Úvod
Obec Poniky vyniká spomedzi ostatných sídiel v západnej časti Slovenského Rudohoria nielen svojou bohatou históriou, ale aj špecifickosťou a rozmanitosťou geologického i mineralogického prostredia. Práve geologické prostredie je určujúcim činiteľom pre vznik rozmanitých primárnych či sekundárnych minerálov, z ktorých niekoľko druhov v malom objeme vzniká aj v súčasnosti, v starých banských dielach a na odvaloch.
Západná časť chotára obce Poniky je budovaná prevažne vápencami, dolomitmi a ich príkrovmi, z ktorých najznámejší je príkrov Drienka. V tejto časti vzniklo aj známe drienocké ložisko polymetalických (oloveno-zinkovo-medených) rúd s obsahom striebra, intenzívne ťažené už v stredoveku. Ťažobná činnosť spolu s podrobným geologicko-mineralogickým prieskumom skončila v 60. rokoch 20. storočia.
Stredná, severná, južná a z časti východná časť Poník je tvorená podobne ako západná časť hlavne vápencami a dolomitmi, ktoré sa na niektorých miestach prelínajú s premenenými horninami. Nachádzajú sa tu indície polymetalického zrudnenia s prítomným obsahom zlata a striebra, ale význam v minulosti tvorili i samostatné železné rudy, ktoré boli ťažené na viacerých miestach, napríklad v časti Ponická Lehôtka, až po chotáre obcí Ponická Huta a Povrazník, do ktorých zasahujú.
Východná časť obce Poniky je zaujímavá z mineralogického hľadiska najmä výskytom tzv. paleobazaltov, melafýrov a ryolitov, vrátane ich premien. Týka sa to predovšetkým oblasti Driekyne a Farbišťa, ktoré bolo hlavným objektom realizovaného mineralogického prieskumu občianskym združením Slovenský mineralogický spolok.
Charakteristika podrobného mineralogického prieskumu
Lokalita Farbište bola už v stredoveku (zhruba od 14. storočia) predmetom záujmu prvých prospektorov a ťažiarov prichádzajúcich zo susednej Ľubietovej, ktorí tu objavili malé, ale v danej dobe významné ložisko medených rúd. V neskoršom období, v 19. storočí, po vyčerpaní povrchových a pripovrchových žíl s obsahom medi, boli razené aj kratšie štôlne, z ktorých posledné vyzmáhali a vyrazili v rámci rudného prieskumu Rudné bane n. p. v 50. – 60. rokoch 20. storočia. Okrem nich boli zrealizované aj povrchové ryhy do maximálnej hĺbky zhruba 4 – 5 metrov, čo sa týkalo predovšetkým dolnej, teda východnej časti ložiska. V 21. storočí sa uskutočnili len práce menšieho charakteru, v podstate zo súkromných zdrojov, bez účasti štátu. Jednalo sa predovšetkým o vedecký mineralogický výskum na univerzitnej úrovni.
V dňoch 18. – 23. júna 2018 uskutočnil jeden z takýchto výskumov aj Slovenský mineralogický spolok. Primárnym cieľom bolo povrchové overenie pokračovania a smerovania rudných štruktúr v hornej (západnej) časti ložiska Farbište, na miestach východov rudných žíl na povrch a podrobné mineralogické štúdium minerálov v nich obsiahnutých. Výskum sa realizoval za technickej pomoci bagra v oblasti, kde už v nedávnej minulosti boli uskutočnené plytké ryhy a jamy. Slovenský mineralogický spolok a jeho členovia prehĺbili pôvodné ryhy a výkopy až do maximálnej hĺbky 4 metre, pričom plánovaná realizácia prekopania neregistrovanej poľnej cesty vedúcej naprieč západnou časťou ložiska sa neuskutočnila z dôvodu ponechania tejto cesty pre jej budúce využívanie.
Záver prieskumu
Mineralogický prieskum lokality Farbište bol ukončený dňa 18. – 23. júna 2018. Časť vykopaného materiálu sa zavzorkovala a v neskoršom období analyzovala viacerými metódami, z ktorých najhlavnejšia bola optická, chemická a štrukturálna identifikácia minerálov. Vykopané ryhy a jamy sa rekultivovali do pôvodného stavu a sprejazdnila sa už skorej spomínaná cesta.
Prieskum západnej časti ložiska Farbište priniesol zaujímavé výsledky. Povrchová časť skúmanej lokality je tvorená bohatými akumuláciami jemne rozptýlených oxidov a hydroxidov železa, reprezentovaná najmä minerálmi hematit a limonit. Pod ňou sa nachádza pásmo nerudné, len s ojedinelými šošovkami a zanedbateľným množstvom sekundárnych minerálov medi, hlavne malachitu a azuritu, spolu s barytom. Táto vrstva plynule prechádza do zrudnenej zóny (približne 3 metre pod povrchom), kde sú časté šošovky rudných primárnych aj sekundárnych minerálov medi. Z nich menovite vzácny smaragdovozelený euchroit, modrozelený lístočkovitý tirolit, zelený cornubit a cornwallit, tmavomodrý klinoklas, zelené náteky malachitu a modrého azuritu. Opomenúť nemôžeme ani v menšom množstve vyskytujúci sa biely ihličkovitý olivenit, modrozelený sklovitý chryzokol a biely až svetlozelený obličkovitý strašimirit. Z rudných minerálov prevláda striebristý tennantit a chalkozín, minoritne sme objavili aj tmavočervený kuprit a chalkopyrit. Zrudnená zóna, ktorej hrúbka bola v rozmedzí 50 – 80 cm, smerom do hĺbky nepokračovala, čo sa prejavovalo aj postupným znižovaním obsahu úžitkových zložiek a minerálov, najmä tých rudných.
![](obr_velke/farprie_05.jpg")
