Podrečany (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)

obce 10 km na SZ od Lučenca, okr. Lučenec

Chotár obce leží v juhozápadnej časti Slovenského rudohoria, na rozhraní Cinobanského predhoria a Lučenskej kotliny. Severozápadnú časť chotára budujú horniny kohútskej zóny veporika (migmatity, svory, amfibolity a i.). V juhovýchodnej časti vystupuje neogén, a to íly, piesky a štrky poltárskej formácie s ostrovčekmi bazanitov a bazaltov finálneho vulkanizmu. Na J od obce vystupuje malý ostrovček gemeridného karbónu vo fácii tmavých bridlíc s polohami karbonátov.

Minerály hornín
Granáty - bližšie neidentifikované, tvoria až 1cm veľké XX v granatických svoroch kohútskej zóny veporika na Z od obce [646], V plagioklasových bazanitoch [ 1608], v Iherzolitových xenolitoch, v alkalických olivínových bazaltoch [2842] v kameňolome na
JV od obce. na S od kóty 247,0 boli bližšie opísané.
Amfiboly - megakryštály. Na základe chemického zloženia stanoveného pomocou EMAkv: SiO2 39,78; TiO2 5,83; Al2O3 14,14; FeO 9,97; MgO 12,12; CaO 10,60; Na2O 3,63; K2O 0.81; Σ 96,88 hmot.% patria k ferokaersutitu [2842].
Olivín - zrniečka v základnej hmote [1608], porfýrické výrastlice v bazanite [1608], v bazalte a v Iherzolitovom xenolite [2842]. Identifikovaný opticky (nα 1,712, nβ 1735, nγ 1,753) ako forsterit (obsah Fe 70-50 %). Chemické zloženie EMAkv výrastlíc z bazaltu (1) a Iherzolitového xenolitu (2): SiO2 40,95 43,08; FeO celkove 15,88, 8,88; MgO 42,66, 47,07; CaO 0,16, 0,03; Al2O3 0,06, 0,03; NiO 0,27,0,41; Σ 99,98, 99,50 hmot. % [2842].
Plagioklasy - hlavné horninotvorné minerály, identifikované opticky (2 V + 84; nα 1,5541; nβ 1,5580; nγ 1,5620) ako labradorit [1608] v bazanite.
Pyroxény - zrná v základnej hmote, mikrolitické zhluky v bazanite, identifikované opticky ako augit (nα 1,670, nγ 1,694) [1608], v Iherzolitových xenolitoch stanovené pomocou EMAkvSiO2 54,14; TiO2 0,28; Al2O3   5,50; FeO celkove 2,91; Cr2O3 0,73; MgO 14,78; CaO 17,21; Na2O 1,54; K2O 0,03; Σ 97,12 hmot.% ako Cr-diopsid [2842]. "

Minerály v dutinách bazaltov
Aragonit - v mandľovcových dutinách v plagioklasovom bazanite [1608], bazalte [1398] vystupuje v lome na JV od obce na S od kóty 247,0.

Magnezitová mineralizácia - ložisko Podrečany
Na J od obce v oblasti kóty Hŕbok a Psota sa nachádza väčšie magnezitové ložisko v ťažbe, ktoré malo v oxidačnej zóne vyvinuté reziduálne druhotné ložisko železitých okrov. Ložisko magnezitu bolo objavené r. 1952 [1113, 1189, 2111, 2988a] pri prieskume starých banských prác na železo [1189]. Ťažba sa začala r. 1956 [2111], rozsiahlym povrchovým lomom, neskôr sa prešlo na podzemnú ťažbu [1,1189]. V súčasnosti sa ťažia dve šošovky magnezitu [1].
Ložisko patrí k južnému magnezitovému pruhu a nachádza sa v magnezitovom karbóne na J od lubenícko-margecanskej línie. Magnezitové šošovky vystupujú v metamorfovanom peliticko-psamitickom súvrství [2111]. Podložie vytvárajú grafitické [1113, 1507, 2111] a chloriticko-grafitické bridlice až fylity [1189, 1937a, 2111]. Tesne pri podloží magnezitových šošoviek sú tenké polohy pôvodného karbonátu dolomiticko-vápenatého charakteru [1113, 1116]. V nadloží vystupujú grafitické [41, 1113, 1116, 1507, 2286, 2928a, 2988a], sericiticko-grafitické [2111] až sericiticko-chloritické bridlice a fylity s polohami piesčitých bridlíc, pieskovcov a drob [l 189, 1937a]. Ložisko, ako aj celé súvrstvie paleozoika sú zakryté neogénnymi sedimentmi [2286, 2988a].
Magnezitové ložisko tvoria štyri [1189], päť [1937a, 2111, 2988a] šošoviek. Celková dížka magnezitového ložiska je 1300m, šírka 300m [1189, 1248, 2111], smer SV-JZ a sklon k JV [1361, 1937a], 30-40° k J [1]. Najväčšia je najjužnejšie položená šošovka, dlhá 650 m, široká 8()m s úklonnou šírkou 220m [2111, 2988a]. Druhá šošovka pôvodne považovaná za dve [1189] je exploatovaná a mala rozmery 350x350x 120 m [ 1189, 2111]. Ďalšie dve šošovky ležia pod železničnou traťou a Krivánskym potokom. Tie sú menej kvalitné, obsahujú len „dolomitický magnezit" [2111].
Ložiskovú výplň tvorí prevažne magnezit [1113, 1189, 1248, 1937a, 2111,2286,3135] vápenatého typu, s obsahom MgO 42,44; CaO 2,65; SiO2 0,87 [1189], ktorý prechádza do „dolomitického" magnezitu [1113, 1248, 2111] až dolomitu [1113, 1189, 1248, 1937a, 2111, 3135] a miestami do feromagnezitu - "breunneritu" [1248]. V okrajových častiach ložiska je veľa ílovitých prímesí a miestami sú aj pre kréme nené polohy [1189]. V nadloží sa nachádzala väčšia poloha ankeritu, ktorá bola premenená na okry železa [1113,1116]. Názory na genézu ložiska sa odlišujú pozri lok. Jelšava .
Ložisko magnezitu, najmä jeho južná šošovka je v povrchovej časti oxidačnej zóny značne zmenená na limonity a železité okry [41, 48, 646, 1113, 1189, 1361, 1398, 1495, 1937a, 2111, 2988a, 3135]. Reziduálne druhotné železité rudy, ktoré vznikli v oxidačnej zóne, tvorili šošovku SV-JZ smeru so sklonom k S [1495]. Ložisko limonitov je známe od 19. stor. [1113],odr. 1840[1189, 1495]. Limonitové okry sa dobývali [1361] najmä v r. 1914-1918 [1113]. Ložisko bolo otvorené dvoma šachtami [1495]. Práce boli znovu obnovené r. 1940 [1113]. Vr. 1951-1952 sa začal systematický prieskum ložiska, pri ktorom bolo objavené ložisko magnezitu [1113, 1189, 2111, 2988a]. Okry vznikli premenou a vylúhovaním železitej zložky z magnezitu a ankeritu [1398, 2928], pri miocénnej denudácii [1113, 1116] počas treťohorného zvetrávania. Okry vypínajú v povrchovej časti magnezitového ložiska skrasovatené kaverny, kapsy a tvoria rôzne zálivovité polohy [1113, 1116, 1189, 2988a]. Hranica medzi magnezitmi a okrami je veľmi nepravidelná [1113, 1116].

Primárne minerály
Ankerit - zriedkavý [3135], hojnejší bol v povrchových častiach najjužnejšej šošovky magnezitu [1189]. Svetlohnedé, strednozrnité, limonitom slabo pigmentované agregáty vystupujú v magnezite [2286], alebo tvoria tenké žilky, niekedy so sideritom, ktoré prechádzajú z magnezitu aj do okolných hornín [3135]. Vystupuje aj na kontakte s andezitovou žilou [2111, 3135] a miestami lemuje žily dolomitu, ktoré prerážajú magnezit [2286]. V oxidačnej zóne je premenený na Fe-okry [48, 1507].
Dolomit - druhý   najrozšírenejší minerál na ložisku. Vystupuje vo viacerých generáciách [1937a, 2111, 2286, 3135]. Diagenetický, najstarší dolomit tvorí lavicovité polohy hlavne v podloží ložiska [1116], ktoré pozvoľne prechádzajú do vápencov a grafitických bridlíc [3135]. Metasomatický dolomit je rozptýlený v magnezite často vo forme veľkých XX nazývaných „konské zuby". Ojedinelé tvorí krásne sivobiele až 5 cm veľké XX na puklinách magnezitu [2760]. Žilný dolomit vo forme tenkých žiliek [2286, 3135], niekedy s kremeňom [3141], a impregnácií s kremeňom a pyritom [2308] preniká aj do okolitých hornín [2286, 2308, 3135]. Chemické zloženie metasomatickčho sivého [1] a hrubozrnného žilného [2] dolomitu - CHA: MgO 19,99 21,20; CaO 30,73 29,70; FeO 1,38 1,04; MnO 0,26 0,10; CO2 46,90 47,14; SiO2 0,00; Al2O3 0,00; nerozp. zv. 0,38 0,40; H2O 0,18 0,20; - Σ 99,82 99,78 hmot.% D 2,857 2,882. DTA [2286]. Teploty dekrepitácie 320-380°C [2312]. Ďalšie zmienky [1113. 1189. 1248, 1937a, 1945, 2111, 2628, 2988a].
Feromagnezit(breunnerit) - [1248, 1945, 2988a].
Grafit - vo forme pigmentu sa koncentruje v intergranulárach zŕn magnezitu a dolomitu často spolu s chloritmi [2111, 2286, 3135].
Chalkopyrit - akcesorický [2291, 3135] - XX v kalcitových [2291] a kremenných žilkách [3135]. Obsah stopových prvkov - SAskv [2291]. Ďalšie zmienky [1945, 2628].
Chlorit - bližšie neidentifikované, asiklinochlór a jeho odr. leuchtenbergit [3135]. vystupujú v intergranulárach magnezitových a dolomitových zŕn [2628, 3135],
Kalcit - vystupuje ako podstatná zložka v pôvodných vápencoch a v okrajových častiach magnezitových šošoviek. Zriedka tvorí aj drobné žilky, ojedinelé s chalkopyritom [2291, 3135], a impregnácie s pyritom a kremeňom v magnezite a okolných horninách [2308], drobné XX spolu s dolomitom a magnezitom často vystupujú na puklinách magnezitu [2760]. Ďalšia zmienka [2111].
Kremeň - tvorí tenké žilky niekedy s dolomitom alebo s chalkopyritom, pyritom a tetraedritom [2291, 3135] v magnezite alebo impregnácie so sulfidmi v okolných horninách [2308]. Ďalšie zmienky [2111,2628].
Magnezit - podstatná zložka ložiskovej výplne [41, 1113, 1189, 1248, 1937a, 2111, 2286, 3135]. Zastúpený v dvoch generáciách [1361, 2111]. Starší, metasomatický na ložisku prevláda a tvorí stredne až hrubozrnné agregáty svetlosivej farby, sfarbené grafitovým pigmentom do sivá a limonitovým pigmentom do žlta až hneda [1361]. Miestami prechádza do feromagnezitu (breunneritu) [1248. 1945, 2988a]. Tvorí všesmerne zrnité, masívne a páskované textúry [2111, 2286, 3135]. Mladší. žilný magnezit je vzácny [1937a] tvorí pretiahnuté zrná orientované kolmo na smer žiliek mm mocností, ktoré sú niekedy na okraji sfarbené limonitom do hneda [2286]. Miestami vystupujú drobné XX v dutinkách a puklinách metasomatického magnezitu spolu s kalcitom a dolomitom [2760]. V oxidačnej zóne je často limonitizovaný [2286]. Chemické zloženie podľa CHA kolíše v medziach: MgO 43,10-45,34; CaO 0,26-0,57; FeO 2,34-4,54; MnO 0,21-0,31; CO2 50,42-51,52: nerozp. zv. 0,17-1,40 hmot.% [22,86]. Ďalšie CHA [1,1189]. D 3,01-3,02, DTA[2286].Teploty dekrepitácie 345 °C [2312]. Ďalšie zmienky [646, 1185, 1164, 1507, 1945,2288,2418,2932. 2928a, 2988a].
Mastenec - akcesorický [2291, 3135], hrubokryštalický, tvorí žilky s vejárovité usporiadanými šupinkovitými agregátmi veľkosti nad 1mm [2291], jemnokryštalický vystupuje v intergranulárach zŕn magnezitu a dolomitu [3135]. Cliemické zloženie - CHA: SiO2 57,80; TiO2 0,00; Al2O3 2,31;Fe2O3 0,00; FeO 1,75; MnO st.; MgO 27,25: CaO 2,45; P2O5 0,00; H2O+ 4,04; H2O- 0,08; CO2 4,90; Σ 100,58 hmot.%. Obsah stopových prvkov - SAskv [2291]. Ďalšie zmienky [2286, 2304. 2628].
Muskovit, odr serici- akcesorický [2628. 3135], vo forme jemných šupiniek vystupuje v intergranulárach z magnezitu a v okolných horninách [2291, 3135].
Pyrit - vzácny [2291, 2628], tvorí ložné žilkv 1-2 mm mocné, alebo jemné impregnácie s kalcitom, dolomitom a kremeňom v tmavých bridliciach. Vystupuje tu vo forme framboidov, t. j. zhlukov okrúhlych útvarov veľkosti 0,00X mm. ktoré sú obklopené dolomitom. Tieto guľôčkovité útvary sú tvorené jemnozrnným agregátom zrnie čok alebo drobných XX ohraničených spojkou pentagonálneho dodekaédra a hexaédra, ku ktorým sa niekedy pridružuje aj oktaéder. Zrniečka sú usporiadané sféroidicky, radiálne alebo tvoria jemnozrnnú masu. Tento pyrit vznikol pyritizáciou organizmov v pôvodných sedimentoch počas diagenézy [2308]. Menej často sa vyskytuje vo forme zrniečok a XX v intergranulárach zŕn magnezitu [2111, 3135].
Tetraedrit - vzácny [2291], vtrúsený v žilkách dolomitu [2286, 2291] a kremeňa [2291]. Obsah stopových prvkov SAskv . Identifikovaný pomocou RTG (a 10,381 Ä) [2288, 2291]. Ďalšie zmienky [2628,3135].

Sekundárne minerály
Anhydrit - identifikovaný pomocou RTG vo výluhoch bridlíc z magnezitových šošoviek [3127].
Aragonit - častý, vytvára krásne ihličkovitXX až 38 cm dlhé [1305, 2760], zoskupené do esteticky krásnych drúz s radiálne lúčovitým usporiadaním v zvetraných magnezitoch a limonitových okroch [2760]. Ďalšie zmienky [737, 738, 1113, 2111, 3135],
Azurit - povlaky [3135].
Bassanit(?) - identifikovaný čiastočne opticky a pomocou RTG, zistený vo výluhoch bridlíc z magnezitových šošoviek [3127].
Dolomit - drobné XX s magnezitom, kalcitom a palygorskitom na puklinách magnezitu [2760, 3135].
Epsomit - pevné kôry, práškovité výkvety na foliačných plochách bridlíc v magnezitových šošovkách. Identifikovaný pomocou DTA a RTG. Vznikol zvetrávaním pyritu [3127].
Fe-okry (Tonerde [1763]) - pozri limonit.
Hexahydrit - práškovité výkvety, pevné kôry na foliačných plochách bridlíc v magnezitových šošovkách. Identifikovaný pomocou RTG a DTA. Vznikol zvetrávaním pyritu [3127].
Limonit - práškovitý, spolu s Fe-okrami tvorí mohutnú oxidačnú zónu na magnezitových šošovkách [41, 646, 1113, 1189, 1361, 1398, 1495, 1763, 1937a, 2111, 3135]. V minulosti bol predmetom ťažby [1113, 1189, 1495]. Obsahoval 15% Fe [1495]. Vypína skrasovatené kaverny, dutiny a kapsy v magnezitovom ložisku [1113, 1116, 1189, 2988a], hlavne v jeho vrchných častiach. Vznikol zvetrávaním ankeritu a magnezitu s obsahom železa [1113, 1398, 2928] a vyzrážaním z podzemných vôd najmä pod eróznou bázou [1116] počas miocénnej denudácie [1113, 1116]. Ďalej vystupuje ako pigment v zrnách ankeritu, magnezitu a lemuje dolomitové žilky [2286]. Ďalšie zmienky [646, 1185, 1507, 1763, 2286].
Malachit - povlaky [3135].
Palygorskit - spolu sXX dolomitu na puklinách magnezitu [3135].
Sadrovec - idiomorfné, dlhostípčekovité až steblovité, výnimočne tabuľkovité podľa (010) XX alebo hojné zrasty podľa plochy (100) vo forme lastovičieho dvojčatá v grafitických bridliciach magnezitových šošoviek. Identifikovaný pomocou RTG. Vznikol zvetrávaním pyritu [3127].

Hydrotermálna žilná mineralizácia
V chotári obce sa vyskytujú slabé prejavy hydrotermálnej mineralizácie charakterizovanej kremennými žilami s hematitom (odr. spekularitom), vzácnejšie so sideritom [48] a sideritovo-kyzovým zrudnením s obsahom Ag a Cu [2446] bez bližších údajov o lokalite (pozn. autora).

Minerály v náplavoch
V blízkosti Vinnej hory v údolí Trigorgrund okolo r. 1594 boli štyri ryžoviská zlata [791].

Kaustobiolity
Lignit - preplástky a malé sloje v sladkovodných íloch a pieskovcoch v nadloží magnezitového pásma [1113].
Uhlie - dve hlavné polohy mocnosti 1,5 m a viaceré tenké vrstvičky boli zachytené vo vrte v híbke 52 -72 m v oblasti južných svahov Sedem chotárov. Polohy sú uložené v ílovitých tufitoch, ktoré tvoria podložie aj nadložie uhoľných slojov. Uhľonosné súvrstvie veku eger až oligocén leží dískordantne na paleozoiku [2818]. 

Doplnok (Ďuďa SLOVENSKÉ MINERÁLY - encyklopedický prehľad)
Bassanit - Vzácne sa vyskytoval na lokalite Podrečany v bridliciach z magnezitových šošoviek (Turan-Vančová, 1979).
Forsterit -(Miháliková, 1982).