Ľubietová (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)
obec 15 km na V od Banskej Bystrice, okr. Banská Bystrica

Väčšia čast chotára obce leží v severovýchodnej časti Slovenského stredohoria (severná čast pohoria Poľana) a severná čast chotára vo Veporských vrchoch (pohorie Čiertaž). Jeho územie na juhu budujú neogénne vulkanické horniny masívu Poľany - pyroklastiká (tufy, tufity) pyroxenických andezitov, na báze s ryodacitovými tufmi a pyroxenickými andezitmi, ktoré prekrývajú paleozoické horniny ľubietovského kryštalinika (veporikum). Kryštalinikum je zložené z rúl, svorov, migmatitov, amfibolitov a veporských granitoidov. Na kryštaliniku leží obalový perm (pestré bridlice, arkózovité a drobové pieskovce a kremité porfýry), na perme sú súvrstvia kremencov, bridlíc spodného triasu a dolomity stredného až vrchného triasu považované za obalovú sériu veporika. V západnej casti územia sú známe neogénne sedimenty - piesky, pieskovce, štrky.

Minerály hornín
Granáty - spessartín - červenooranžové XX bohaté na spessartínovú molekulu v andezitoch neovulkanitov v Hutnej doline [1398]; v porfýrovitýc tufoch [2571].
Kalcit - severne od obce na lok. Vôdka v kameňolome sa na puklinách hornín vyskytujú dobre vyvinuté XX [1398].
Kremeň - vytvára porfýrické výrastlice v svoroch [2281]. Drobné XX sa zistili na puklinách v andezitoch v Hutnej doline [1398].

Hydrotermálna medená mineralizácia
V okolí Ľubietovej je vyvinutá na troch ložiskách - Podlipa na východnom okraji obce a Svätodušná a Kolba v závere doliny Peklo, asi 5 km východne od obce, kde okrem Cu a Fe sa výraznejšie uplatňujú Co, Ag, Ni. Tieto tri ložiská, predovšetkým však ložisko Podlipa, boli predmetom prospektorskej a banskej cinnosti už od predhistorických čias. Oblasť Ľubietovej (Cu aj Fe-rudy) z historického hladiska patrí k najvýznamnejším rudným revírom u nás [834a, 2775a].
Podľa archeologických údajov sa tu získavala meď už v dobe bronzovej. Tažila sa pravdepodobne rýdza meď, ktorá sa vyskytovala na vyšších obzoroch. Prvé písomné údaje o baníctve v Ľubietovej sú z čias Anjuovcov z r. 1340 (A. Bergfeset, 1951 in [834a]). V tom čase sa tu popri medi získavalo v malom množstve aj zlato [156]. Najväčší rozkvet baníctva v tejto oblasti bol v 15. a 16. stor. a trval takmer 200 rokov. Toto obdobie ukončili turecké nájazdy v r. 1571 - 1588. Od r. 1609 bane často striedajú majiteľov a postupne strácajú význam. V 18. stor. začína v banskej produkcii prevládať železo, kým medi sa produkuje málo. Oživenie banskej činnosti nastalo ešte r. 1810 a pracovalo sa tu vyše 40 rokov. Tažba celkom ustala r. 1863. Prieskumné práce na meď sa na ložisku vykonávali v 50. rokoch bez výraznejšieho úspechu (I. Lisy, 1. Kravjanský, 1957 in [834a]) a v 70. rokoch sa okolie ložiska skúmalo vrtnými prácami (pozn. autora).
V okolí Ľubietovej podobne ako v Španej Doline sa vyskytuje kremenno-chalkopyritovo-(tennantitovo)-karbonátová rudná formácia, ako aj formácia medených pieskovcov [2715a]. Sideritovo-sulfidické ložiská majú impregnačno-žilníkový charakter [2111]. Žily patria k sideritovej formácii, ojedinelé pokračujú zo Spišsko-gemerského rudohoria, podobne ako na južných svahoch Nízkych Tatier a sú sprevádzané Cu-rudou. Geneticky súvisia s erupciami žúl [1080]. Žily diskordantne prerážajú cez vrstvy svoru, sú viazané na kryštalický podklad mladšieho paleozoika [2095]. Predpokladá sa väzba zrudnenia na hroncockú intrúziu karpatského veku [1315].
Zrudnenie sa pokladá za vulkanicko-sedimentárne, stratiformné, viazané na permský bázický, intermediálny až kyslý vulkanizmus a patrí k metalotektu poorogénneho štádia variscíd [2874a]. Rudy boli intenzívne dislokované, remobilizované a rekryštalizované v alpínskom orogéne [2872a, 2878a]. Ložiská medi v ľubietovskom perme sú epigenetické, hydrotermálne žilné [330, 834, 1514, 3019a, 3136b], alpínske, vrchnokriedové [834a, 2423, 3019a], geneticky späté s tektonicko-metamorfnými - tektonicko-magmatickými procesmi tohto obdobia [834a]. Názory na ich stratiformný charakter nie sú zatial podložené [3136b].

Ložisko PODLIPA (KU LIPE [2234])

Ložisko leží asi 1 km východne od stredu obce, pri miestnej časti Podlipa, na južnom svahu kóty Vysoká 995,5 m. Je to najznámejšie ložisko z tejto oblasti, je o nom najviac archívnych aj publikovaných údajov, v minulosti sa intenzívne ťažilo. Ložisko bolo rozfárané 18 štôlnami vo výškovom rozmedzí 570-700 m od najnižšej štôlne Mária Empfängnis po najvrchnejšiu štôlnu Francisci. Najdôležitejšími banskými dielami v prvej polovici 19. stor., t. j. počas posledného obdobia exploatácie, boli štôlna Zahlwein alebo Mária Empfängnis, banské pole Anton, pole Reiner alebo Ladislav, Johan, Klemens. Obsah medi (pravdepodobne ručne triedenej rudy - pozn. autora) sa pohybovali od 4 do 10 %, výnimočne až do 22 % v štôlní Klementi. Na žile Nepomuk bol obsah Cu 7,66 % a obsah Ag 70 g/t, uvádza sa aj zlato. Podľa Bergfesta (1951) [834a] sú bane na Podlipe do úrovne štôlne Mária Empfängnis vytažené a do tejto úrovne boli značne oxidované, nižšie sa vyskytujú už len sulfidy. Najintenzívnejšie zrudnenie bolo na úrovni štôlne Nepomuk a odtial nahor i nadol, ako aj do strán sa rozsah i kvalita rúd znižovali [834a].
Ložisko vystupuje v terigénnom perme ľubietovského kryštalinika, ktorý pozostáva z drobových [156, 2236] a arkózovitých bridlíc a zlepencov (J. Kamenický in M. Mahel a kol., 1967 in [834a]). Horniny v okolí ložiska sú intenzívne dynamicky metamorfované, drvené. Geologické hranice a hlavné tektonické štruktúry majú smer SV-JZ [834a, 3019a], hlavné žily majú smer V-Z alebo S-J so sklonmi okolo 50°. Rudné žily, hniezda a šošovky mali mocnosť 30-40 m, v južnej časti ložiska sa vyskytuje žilníkové pásmo a v štôlní Horná Helena boli opísané aj impregnačné rudy (A. Bergfest, 1951 in [834a] [872a, 2234]). V súčasnosti sú známe žilky so sideritovo-sulfidickou výplňou s mocnosťou 20-60 cm [2111]. Okolie žíl je silne prekremenené. Hlavným rudným minerálom je chalkopyrit, menej častý je tetraedrit a pyrit [156, 834a, 2090 a i.]. V kremennej žilovine býva uzatváraný siderit a ankerit [834a]. Velmi dobre bola vyvinutá oxidačná a cementačná zóna, kde hlavnou rudou v minulosti bol kuprit a rýdza meď [156]. V haldovom materiáli sa sledoval obsah medi pomocou CHA: Cu 0,96-2,43 hmot.% [834a].
Z mineralogického hľadiska je ložisko Podlipa známe najmä pre pestrú paragenézu sekundárnych medených minerálov a predovšetkým pre výskyt zásaditého fosforečnanu medi - libethenitu, prvýkrát opísaného z tejto lokality a mimoriadne rozšíreného pseudomalachitu [2775a].

Ložisko SVÄTODUŠNÁ (SVÄTODUŠKA [872a, 2234, 2674]
Podľa veľkosti háld ide o druhé najväčšie ľubietovské ložisko, o ktorom sa však zachovali iba skromné údaje. Ložisko sa nachádza v hornej časti doliny Peklo, na juhozápadnom svahu Kolby (1162, 1 m) asi 5 km východne od obce. Tažba sa tu skončila v druhej polovici minulého storočia, v r. 1955- 1957 sa tu robili prieskumné banské práce, ktoré nezasiahli zrudnené časti ložiska. Mineralizácia je lokalizovaná v diaftoritoch migmatitov [834a], vo fylitických svoroch [2234], v tesnej blízkosti ich geologickej hranice s permskými granodioritovými porfyritmi a žulovými porfýrmi. Tektonická štruktúra, na ktorú je ložisko viazané, má podobne ako na ložisku Kolba severovýchodný karpatský smer. Podľa tvaru haldy, nafárania ložiska, majú aj rudné žily severovýchodný, prípadne severozápadný smer. Žilnú výpln tvoria feromagnezit [834a], siderit [872a, 2674], kremeň, z rudných minerálov tennantit, chalkopyrit, kobaltín a ďalšie sulfidy [834a, 872a]. Na ložisku je pestrá paragenéza sekundárnych minerálov, z ktorých sú charakteristické zásadité arzeničnany olivenit, euchroit a farmakosiderit. Ich výskyt súvisí s výskytom arzenopyritu a gersdorffitu v primárnych rudách [2775a].
Chemické zloženie žiloviny z háld: CaO   0,67-0,75;    MgO    18,02-21,63;   Fe2O3 0,86-1,88; FeO 27,63-29,44; MnO 0,30-1,22; CO2     37,52-42,02; CuO 0,40-1,52; SiO2 0,13-8,88; nerozp. zv.  1,95-13,67; Σ 99,46 - 99,86 hmot.% [834a].

Ložisko KOLBA
Ložisko Co, Ni, Cu, Ag rúd leží asi 6,5 km východne od stredu obce, východne od ložiska Svätodušná v závere doliny Peklo. Názov pochádza pravdepodobne od kobaltu, ktorý nazývajú miestni starí baníci kolban. Ťažba na ložisku bola zastavená v polovici minulého storočia, v r. 1955 -1957 tu boli v rámci geologického prieskumu zmáhané dve štôlne a na povrchu bolo ložisko sledované prieskumnými ryhami [834a, 1400]. Okolie ložiska budujú diaftority migmatitov a granodioritové porfyrity až žulové porfýry permského veku (J. Kamenický in M. Mahel a kol., 1967 in [834a]). Tektonické štruktúry, na ktoré je viazaná mineralizácia, majú SV-JZ smer alebo SJ smer a strmý sklon na V. Žily tvoria systém rudných šošoviek mocnosti max. niekoľko dm. Textúry žilnej výplne sú masívne, brekciovité. Okolité horniny v blízkosti žiliek sú prekremenené a sericitizované, šírka premenených zón je asi 5 m s 20-30 cm mocnými žilkami kremeňa a sulfidov (I. Lisy, Kravjanský, 1957 in [834a]). Výplň žíl tvoria karbonáty [834a, 872a, 1400], kremeň, z rudných minerálov hlavne arzenopyrit, pyrit, kobaltín, tennantit a chalkopyrit [834a, 872a, 1400, 2236, 2281, 2540 a i.]. Sekundárne minerály sú menej vyvinuté ako na predošlých dvoch ložiskách, hojný je erytrín [834a, 1400, 2281].
Rozdiely v minerálnej výplni žíl na opisovaných troch ložiskách môžu byť čiastočne ovplyvnené rozdielnym fyzikálno-chemickým prostredím a to - pominerálnymi vplyvmi okolitých hornín. V perme na ložisku Podlipa vznikali kremenné žily so sulfidmi, kým v silikátovom prostredí ľubietovského kryštalinika (Svätodušná, Kolba) vznikla karbonátová mineralizácia so sulfidmi [834a].

Opis minerálov
Opis minerálov je spoločný pre všetky tri ložiská.

Primárne minerály
Ankerit - vystupuje v podobe zhlukov v kremennej žilovine [1398]. Na ložisku Kolba je hojný ako výplň žíl vo forme bielosivých drobnozrnných kryštalických agregátov s reliktmi chloritov a sericitu a s kremeňom, niekedy označovaný ako dolomit - ankerit [1400]. Na ložisku Podlipa vystupuje spolu so sideritom; určený pomocou CHA: CaO 28,90; MgO 17,90; FeO 5,48; CO2 45,30; MnO 0,42; nerozp. zv. 1,83; Σ 99,83 hmot.%, kryštalochemický vzorec, identifikovaný aj opticky a RTG [834a]. Ďalšia zmienka [2111].
Arzenopyrit - bežná prímes primárnych rúd na ložisku Svätodušná a Kolba [834a, 2775a]. Vyskytuje sa v kremenných žilách [318, 1580, 2445, 2450], ako aj vo forme impregnácií okolitých mastencových bridlíc a svorov [751, 2281, 2450]. Na ložisku Kolba tvorí prizmatické, šestboké niekedy deformované XX, veľkosti do 3 mm, alebo kryštalické agregáty. Identifikovaný bol opticky, RTG, SAskv, HVHN 810 kg/mm2 [834a]. Ďalšie zmienky [187, 826, 1158, 1400, 1578, 2095].
Barit - biely až červenkastý s chalkopyritom a tetraedritom [318, 1638, 2281], tabuľkovitý alebo masívny [2281], lístkovitý, biely a červenkavý, niekedy s libethenitom a malachitom [318]. Ďalšie zmienky [156, 754, 1406, 1442, 2540, 2825].
Feromagnezit (mezitín) - prevládajúci minerál na ložisku Svätodušná a Kolba, v minulosti bol označovaný ako siderit alebo ankerit. Je drobné až stredne kryštalický, v drúzových dutinách tvorí často nízke romboedrické XX. Farba je žltá, svetlohnedá až hnedá. Určený pomocou CHA: CaO 0,67-0,97; MgO 12,62-21,63; Fe2O3 0,88-1,88; FeO 17,91-29,44; MnO 0,30-1,22; CO, 27.20-42,02;   CuO   0,40-1,52;   nerozp.   zv.    1,95-38,40; Σ 98,84-99,86 hmot.%, kryštalochemický vzorec, RTG [834a].
Galenit - zriedkavý, vytvára drobné zrná spolu s chalkopyritom v ankeritových zhlukoch v kremennej žilovine [1398]. Ďalšia zmienka [2226].
Gersdorffit - známy z ložiska Svätodušná [2775a]. ďalšie zmienky [291, 1158, 1704,2928].
Hematit -zmienka[2281], odr.spekularit - zmienka [1442].
Chalkopyrit - hlavná zložka medených rúd, spoločne s tetraedritom [32, 187, 832, 1080, 1158, 2090, 2095, 2111, 2445, 2540, 2541, 2674] tvorí žilky v svoroch [2281] a v kremennej žilovine. Zväčša je celistvý, v podobe žiliek alebo vtrúsenín v tetraedrite [318]. Na ložisku Podlipa je hlavným rudným minerálom, tvorí vtrúseniny, závalky a žilky v kremennej žilovine alebo impregnácie a prežilky v okolitých horninách (bez prítomnosti ostatných minerálov žiloviny). Na ložisku Svätodušná a Kolba je zriedkavejší [834a], sprevádza Ni-Co-rudy [2235, 2236], na ložisku Kolba tvorí lemy a zrnká v intergranulárach kobaltínu [1400]. Identifikovaný opticky a pomocou EMA [300], obsah stopových prvkov sledovaný SAk, [299, 300]. Ďalšie zmienky [291, 330, 826, 1406, 1580, 2226, 2234, 2342, 2760].
Chloantit - prítomný na ložisku Kolba, celistvý [751]. Ďalšie zmienky [1578, 2360].
Chlority - zriedkavé na ložisku Kolba spolocne s ankeritom [1400], bližšie neidentifikované.
Kalcit - zriedkavý, vo forme kryštalických agregátov [156] gulôckovitého tvaru [318, 2281]. Ďalšia zmienka [979].
Karbonáty - bez presnejšej identifikácie uvádzané ako bežná nerudná výplň žíl [1400]. Na ložisku Kolba sú častejšie zastúpené ako na ložisku Podlipa [834a, 1398].
Kobaltín (P. Láznicka, 1966 [1400]) - akcesorický na ložisku Kolba a Svätodušná, vystupuje vo forme ružovkastých sivých drobných XX a žiliek [1398] v ankerite. Vzniká spoločne s arzenopyritom, niekedy sa vyskytuje s chalkopyritom a tetraedritom, zatláča ankerit. Vytvára izometrické, alotriomorfné zrná, na obvode kryštalických agregátov máva charakteristické šestuholníkovité prierezy. Je slabo anomálne anizotropný, niekedy má podiel NiAsS a vyšší obsah Fe [1400]. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle, pomocou CHA: Co 24,42; Ni 1,13; Fe 6,98; As 40,68; S 17,53 hmot.%, RTG, SAskl [1400]. ďalšie zmienky [834a, 2674, 2760].
Kremeň - hlavný nerudný minerál [330, 826, 1080, 2281, 2541], na žilách ložiska Podlipa vystupuje spolu s karbonátmi [834a, 1398]. Zväčša je celistvý, niekedy vytvára kryštálové drúzy [318, 2541]. Farba je mliečnobiela, časté sú v nom úlomky karbonátov a sulfidov [834a]. Ďalšie zmienky [141, 291, 1158, 1400,2090,2111,2226, 2342, 2540].
Muskovit, odr. sericit - akcesorické relikty v ankerite [1400].
Pyrit - bežná prímes na rudných žilách [187, 291], vytvára žilky a impregnácie a v kremeni [832], spolocne s Cu-rudami [2281]. Na ložisku Kolba sa sledovalo zastúpenie stopových prvkov pomocou SAkv [291]. ďalšie zmienky [330, 826, 834a, 1158, 1398, 1400, 1406, 1580,2095,2111, 2342, 2445, 2540, 2541].
Siderit - vystupuje na žilách spolocne s ankeritom a ostatnými karbonátmi. Na ložisku Podlipa je zriedkavejší ako kremeň [834a]. Ďalšie zmienky [141, 156. 330, 832, 1080, 1158, 1442, 2111, 2342). Karbonáty s obsahom Fe a Mg, ktoré sa predtým považovali za siderit, sú teraz na základe chemických analýz označované ako „mezitín" [834a], čo zodpovedá feromagnezitu (pozri s. 734) (H. Strunz, 1977) (pozn. autora).
Skutterudit (smaltín, Speisskobalt) - zistený na ložisku Kolba [751. 1578] vo forme izolovaných zrn v nerudnej žilovine alebo vtrúsený v tetraedrite. niekedy tvorí menšie zhluky, najmä v bani Arnoldi [318, 2281, 2540]. Ďalšia zmienka [2445].
Tennantit - opísaný z ložiska Kolba a Svätodušná, tvorí žilky, závalky a zhluky spoločne s chalkopyritom v karbonátoch a v kremeni. určený opticky a pomocou CHA: Cu 39,81; Ag 0,22; Hg 0,35; Fe 7,25; Zn 1,68; Sb 3,10; As 17,66; Bi 0,35; S 27,68; nerozp. zv. 0,94; Σ 99,04 hmot.%. Identifikácia doplnená RTG a SAskv [834a].
Tetraedrit (Fahlerz [751, 1406]) - bežná súčast rudných žíl [156, 187, 318, 730, 832], býva jemnozrnný až celistvý, tmavosivej farby [187, 2281], niekedy kryštalický na kremeni [318, 2281] alebo vo forme žiliek [1400]. Na ložisku Podlipa vystupuje spoločne s chalkopyritom v kremennej žilovine, vytvára drobné zrná do 1 mm [834a]. Identifikovaný pomocou RTG (a 10,320), zastúpenie stopových prvkov sledované pomocou SAskv, obsahuje nepatrné množstvo In [187]. Ďalšie zmienky [32, 826, 1080, 1158, 1398, 1495, 1578, 1580, 2090, 2095, 2111,2226,2342,2445,2540].
Turmalín - prítomný v bielom kremeni v okolí ložísk Kolba [750, 1495, 2281, 2540, 2571] a Svätodušná [1398] vo forme hustých agregátov prerastajúcich kremeň [1398].

Sekundárne minerály
Annabergit - zriedkavý na ložisku Svätodušná [2674]. ďalšia zmienka [2111].
Aurichalcit - zriedkavý, vytvára bledomodré XX tabuľkovitého habitu [1398].
Azurit - zriedkavý na haldách [2775a], castý [1398, 2674], zemitý, niekedy kryštalovaný vo forme guľôckovitých agregátov s radiálne lúčovitou stavbou [318, 1406, 2281, 2540], celistvý [141], vtrúsený a v drúzach na kryštalickom kremeni v paragenéze s ostatnými Cu-minerálmi [318], vyskytuje sa aj na puklinách hornín [1406, 2095]. Identifikovaný pomocou RTG a SAkv [2775a]. Ďalšie zmienky [156, 523, 832, 834a, 979, 1080, 1578, 1580, 2090, 2111, 2226, 2445, 2760].
Brochantit (M.Figuschová, 1977 [2775]) - zistený na ložisku Podlipa a Svätodušná v zmesi s pseudomalachitom, zriedkavo vytvára agregáty ihličkovitých XX smaragdovozelenej až čiernozelenej farby [2775a] a kryštalické kôry s hrúbkou až 10 mm [3028]. Veľkost radiálne usporiadaných ihličkovitých a tabuľkovitých XX narastených na agregátoch malachitu a v dutinách limonitu dosahuje 1 mm [2742]. Identifikovaný pomocou RTG [2775a] (a 13,084(5), b 9,849(3), c 6,021(2)) [3028] a CHA: CuO 67,95; SO3 17,22; H2O 12,68; nerozp. zv. 1,78; .Σ 99,63 hmot.%, kryštalochemický vzorec [3028], Identifikácia potvrdená opticky [2775a] (nα 1,728(3)) [3028], SAskv [2775a], D 3,932, DTA, IR [3028].
Ceruzit - uvádzaný ako Pb-karbonát[156].
Kyanotrichit (M. Tóth, 1882 [2281]) - zriedkavý [1398], vyskytuje sa v dutinách kremeňa a na limonite. Vytvára nebovomodré, hodvábne lesklé kôry a guľovité agregáty okolo 1 mm velké, zložené z vláskovitých jedincov [330]. Zvyčajne vystupuje spoločne s malachitom, pseudomalachitom a libethenitom na ložisku Podlipa [2342]. Určený opticky (nγ 1,656 ± 0,003, nα 1,591 ± 0,003), pomocou RTG a SAskv [330]. Ďalšie zmienky [141, 195, 2338,2674].
Erytrín (Kobaltblúte [318]) - hojný na ložisku Kolba, menej na ložisku Svätodušná, vytvára bledoružové múčnaté poprašky [1398], povlaky [832], najčastejšie na vzorkách s tetraedritom [2281, 2540] a kobaltínom [1398, 1400], kde vzniká ako produkt zvetrávania kobaltínu, alebo vznikal z izomorfnej prímesi Co v tetraedrite [1400]. Ďalšie zmienky [834a, 1578, 2111, 2445, 2571, 2674].
Evansit (F. V. Cuchrov, 1967 [386]) - vzácny, vytvára sintrové povlaky na tmavosivej hornine a na kremeňi. Určený opticky, CHA: P2O5 12,12 hmot.% a pomocou DTA a IR [386].
Euchroit (A. Breithaupt, 1823 in [756]) - prvýkrát opísaný z tejto lokality [756], vzácny [141], pomerne častý na ložisku Svätodušná [834a, 2775a], väcšinou vo forme XX velkosti 1,5-2 cm [2775a] alebo kryštalických agregátov v tenkých puklinách hornín [318, 1216]. Prevládajúce tvary sú rombické dómy s rovnobežným ryhovaním, zriedkavejšie sú hrubotabuľkovité a krátkoprizmatické tvary [2775a]. Opísané boli tieto kombinácie: {110}, {001} [608], krátkostĺpčekovité XX majú tvary {102}, {210}, {320}, {100} [2540]. Farba je smaragdovozelená, zretelne odlišná od iných sekundárnych minerálov medi [2775a]. Na rovných plochách majú XX vysoký lesk [318, 2281]. Často sa vyskytuje v limonitizovaných kremitých sľudnatých bridliciach spolu s olivenitom [756], ktorý v ňom vytvára drobné uzavreniny [2281, 2775a], alebo býva narastený volne vedča euchroitu [2540]. Identifikovaný pomocou CHA: As2O5 32,89; CuO 47,54; H2O 18,95; Σ 99,38 hmot.% [756], CuO 47,0; As2O5 34,0; H2O 19,0 hmot.% [2281]. Identifikácia potvrdená RTG, SAskv a opticky (nγ 1,734; nα 1,697; nγ - nα 0,037; 2 V 30°) [2775a]. Ďalšie zmienky [523, 611a, 730, 737, 832, 1080, 1398, 1578, 1580,2090,2091, 2095, 2226, 2445, 2674].
Farmakosiderit (M. Figuschová, 1977 [2775a]) zriedkavo vytvára sivožlté a žltohnedé zemité povlaky na ložisku Svätodušná. Identifikovaný pomocou RTG a SAskv [2775a].
Hemimorfit (kalamín) - zriedkavý, spoločne s Cu a Pb sekundárnymi karbonátmi a Pb-fosfátmi [156].
Chryzokol (Kupfergrün [318, 979, 1406, 2540]) - častý, tvorí hroznovité, obličkovité alebo ostrohranné povlaky na libethenite [750], pseudomorfózy po libethenite [1578, 2281, 2540] zelenej farby. Často je priesvitný a býva narastený na kremeňi. Vyskytuje sa vždy v zmesi s pseudomalachitom, malachitom a brochantitom, v minulosti sa táto zmes nesprávne označovala spoločným názvom chryzokol [2775a]. Identifikovaný opticky a pomocou RTG [2775a]. Ďalšie zmienky [750, 751,832, 1158, 1216,2541].
Kuprit (Rotkupfererz) - vzácny [1216], v minulosti asi hojný [834a], masívny, zemitý, vytvára vtrúseniny a lístočkovité agregáty v kremeňi spoločne s malachitom a ostatnými minerálmi oxidačnej zóny [318, 752, 2281, 2540], často kryštalovaný vo forme oktaédrov [979]. V zmesi s hydroxidmi Fe, kremeňom a ílovitými minerálmi bol označovaný ako Ziegelerz [979, 2281]. Ďalšie zmienky [156, 523, 611a, 730, 751, 1578,2111, 2760].
Langit - zriedkavý, vytvára XX na brochantite [3028].
Libethenit (A. Breithaupt, 1823 in [756]), (blättriger Olivenmalachit [756], blättriges Phosphor-kupfer [979], oktaedrisches Phosphorkupfer [756, 1406], cuivre phosphaté [756], pseudolibethenit [1580, 2281, 2541]), prvýkrát opísaný z tejto lokality a pomenovaný podľa jej nemeckého názvu [756]. Pre chinoit (lokalita Chino v Mexiku), opísaný ako nový minerál (Beck - Givvens, 1953) sa potvrdila zhodnosť s libethenitom [2145]. Vyskytuje sa pomerne často najmä v hornej časti háld na ložisku Podlipa a nachádza sa zvyčajne na puklinách a na povrchu hornín alebo na korodovanom kremeňi. Vytvára kryštalické agregáty, drúzy, kôry alebo izolované XX veľkosti okolo 1 mm [1595, 2775a], zriedkavo až 2-3 mm [2145, 2540]. Najčastejšie je trávovozelený s odtienkami od svetlozelenej do čiernozelenej farby, priezračný [2540, 2775a). Vystupuje v paragenéze s limonitom a sekundárnymi minerálmi medi, najčastejšie býva potiahnutý povlakmi malachitu alebo pseudomalachitu [2281, 2540, 2775a]. Dokonale vyvinuté dipyramidálne XX majú tvary {110}, {101}, niekedy sú krátkostĺpčekovité, zakončené tvarmi {110}, {011}, {111} [1595], Ďalšie morfologické údaje [756, 1595]. Identifikovaný pomocou CHA: CuO 66,29-66,94; P2O5 26,46-29,44; H2O 4,04-4,43; As2O5 do 2,30; Σ 99,09-100,43 hmot.% [756, 2281], chemické zloženie nie je stabilné [2 145], CHA tzv. pseudolibethenitu: CuO 63,9; P2O5 28,7; H2O 7,4 hmot.% [2281]. Identifikácia potvrdená opticky (nα 1,704; nβ 1,743; nγ 1,784) [756], podobné hodnoty [2145, 2775a], SAskv, RTG [2775a], spresnená kryštálová štruktúra (a 8,062(5), b 8,384(4), c 5,881(2) Ä) [2708], DTA, D 3,92-3,97 [2145]. Ďalšie zmienky [141, 195, 330, 523, 737, 738, 832, 834a, 1080, 1216, 1398, 1578, 1580,2064,2090,2091,2095,2111, 2222, 2226, 2342, 2445, 2541, 2542, 2674, 2824].
Limonit - hojný [2342], spolu s guľôckovitým malachitom [2760], azuritom, tetraedritom a chalkopyritom [2450], prítomný na haldách všetkých troch ložísk [834a, 1400]. Ďalšie zmienky [156, 330,832, 2111, 2281, 2445].
Lirokonit - zmienka [2281].
Malachit - najrozšírenejší sekundárny minerál medi, prítomný hlavne na ložisku Podlipa a Svätodušná [2775a]. Na ložisku Kolba je vzácny [1398], zvyčajne vo forme povlakov na chalkopyrite [1400]. Vyskytuje sa v niekoľkých morfologických typoch, vytvára obličkovité až 5 mm hrubé kôry, jemne vláknité agregáty s radiálne lúčovitou stavbou, jemné povlaky na úlomkoch žiloviny a okolitých hornín, zemité masy [318, 330, 1406, 2281, 2540], vejárikovité zhluky kryštálov [1398], často so sekundárnymi fosforečnanmi Cu, Fe-okrom, chalkopyritom [1406, 2281, 2540]. Identifikovaný opticky, RTG, SAskv [2775a]. ďalšie zmienky [141, 156, 318, 523, 730, 832, 834a, 979, 1080, 1578, 1580, 2090, 2095, 2111,2226,2332,2342,2445, 2674, 2760].
Manganomelán odr. asbolán (Wad-asbolich [2281], Kobaltmanganerz [2540]) - pomerne zriedkavý, zemitý a obličkovitý na kremeňi s euchroitom [318, 2281]. Ďalšie zmienky [2342, 2540].
Meď - zriedkavá [318], v minulosti častá [834a], vytvára povlaky, drôtiky, lístočky a vystupuje spoločne s chalkopyritom, tetraedritom a pseudomalachitom na kremeňi [318, 2281], v kryštalických bridliciach s kupritom a chryzokolom [751, 1406, 2540]. Vzniká v cementačnej zóne [1578]. Ďalšie zmienky [156, 979, 1080, 2090, 2226, 2445].
Olivenit - najčastejšie sa vyskytuje na ložisku Svätodušná [834a, 2775a] v kryštalických drúzach euchroitu [2775a], alebo je vyvinutý samostatne vedľa euchroitu [2281, 2540], od ktorého sa odlišuje tmavoolivovozelenou farbou. Často vytvára stĺpčekovité XX zakoncené pyramídou, zriedkavejší je tabuľkovitý habitus. Identifikovaný opticky, RTG, SAskv [2775a]. Ďalšie zmienky [318, 832, 1080, 1578, 1580, 2090, 2091, 2095, 2226, 2445, 2541].
Pseudomalachit (ehlit [318, 523, 756, 1080, 2064, 2090, 2091, 2226, 2281, 2445, 2541, 2542], phosphorochalcit [523, 2064, 2222, 2145, 2226, 2445], prasin [318, 2281, 2540], lunnit [318.1580, 2145, 2222, 2281, 2542], Phosphorkupfer [730, 979], Kupferdiaspor [756], dihydrit [2064]) - v staršej literatúre sa označoval rozličnými názvami, ktoré sú dnes už iba historickými synonymami. Okrem nich sa mylne ako fosforečnan medi k pseudomalachitu priradoval thrombolit, ktorý je zmesou oxidov Cu, Sb, Fe (pozri s. 738) [318, 2281, 2445, 2541], a tzv. fosfátová meď [156], ktorá bola pravdepodobne zmesou pseudomalachitu a libethenitu (pozn. autora). Na ložisku Podlipa a Svätodušná [834a, 1398,2775a] je hojný a vystupuje vo forme povlakov, radiálne lúčovitých, obličkovitých, vláknitých agregátov, zemitých más a skrytokryštalických kôr [141, 153, 318, 1216, 2064, 2145, 2540]. Takmer vždy sa nachádza v zmesi s malachitom, brochantitom alebo v kryštalických kôrach libethenitu. Má hodvábny lesk, svetlejšiu zelenú farbu ako malachit, je nepriehladný [2775a]. Farba býva tmavozelená, smaragdovozelená s čiernymi škvrnami [318, 1398, 2540], zelenomodrá [1398]. Známe sú aj modrozelené stalaktity označované ako lunnit [1580]. Identifikovaný pomocou CHA: CuO 66,86-69,61; P2O5 23,14-24,55; H2O 6,26 - 10,0; Σ 100,0 hmot.% [756]; CuO 69,46; P2O5 12.26; FeO 0,22; H2O 8,06; Σ 100,0 hmot. [2064]; CuO 71,16; P2O5 19,63; H2O 8,82 hmot.% |2281];Cu 10,22; P 3,21;H 11,32; O 24,00obj.% [ 153], chemické zloženie je menlivé [2145]. Identifikácia potvrdená opticky (nγ 1,800, nα 1,712, nγ -  nα 0,088) [2775a], RTG [153, 2775a], SAskv, DTA [2145], D 4,155 [153], 4,30-4,35 [2145], 4,16 [2542]. Ďalšie zmienky [195, 330, 738, 832, 1578, 2095, 2342,2674].
Pyromorfit - masívny, zriedkavo kryštalický, zelenožltý [156], bližšie neidentifikovaný.
Skorodit - zmienka [2281].
Tyrolit (Kupferschaum [1406]) - zriedkavý na ložisku Podlipa a Svätodušná [834a], svetlozelený, vo forme nedokonalých tabuľkovitých XX, niekedy lístočkovitý, vejárovitý, alebo vo forme náletov [2540] na tetraedrite [1578], na kremeňi [318], často spoločne so zemitým azuritom [756, 2281, 2540]. Identifikovaný pomocou CHA: CuO 50,06; As2O5 29,29; H2O 8,73; CaCO3 11,92; Σ 100,0 hmot.% [756]. Ďalšie zmienky [523, 737, 738, 832, 1216, 2445].
Škrtnút: Thrombolit - zriedkavý, obličkovité povlaky na malachite a masy tmavocesnakovozelenej až čiernozelenej farby [318, 2281, 2445], amorfný [2541], je to zmes oxidov Cu, Sb, Fe, vzniká zvetrávaním tetraedritu (pozn. autora).

Fe-mineralizácia
V chotári obce leží niekoľko dnes už opustených železorudných dobývok a výskytov. Boli to najmä ložiská železných rúd gosanového typu, na báze ktorých existovalo v minulosti pohronské hutníctvo v Hronci, Podbrezovej, Brezne a inde [834a]. Prvé písomné správy o ťažbe sú z r. 1580 [1763].
K najvýznamnejším ložiskám patrili Jamešná, Matej, Francisci (Tri vody), ako aj Hruškovo, Osrblie - Žliebky a ďalšie, ktoré však už ležia východnejšie na území chotára obce Osrblie [834a, l 763, 2236], pozri s. 891. Na ložisku Jamešná bola ťažba ešte začiatkom tohto storocia, r. 1907 sa tu vyťažilo 1712 t 31% železnej rudy, avšak r. 1910 sa ťažba pre nízke obsahy kovu skončila [ 1763).
Rudné výskyty a ložiská sú lokalizované zvyčajne na styku mezozoika s nadložnými neogénnymi pyroklastikami [834a, 1362, 1495, 1763, 2236, 2411, 2426] v zónach tektonických porúch, najčastejšie severovýchodného smeru [834a, 872b]. Ťažili sa limonitové [730, 2234], limonitové a hematitové rudy, často s prímesou chalcedónu a opálu [834a, 1158,1362, 1495,1763,2236,2411,2426], ktoré vznikli supergénne a sú výsledkom infiltracných procesov [2411]. Minerálnu výplň primárnych rúd tvorí hlavne siderit, ankerit, prípadne iné Fe-Mg-karbonáty [834a, 872b, 1514]. V súčasnosti na mnohých výskytoch materiál primárnej výplne nie je prístupný [834a].
Mineralizácia je ostro ohraničená oproti tufom, hranica s dolomitom je nepravidelná, dolomit postupne prechádza v Fe-dolomit až limonit. Po úplnej premene dolomitu na limonit sa uplatnilo intenzívne prekremeňenie súvisiace so vznikom trachytov - andezitov, ktoré sa prejavuje prítomnos ťou opálu a chalcedónu [1495, 2234]. Sulfidy Fe sú mladšie a ich vznik je nezávislý od premeny karbonátov [2234, 2236]. Primárna epigenetická žilná mineralizácia [834a] geneticky súvisí s vrchnokriedovými tektonicko-metamorfnými a tektonicko-magmatickými procesmi [834a, 2426], pričom sa mohli uplatniť aj alpínske regeneracné procesy na starších ložiskách [834a, 872b], neskôr mohli pôsobiť aj postvulkanické roztoky viazané na neogénny vulkanizmus [834a]. Názory na genézu limonitových rúd s hematitom a opálom sa líšia. Limonit tvorí infiltra čné typy ložísk neogénneho veku [141, 872b, 1158, 2423, 2426], Fe bolo povrchovými vodami vylúhované z andezitových pyroklastík a skoncentrované na mezozoickom podloží, iné ložiská môžu ma ť reziduálny charakter a ďalšie predstavujú produkt oxidácie endogénnej sideritovej a hematitovej mineralizácie [2426]. Ložiská vznikali metasomaticky a ich vznik je viazaný na postvulkanickú činnost [834a,1763, 2236].

Ložisko JAMEŠNÁ

Nachádza sa asi 7 km juhovýchodne od obce a 2 km severozápadne od vrcholu ľubietovského Vepra. K tejto lokalite sa zaraďuje aj baňa Matej na severozápadnom svahu Hrbu [834a]. Mineralizácia sa vyskytuje na hranici tufov s triasovými dolomitmi [834a, 1495, 1763, 2236]. Hniezda limonitu s reliktmi ankeritu tvoria nepravidelné telesá v triasových dolomitoch [872b]. Ložisko má mocnosť 0,3 -5 m, do hĺbky je pokračovanie mineralizácie nepravidelné a obsah kovu sa znižuje [2234. 2236). Obsah Fe bol 37 %, neskôr 30-32 %, SiO2 20-30 % [1763].
Chemická analýza rudy: Fe2O3 53,22; Mn2O3 0.64; SiO2 29,31; Al2O3 6,06; CaO 0,62; MgO 0,73; P2O5 0,23; CO2, H2O a straty žih. 9,66;  Σ 100,47 hmot.%, obsah Fe 37,27; Mn 0,38; P 0,111 hmot.% [1495, 1763].

Ložisko TRI VODY
Západne od miestnej časti Tri vody (chotár obce Osrblie) sa vyskytuje ložisko Ostrý grúň - Francisci [834a] (Ferenc [ 1763], Franz [752]) a iné drobné výskyty Fe-rúd. Staré bane sa nachádzajú v ľubietovskom chotári asi 9 km juhovýchodne od obce a 2,5 km severozápadne od miestnej časti Tri vody. Bana Francisci leží asi 1 km západne od Ostrého grúňa (kóta 1032,1) na východnom úpätí hrebeňa Vepor - Hrb, kutacie práce sa robili aj 1km severne od Ostrého grúňa v doline potoka [834a]. Železné rudy - limonit a hematit s vysokým obsahom SiO2 (Kovavaskó [1495], Kieseleisenstein [ 1763 ]) sú viazané na kontakty dolomitov a andezitových tufov, obsahujú chalcedón a žilky opálu [1495, 1763]. Ložisko bolo otvorené vdĺžke 55 m [1495], priemerná mocnosť bola 2 m [1495, 1763]. Štôlne Pejkovo sú situované na rozhraní sericiticko-chloritických fylonitov a andezitových pyroklastík, limonit tvorí žilky vo fylonite [834a].
ďalšie drobné výskyty sú známe južne od ložiska Ostrý grúň na lok. Malá Prostredná dolina, 1,5 km východne od kóty 1277,1 - Vepor. Hniezda limonitu a železitých kremeňcov sa vyskytujú na rozhraní strednotriasových dolomitov a neovulkanických pyroklastík. Drobné výskyty limonitu sú známe aj na vrchole Vepra [834a].
V pokračovaní lož. Jamešná, 3 km na SV na tej istej geologickej štruktúre, sú drobné výskyty Fe-rúd Pod Mojžišovým vrchom [141, 834a, 872b, 1514]. Mineralizácia sleduje hranicu spodnotriasových kremeňcov so strednotriasovými dolomitmi. V kremeňcoch je hlavným minerálom dolomit, prevažne limonitizovaný, zriedkavé sú sulfidy — chalkopyrit a pyrit. V dolomitoch tvorí ankerit sieť žiliek, zriedkavejší je kremeň a spekularit [834a].
Opustené bane na lok. Posádka (Posátek) ležia západne od obce na rozhraní trachytických tufov a dolomitov [1495, 1763, 2234, 2236]. Mineralizáciu tvoria polohy zmesi limonitu a hematitu s vysokým obsahom SiO2 [1495], s veľmi menlivou mocnosťou [2236], na puklinách limonitu a hematitu je prítomný chalcedón a Fe-okry. Rudy obsahovali 24 hmot.% Fe a 40 hmot.% SiO2 [1763].
Osobitným žilným typom mineralizácie sú drobné výskyty limonitizovaného sideritu s malým zastúpením iných karbonátov a sulfidov. Vyskytujú sa na lok. Kolba-Žliebky, asi 1 km juhovýchodne od kóty 1162,1 - Kolba. Fe-karbonáty tvoria tenké žilky vo vybielených epimetamorfovaných permských granodioritových porfyritoch - žulových porfýroch [834a].

Opis minerálov
Opis minerálov je spoločný pre všetky Fe-ložiská a výskyty.
Ankerit - hlavná zložka primárnych rúd v dolomitoch na lok. Pod Mojžišovým vrchom, vytvára v nich siet žiliek bielej farby, nedostatocne identifikovaný [834a].
Dolomit odr. Fe-dolomit - vzniká premenou z mezozoických dolomitov [2234].
Fe-okry - vyskytujú sa v puklinách limonitu a hematitu [1495, 1763].
Hematit - častý, je súčastou infiltračných Fe-rúd [1158,1495,1763, 2426]. Odr. spekularit— pomerne zriedkavý [834a]. Ďalšie zmienky [2281,3107].
Chalcedón - pomerne hojný, spolu s opálom, limonitom a hematitom [979, 2411] na siderite[979, 2571] vytvára obličkovité, hroznovité a hlavne kvaplovité tvary rozličných farieb, velmi pekného vzhladu [979, 2760], modrosivý, belasý, vystupuje ako prímes infiltračných Fe-rúd [1158, 2411], prúžkovaný [3107] v dutinách limonitu [1216, 2234, 2236, 2281, 2760], kde tvorí aj prechody k železitému opálu a hyalitu [1495]. Velkosť dutín s opálom z lož. Tri vody bola asi 15 x 6 cm [2760]. ખalšie zmienky [826, 1362, 1763, 2540].
Chalkopyrit - velmi zriedkavý, v kremeňnej žilovine na lok. Pod Mojžišovým vrchom [141] a v siderite [834a].
Kremeň - zriedkavejší ako karbonáty, vytvára žilky v okolitých horninách [834a].
Limonit - hlavný minerál železných rúd [730, 1495, 1763, 2234, 2236, 2426, 3107], masívny [752, 2281, 2540], pórovitý, troskovitý, kvapľovitý, zemitý [834a], vytvára polohy [752] mocnosti do 2 m [1763, 2234], niekedy žilky vo fylonite [834a] s lúčovito-steblovitou štruktúrou [1398], niekedy je vláknitý a obličkovitý [2281], často preniknutý opálom [2281, 2540]. Polohy limonitu sú od podložných rohovcov oddelené málo mocnou polohou zmesi limonitu a opálu [2540]. Vzniká infiltračné [141, 2423, 2426 a i.], zvetrávaním sideritových žíl [1398]. Odr. stilpnosiderit - zmienka [826]. ďalšie zmienky [1362, 1495].
Opál - častý, vo forme obličkovitých, hroznovitých, kvapľovitých útvarov rozličného sfarbenia, vystupuje spoločne s chalcedónom v limonite [979, 2234, 2236]. Bežný je ako prímes infiltračných Fe-rúd [l 158] na viacerých výskytoch v okolí obce [1362, 2095, 2426] (Posádka [826], Jamešná [2234], Tri vody [979, 2095, 2281, 2426, 2540 a i.]). Býva označovaný aj ako limonitový opál [1516]. Odr.: hyalit, hydrofán, železitý opál, poloopál [834a, 1422, 2281, 2540]. Zvlášť pekný hyalit sa vyskytuje v dutinách kompaktného limonitu na lož. Tri vody [752, 2281, 2540 a i.]. Os kvapľovitých útvarov tvorí hnedý limonit, povrch vrstevnatého hyalitu je často potiahnutý chalcedónom. Niektoré dutiny sú celkom vyplnené opálovou hmotou a v jej prostriedku je kvapeľ hyalitu. Vnútri dutín sa často našla voda a opálový materiál bol mäkký, co svedčí o stálej tvorbe [2281, 2540]. Ďalšie zmienky [826, 1341, 1362, 1406, 1578, 1615,2095, 2426].
Pyrit - zriedkavý, spoločne s chalkopyritom sa vyskytuje v siderite na lok. Pod Mojžišovým vrchom [834a]. Nerozlíšené sulfidy železa tvoria pomerne zriedkavé impregnácie najmä v dolomite, sú mladšie ako gosanová mineralizácia [2236].
Siderit - niekedy hojný v primárnych rudách na lok. Kolba-Žliebky a Pod Mojžišovým vrchom (v kremencoch), často limonitizovaný. Čast karbonátovej výplne primárnych rúd na lok. Kolba-Žliebky je označovaná ako Fe-Mg-karbonáty, ktoré vystupujú spoločne so sulfidmi [834a]. Ďalšia zmienka [1514].
Tetraedrit - veľmi zriedkavý na kremenných žilách Fe-dolomitového zrudnenia na lok. Pod Mojžišovým vrchom [141].

Minerály v náplavoch
Granáty Almandín - vyskytuje sa v pieskových sedimentoch potokov východne od obce [1216, 2090]. Zrná veľkosti do 2 mm pochádzajú z tmelu konglomerátov a v oblasti medzi Hrbom a Tromi vodami ich zbierali miestni obyvatelia a predávali ako šperkársku surovinu [2540]. Ďalšie zmienky [1406, 2281].
Hematit odr. spekularit - vytvára čierne šupinkovité, sľudnaté agregáty, ktoré sú v neveľkých množstvách prítomné v šlichoch z okolia výskytov Fe-rúd v ľubietovskom kryštaliniku [835]
Chalkopyrit - spoločne s inými primárnymi a sekundárnymi minerálmi medi sa v zvýšených koncentráciách zistil v šlichoch v blízkosti ľubietovských medených ložísk. Vytvára nepravidelné úlomky do 2 mm, zvycajne má nábehové farby, alebo je limonitizovaný [835].
Zlato - anomálne obsahy v šlichoch sa zistili v oblasti Troch vôd pri severozápadnom okraji hlavného masívu granitoidov a migmatitov pásma Královej hole [835].

Žiaruvzdorné íly
Žiaruvzdorný íl sa vyskytuje východne od bane Posátek (Posádka) na území budovanom trachytovými tufmi. Používa sa v hrnčiarstve [826].

Kaustobiolity
Lignit - vyskytuje sa v polohách žiaruvzdorného ílu východne od bane Posádka [826].
Hnedé uhlie - vzniklo v neogéne, zmienka [2928].

Minerály hutných háld
Malachit - vytvára kôry, nálety a povlaky zelenej farby, zistené na struske hutnej haldy v údolí Peklo [1398].
Rumelka - zriedkavá, zistená na haldách strusky po hutnení medených a železných rúd v údolí Peklo a v Hutnej doline. Vytvára drobné zrnká v dutinách strusky, niekedy spolu s malachitom. Vzniká recentne [1398].

Doplnok (Ďuďa SLOVENSKÉ MINERÁLY - encyklopedický prehľad)
Aurichalcit (Ridkošil-Medek, 1981).
Antlerit (Sejková, 1993).
Langit - Tvorí modrozelené až modrasté agregáty kryštálov (kryštáliky dosahujú ojedinelé až 3 mm). Podobný charakter majú langity aj z lokality Ľubietová-Podlipa (Ridkošil, 1978).
Bárium-farmakosiderit - Vzácne olivozelené až slamovozelené hexaédrické kryštáliky (do l mm) sa nachádzali v zlimonitizovaných horninách na lokalite Špania Dolina-Piesky (Figuschová, 1977), vzácny je aj z lokality Ľubietová-Svätoduška.
Euchroit Tvorí drobné kryštáliky (do 5 mm), ktoré sú narastené na cornwallite a strashimirite na lokalite Ľubietová-Svätoduška a Ponická Huta-Farbište (Ridkošil-Medek, 1981).
Cornubit Bradavcovité agregáty sa vyskytli  na lokalite Lubietová-Svätoduška.
Chalkoalumit Je vzácny a tvorí jemné svetlomodré povlaky; vyskytuje sa na lokalite Ľubietová-Svatoduška (Ondruš, Ic) (Sejkora, 1993).
Chalkofylit Svetlozelené tabuľky do 2 mm sa vyskytujú na lokalite Ľubietová-Svätoduška (Ridkošil-Medek,  1981).
Ludjibait Vyskytuje sa iba na lokalite Ľubietová-Podlipa. Tvorí ojedinelé kryštalické agregáty na staršom pseudomalachite (Hyršl, 1991) a má svetlozelenú farbu.
Mrázekit Je velmi vzácny a ako drobné ihlickovité kryštáliky (do 5 mm) ho po prvýkrát opísali z lokality Ľubietová-Podlipa. Sú svetlomodré, niekedy zrastené do ružíc (Ridkošil et al., 1992).
Parnauit Je velmi vzácny. Z lokality Ľubietová-Svätoduška ho opísal Sýkora (1993) ako zelené kryštalické kôry zložené z lupienkovitých kryštálov.
Pseudomalachit Okrem známych nátekovitých kôr pseudomalachitu z lokality Ľubietová-Podlipa, sa novšie našli aj ostré pyramidálne kryštály pseudomalachitu.
Reichenbachit Ako tmavozelené kryštáliky velké až 0,5 mm medzi kryštálmi pseudomalachitu z lokality Ľubietová-Podlipa ho opisuje Hyršl (1991).
Skorodit Vzácne sa našli gulôcky skoroditu s priemerom až 2 mm na lokalite Ľubietová-Svätoduška (Dud'a, Ic).
Strašimirit Vzácny je na lokalite Ľubietová-Svätoduška (Ridkošil-Meek, 1981).