98,99 hmot.% [1351]. Ďalšie zmienky [141, 1158, 1402, 1406, 2067, 2445 a i.]. Goethit - povlaky a výplne dutín a puklín žiloviny na východoch žíl, často sa rytmicky striedajúce s limonitom. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle [216]. Hypergénny pôvod môžu mať aj povlaky v dutinách dolomitu na podložných žilách v Šturci [2930]. Goslarit - ojedinelý na žilách [1402]. Hematit - sekundárny (?) [2445]. Hexahydrit (R. Kúšik, 1970 [1351]) - biele ihličkovité a vláknité až 2 cm dlhé výkvety na stenách a strope zle vetraných chodieb. Vzniká pravdepodobne z presakujúcich vôd. Identifikovaný zo štôlne Václav v Šturci pomocou RTG, DTA a TG. Zastúpenie stopových prvkov - SA_skN [1351]. Ďalšie zmienky [1207, 2930]. Chalkantit - vzácny, na stenách starých banských prác [213, 215, 216, 1158, 1207, 2930]. Jarosit (jarozit [1350]) - vzniká spolu s limonitom ako produkt zvetrávania pyritu [218, 1350]. Vyskytuje sa vo forme hnedých až okrovožltých práškovitých povlakov a ako výplň dutín pórovitého kremeňa v zmesi s kremeňom, limonitom a kaolinitom na haldách štôlne Šturec, tiež ako povlak spolu s Sb-okrami na žilke antimonitu v štôlní Václav [1350], ako XX v štôlní Ferdinand [1207, 1350, 2930], ako kvapľová výzdoba s kvapľami až 8 cm dlhými, zloženými zo žltej masy striedajúcej sa s koncentrickými hnedými kôrami, s prímesou ihličkovitých a tabuľkovitých XX sadrovca v štôlní Ferdinand [1350]. Spolu s kaolinitom a hydromuskovitom sa vyskytuje aj v argilitovej zóne v blízkosti žíl [218]. Identifikovaný pomocou RTG, DTA [218, 1350] a CHA: Fe₂O₃ 45,42; SO₂ 31,08; K2 O 3,58; Na₂O 0,28; CaO 1,94; H₂O⁺ 15,12; H₂O^- 2,72;? 100,14 hmot.%. Na základe nižšieho obsahu K2 O označovaný ako jarosit s deficitom alkálií. Zastúpenie stopových prvkov - SA_skv. Zvýšený obsah Na - nad 1 % v niektorých SA_skv poukazuje aj na prítomnosť natrojarositu [141, 1350]. Kalcit - obličkovité, kvapľovité agregáty na stenách starých banských prác. Identifikovaný pomocou RTG [2930]. Ďalšia zmienka [216]. Kaolinit - povlaky na žilovine v zmesi s jarositom a limonitom na haldách štôlne Šturec [1350]. Kermezit (Antimonblende [751, 2511], Pyrantimonit [2540], Pyrostibit [2281], Rothspiesglaserz [2571]) - zriedkavý [2511 ], bežný produkt rozkladu antimonitu [1207, 2930], vyskytuje sa spolu s antimonitom [751, 2511, 2540], antimónom a antimónovými okrami [2571] na bunkovitom kremeni [2281]. Ďalšie zmienky [141, 1158]. Limonit (syn. hydrogoethit [1350]) - hojný, vzniká aj recentne zvetrávaním pyritu [2095]. Na východoch žíl tvorí povlaky a výplne dutín pórovitého kremeňa, tiež povlaky na XX v drúzach [1637]. Na haldách v Šturci vytvára spolu s kaolinitom a jarositom povlaky na kremeni. Identifikovaný pomocou RTG [1350]. Ďalšie zmienky [213, 215,216, 1158, 2930 a i.]. Malachit - zriedkavý, na východoch žíl vypína drobné dutinky v kremeni a voľné priestory v drúzach [216]. Ďalšie zmienky [141, 213, 215, 1158]. Manganit - ojedinelý, na východoch žíl v Šturci nahrádza XX barytu [1637]. Melanterit (Grüneisenvitriol [1406]) - hojný vo forme zrnitých výkvetov [1216], obličkovitých povlakov [754, 1580, 2281] a kvapľov až niekoľko dm dlhých, zelenavej, žltavej farby alebo číry [1216, 1580, 2281, 2541] na stenách starých banských diel [754, 2281] a na výdreve [754]. Veľmi hojný bol najmä na miestach s bohatým zastúpením pyritu a markazitu [1207, 2930], ktorých zvetrávaním vzniká [1580, 2541]. Ľahko zvetráva, okysličuje sa, hnedne a rozpadá sa. Zvlášť častý bol v štôlní Matej [1580], šachte Matyas [2281, 2540]. Spolu s pyritom sa vyskytuje na bunkovitom kremeni, ktorému dodáva špinavožltú farbu a mastný lesk [1580, 2281, 2511, 2541]. Na žile Hlavná tvoril miestami tmel úlomkov okolných hornín a obsahoval XX voltaitu [754,1773]. Ďalšie zmienky [213, 215, 216, 1158, 1406, 2067, 2445 a i.]. Natrojarosit (F. Ulrich, 1934 [2363]) - identifikovaný zo šachty Anna, kde sa vyskytoval spolu so sadrovcom a limonitom [2363]. Na základe zvýšeného obsahu Na v SA_skv v jarosite sa predpokladá aj jeho výskyt v štôlní Šturec [1350]. Pyrofyl, odr.agalmatolit - povlak na XX antimonitu v drúzových dutinách [2826]. Römerit - vyskytuje sa na žile Hlavná na šachte Anna vo forme bielych alebo hnedých povlakov na kremitej žilovine spolu s markazitom a pyritom, ktorých zvetrávaním vzniká [1580]. Rumelka (?) - predpokladaný sekundárny vznik z tetraedritu s obsahom Hg v oxidačnej zóne [1358]. Sadrovec - jemne ihličkovitý a tabuľkovitý ako prímes v kvapľoch jarositu, na stenách starých banských prác [1350], tabuľkovitý v rozloženej kremenno-karbonátovej žilovine na podložných žilách v Šturci [2930]. Identifikovaný opticky a pomocou RTG [1350]. Ďalšie zmienky [213, 215, 216, 1158, 2067, 2363 a i.]. Stibikonit (stiblith [2281, 2445, 2541], Antimonblende [2445]) - drobné tabuľkovité XX, jemnozrnné, kompaktné alebo pórovité masy, prstencovito obaľujúce XX antimonitu [2281]. Jemnejšie ihličky antimonitu sú ním celkom nahradené, inokedy sú vnútri duté (perimorfózy, pozn. autora) alebo so zachovaným jadrom antimonitu. Zriedka možno pozorovať aj povlaky stibiokonitu paralelne podľa plochy (010) sa striedajúce s polohami antimonitu [2541]. Vzniká sekundárne z antimonitu [1578]. Ďalšie zmienky [1636,2445]. Stilbit (syn. desmín, Blätterzeolit [2445, 2511]) - sekundárny, ako povlaky v drúzových dutinách na Au-Ag-žilách [2445, 2511]. Stüvenit - sekundárny na žilách [1402]. (Podľa H. Strunza, 1977 stúvenit predstavuje zmes mendozitu a pickeringitu - pozn. autora.) Striebro - sekundárne zriedkavé [2445]. Valentinit (?) - povlaky na antimonite v štôlní Václav v Šturci. Orientačne identifikovaný pomocou RTG v zmesi s kremeňom, illitom a jarositom [1350]. Voltait - nedokonale vyvinuté XXveľkosti zŕn prosa až šošovice [ 1 773] (4 - 6 mm [l580]) s tvarmi {111}, {110} a {100} [754, 1216, 1578, 1580, 1773, 2335, 2541], (považované aj zahexagonálne [2281], tetragonálne [2542]), čiernej farby [1216, 2541] s modravým alebo zelenavým nádychom [1216, 1580], čiernozelené [1578], ružovofialové, fialovočierne [754], skleneno lesklé [2281] so šedozeleným vrypom [754] sa nachádzajú vo vláknitom alebo celistvom melanterite [2281, 2325], ktorý tvorí výplň v kremennej silne rozpukanej žilovine žily Hlavná [1580]. Chemické zloženie - CHA: SO₃ 48,0; F₂O₃ 12,9; Al₂O₃ 5,1; FeO 15,6; K₂O 3,6; H₂O 15,3; Σ 100,5 hmot.% [1216, 2042, 2281, 2541]. Omylom, na základe nesprávnej analýzy (CHA: H₂SO₄ 45,32; FeO 6,66; Fe₂O₃ 44,92 hmot.%) označený A. Paulínyim, 1867 [1773] ako nový minerál a nazvaný pettkoit [1580, 2281, 2541]. Jeho totožnosť s voltaitom preukázal G. Tschermak, 1867 [2325]. Ďalšie zmienky [141, 1158, 2445]. Škrtnúť: Pettkoit (A. Paulínyi, 1867 [1773]) - podľa G. Tschermaka, 1867 [2325] je kremnický pettkoit totožný s voltaitom.

b) Ortuťová
Samostatná Hg-formácia, prípadne Hg-Sb-formácia má v chotári mesta iba nepatrné rozšírenie [2683]. V malej miere sa údajne na okolí Kremnice koncom 16. stor. ťažila rumelka , a to na západnom svahu Kremnického Štósu, v blízkosti terajšej železničnej stanice [2672a, 2823a]. Ortuťová baňa sa nachádzala nad kremnickým parkom pri Katovom prameni. Je možné, že kremnické jazero Sv. Štefana a nad ním viditeľné zosuvy vznikli zavalením ortuťových baní [2823a]. Ďalšia zmienka [2445].

c) Arzénová
Slabé prejavy telemagmatickej arzénovej mineralizácie, predstavujúce dozvuky neogénnej vulkanickej činnosti, vyskytujú sa na lok. Kremnica-Skalka, na východnom okraji chotára na hrebeni Kremnických hôr [225, 371, 1158]. V karbonatických žilkách prestupujúcich andezity sa v akcesorickom množstve vyskytuje arzenopyrit [371, 1158], auripigment [225, 371] a realgár [141, 225, 371, 1158].

Minerály v náplavoch
Rumelka - zistená v náplavoch v okolí mesta [141, 225, 1158]. Sekundárna aureola rumelky sa nachádza v hornom povodí Vápenného potoka na území budovanom explozívnymi produktmi II.anclezitovej fázy [l133]. Ťažké minerály - súborná charakteristika minerálnej asociácie v šlichoch potokov z okolia mesta [222]. Zlato - v náplavoch Kremnického potoka sa vyskytujú rozličné formy zlatiniek, a to: dendritové, rudné zlato, perličky, krupičky, zrná, tabuľky, lístočky a prach. Zlato sa nachádza buď voľné, alebo zrastené s materským kremeňom. Zlatinky majú jasnožltú farbu, často sú však potiahnuté limonitom. Majú veľmi nerovný až hubovitý povrch a hmotnosť do 11 mg. Zlato pochádza zo žíl II. kremnického systému. V ryžoviskách skalného dna možno predpokladať obsahy do 300 mg/m³ v košových ryžoviskách do 150 mg/m³ [1418]. K získavaniu zlata z náplavov sa zrejme viažu prvopočiatky ťažby zlata v tejto oblasti [1580. 2336,2681].

Evapority
V enklávach sedimentárnych pelitických hornín vo vrte KR-3 sa vyskytuje sadrovec zatláčaný anhydritom [2684a].

Kaustobiolity
Uhlie - tenké, prakticky bezvýznamné uhoľné slojčeky sa zistili v tufosedimentárnom súvrství v Hlavnej dedičnej štôlni [216a].

Doplnok (Ďuďa SLOVENSKÉ MINERÁLY - encyklopedický prehľad)
Amalgámy - Ag - sa zistil v rudných koncentrátoch z ložiska Kremnica (Košúth, 1992) na základe chemického zloženia ich stotožnil sparaschachneritom alebo schachneritom. Amfibol bazaltový - Bežný je vo vulkanických horninách v pohorí Slanské vrchy, Štiavnické a Kremnické vrchy. Miestami tvorí až 1 cm veľké porfyrické výrastlice. Cín - Opísali ho z lokality Kremnica (Maťo et al., 1987), ale jeho určenie nie je jednoznačné, resp. bližšie údaje nie sú známe. Tellú - Na lokalite Kremnica sa vyskytuje mikroskopicky (Maťo-Háber, 1990) v asociácii s altaitom a stutzitom. Je to jediný výskyt na Slovensku. Altait - V mikroskopických agregátoch ho opísali z lokality Kremnica (Maťo-Háber, 1990). Benleonardit –Je zrnitý, mikroskopický, vyskytuje sa v asociácii s inými teluridmi(Maťo, 1994). Dyskrazit – Je iba mikroskopický a veľmi vzácny. (Maťo-Háber, 1990). Freibergit - Maťo, 1994). Goldfieldit – Opísali ho iba na lokalite Kremnica (Maťo-Háber, 1990) ako mikroskopické zrnká v galenite, pyrite v asociácii s inými teluridmi. Hessit -(Maťo et al., 1987) . Miargyrit - Maťo-Háber-Knésl, 1987). Pearceit - Ako mikroskopické zrnká sa spolu s inými minerálmi Ag (polybázit, pyragyrit, miargyrit) nachádza na žile Schrämen v Kremnici (Maťo-Háber-Knésl, 1987). Petzit – Po prvýkrát ho na Slovensku opísali z lokality Kremnica (Maťo-Háber, 1990) ako mikroskopické inklúzie v galenite a pyrite. Polybázit - (Maťo et al., 1987). Pyrargyrit – V asociácii s inými minerálmi sa vyskytuje na ložisku Kremnica (Maťo et al., 1987). Stützit - Ako mikroskopické zrnká ho zo slovenskej lokality prvýkrát opísali v Kremnici (Matb-Háber, 1990). Tellúroantimón - Ako mikroskopické zrnká sa vyskytuje na lokalite Kremnica (Maťo et al., 1987) . Uytenbogaardtit – Zistili ho iba v koncentrátoch zo žily Teich na lokalite Kremnica v asociácii s acanthitom. Jeho zloženie je veľmi blízke tomuto minerálu (Ag-57,7 hm.%, Au-30,8 hm.%, S-11,5 hm.%, Ag-63,3 hm.%, Au-25,8 hm.%, S-10,9 hm.%) (Košuth, 1992). Vivianit - Pekné modré kryštáliky veľké do 6 mm sa vyskytli v starých banských dielach lokality Kremnica (Maťo et al., 1986).

Kremnica (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)

Doplnok (Ďuďa SLOVENSKÉ MINERÁLY - encyklopedický prehľad)