MINERALOGICKÉ ZAUJÍMAVOSTI

Časopis pre mineralógiu a geológiu (originál je v českom jazyku)

 

 

ROČNÍK 27; č.2/1982

 

Pauliš P.: Nový výskyt drevných opálov vo východnom okolí Banskej Bystrice

 

        Začiatkom roku 1980 sa objavilo nové nálezisko drevného opálu neďaleko obce Strelníky. Opálové kmene sa nachádzajú v záreze novobudovanej poľnej cesty pri juhozápadnom okraji obce. Majú priemer až 35 centimetrov a sú až 3 metre dlhé. Účinkom tlakových síl nadložia sú sploštené a priečne rozlámané na 20-40 centimetrové kusy. Vyskytujú sa približne 3 metre pod dnešným povrchom, pod súvislou polohou sopečných tufov. Opál je vhodný na leštenie. No lokalite bolo odkrytých niekoľko kmeňov, nálezy ďaľších sú nutne podmienené kopaním sond v perspektívnom horizonte. (skrátené)

 

ROČNÍK 27; č.1/1982

 

Řídkošil, T. – Povondra, P.: Nové údaje o antlerite z Pieskov

 

        V ťaženom materiály starých háld medeného ložiska Špania Dolina – Piesky bol zistený bohatý výskyt antleritu – Cu3SO4(OH)4. V roku 1978 bol v hornej časti háld odkrytý východ tetraedritovo-chalkopyritového zrudnenia. Väčšia časť primárnej rudy bola pôsobením povrchových činiteľov premenená na kyslé zlúčeniny, predovšetkým sírany a uhličitany. Spolu s antleritom sa vyskytuje chalkofylit, brochantit, azurit a malachit sa vyskytujú vzácnejšie. Antlerit sa vyskytuje v podobe celistvých zemitých až práškovitých más svetlozelenej farby, ktoré pokrývajú plochy až okolo 10cm2, pri maximálnej hrúbke 5 mm.

 

ROČNÍK 23; č.4/1978

 

Řídkošil, T.: K výskytu druhotných nerastov medi na Pieskoch

 

        Medzi najbežnejšie minerály povrchových častí háld patrí azurit a malachit. V spodných častiach háld ubúda uhličitanov medi,predovšetkým azuritu, v prospech síranov, hlavne langitu, vzácnejšie posnjakitu a devillínu. Kostrovité kryštály (4 mm) a kryštalické kôry langitu nasadajú na tmavozelený malachit v komíne starej prieskumnej štôlne č.4. V prieskumnej štôlni č.5 boli nájdené až 2,5 mm veľké vretenovité kryštály posnjakitu. Prieskumnou štôlňou Piesky boli v roku 1975 nafárané spodnotriasové kremence, ktoré okrem langitu a posnjakitu obsahovali aj devillín. Vzácny bárium-farmakosiderit zo strednej časti háld tvorí na čiernej rengenamorfnej hmote drobné, až 0,75 mm veľké štvorcové slamovožlté kryštály.

 

ROČNÍK 23; č.2/1978

 

Řídkošil, T.: Novoveská Huta – nová lokalita vzácnych sekundárnych minerálov medi

 

        Vlastnú lokalitu predstavuje stará halda štôlne Horná Bartolomej, v banskom poli Bartolomej vzdialenom asi 1,5 km juhozápadne od obce. Tirolit – tvorí lupeňovité až 15 mm veľké agregáty na trhlinách hnedočervených permských a wefgenskýách hornín. Vyskytuje sa tu aj cornwalit v podobe povlakov kolomorfného charakteru, hrúbky až 0,5 mm, pokrývajúcich plochu niekoľko cm2. Medzi pomerne časté minerály na lokalite patrí strašimirit. V Novoveskej Hute sa vyskytuje v podobe zelených povlakov a kôr až 2,5 mm silných, svetlozelenej farby. Klinoklas tvorí až 3,5 mm veľké kryštály zaujímajúce v dutinách a na trhlinách plochu niekoľko desiatok cm2. (skrátené)

 

 

Jahn, J.: Zaujímavý nález goethitu v Tríbečskom pohorí

 

        Na západnom okraji obce Ladice, ležiacej na južnom úpätí Tríbeča, je v súvrství spodného triasu založených niekoľko lomov. Všetky sú opustené. V lome ležiacom na severozápadnom okraji obce Ladice v severnej stene sa v apríli 1977 našiel goethit. Goethit sa nachádza v hniezdach a puklinách hornín v podobe ľadvinovitých útvarov. Vrstvičky goethitu sú mocné 2 centimetre. Hniezda goethitu sú veľké 1 meter. Získané úkážky majú zbierkovú kvalitu.

 

Jahn, J.: Lazulit z novej lokality v mezozoiku Tríbeča

 

        V opustenom kameňolome ležiacom na západnom úbočí Cigáňa 1,4 kilometra severo-severozápadne od obce Žírany sa v máji 1977 podarilo nájsť lazulit. V silne zvetraných šedých alebo červenkastých kremencoch sú hojné 20 cm hrubé kremenné žily s lazulitom, barytom (?), spekularitom a limonitom. Lazulit tvoril 4 x 7 cm veľký zhluk zjavne izolovaných zŕn veľkosti 0,5 centimetra v žilnom bielom kremeni. Farba lazulitu je svetlo až zmavomodrá. Zrná sú limonitizované, zriedka čerstvé. (skrátené)

 

ROČNÍK 29; č.4/1984

 

Hyršl-Korbel-Šourek: Cornubit a cornwallit z Farbišťa

 

        V lete 1983 sa našli zaujímavé vzorky na Farbišti. Náleziskom je východ pri poľnej ceste. Cornwallit v zmesi z cornubitom tvorí zelené kryštalické kôry o hrúbke asi 1 mm narastené na azurite. Farba prášku je svetlozelená. Cornubit bol okrem vyššie uvedenej zmesi nájdený na jednej vzorke v monominerálnych agregátoch na ploche asi 4 cm2. (skrátené)

 

ROČNÍK 26; č.3/1981

 

Řídkošil, T.: Azurit a malachit z Pieskov

 

        Azurit – najčastejšie sa vyskytuje v podobe kryštalických kôr s bradavičnatým povrchom. Prieskumná štôlňa č.5 nafárala staré práce, odkiaľ pochádzajú vzorky s jednotlivými kryštálmi až 2 mm veľkými, kryštály azuritu sa tu nachádzajú v dutinách veukánskych hornín.

Malachit – vyskytuje sa v podobe zelených kôr a povlakov na verukánskych horninách alebo pseudomorfuje kryštály azuritu, vzácne sa vyskytol v podobe jemných vláknitých agregátov. V prieskumnej štôlni č.5 boli nájdené vzorky malachitu s hrúbkou až 1,5 cm. (skrátené)

 

ROČNÍK 26; č.1/1981

 

Řídkošil-Medek: Nové nálezy nerastov na lokalite Svätoduška pri Ľubietovej

 

        Zemné práce, ktoré tu robil lesný závod na úbočí háld, vytvorili v posledných rokoch priaznivé podmienky pre zber sekundárnych minerálov Cu na tejto lokalite. S úspechom lolo možné zbierať najmä euchroit, vyskytujúci sa v krásnych ukážkach. Okrem neho boli tu zistené ďaľšie minerály. Malachitu podobný strašimirit sa vyskytol v bledozelených povlakoch. V drobných tmavomodrých kryštáloch sa vyskytol klinoklas. Tvorí ihlicovité kryštály, dosahujúce veľkosť okolo 1 mm. Chalkofylit bol nájdený v dutinke kremennej žiloviny v typických agregátoch zoskupených do ružice až 2 mm veľkých, svetlozelenej farby. Vzácne sa vyskytol aurichalcit v drobných bledomodrých lupienkoch.

 

 

 

Řídošil, T.: Arzeničňany Cu z Farbišťa

 

        Vo vrchných polohách náleziska, zvlášť vo východe pri poľnej ceste nad spodnou štôlňou je mineralogicky veľmi zaujímavá spoločnosť supergénnych minerálov medi. Prevláda tu perleťovolesklý

zelený tirolit. Klinoklas sa vyskytol v tmavomodrých ihlicovitých kryštáloch, často zoskupených do kryštalických agregátov. Veľkosť kryštálov nepresiahla 0,5 mm. Strašimirit tvorí tenké povlaky a kôry bledozelenej až bielozelenej farby. Popísané sú 2 typy olivenitu: prvý typ tvorí bledozelené ihlicovité kryštály, zoskupené do plstnatých agregátov v dutinách spolu so strašimiritom. Druhý typ predstavuje typické kryštály o veľkosti až 2 mm. Kryštály euchroitu tu dosahujú maximálnu veľkosť 0,5 cm, vyskytujú sa samé, vzácnejšie tvoria drúzy.

 

ROČNÍK 26; č.2/1981

 

Pauliš, P.: Výskyt chalkofylitu na lokalite Svätoduška

 

        V roku 1979 bol na Svätoduške nájdený chalkofylit. Vyskytol sa v podobe maximálne 3 mm veľkých kryštálov. Sú narastené na drobných kryštáloch kremeňa v dutinách. Chalkofylit sa vyskytuje veľmi vzácne, miestami s euchroitom.

 

ROČNÍK 21; č.2/1976

 

Březinová-Kouřimský: Predbežná správa o náleze xylitu s mascagnitom v Pôtri

 

        Ide o úlomok dreva z veľkého kmeňa o rozmeroch 180 x 40 cm, ktorý bol nájdený v terciérnych uloženinách modrokamenskej panvi. Kmeň je uložený v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici. Časť kmeňa zhruba do jednej tretiny je silne rozrušená guľatými, kónicky sa zužujúcimi kanálikmi o priemere 7-15 mm, ktoré ukazujú na činnosť plža z rodu Teredo. V týchto dutinách boli zistené drobné tabuľkovité kryštály mascagnitu (NH4)2SO4. Sú maximálne 1,5 mm veľké a majú pseudohexagonálny obrys. Sú veľmi zreteľne štiepateľné podľa bázy, bielo zakalené, skleno lesklé a polopriehľadné. Boli určené opticky a rengenograficky. Mascagnit tu vzniká pôsobením kyseliny sírovej na amoniak uvoľňujúci sa pri rozklade rastlinnej hmoty v preuhoľňovacom štádiu. Ide o prvý výskyt tohto nepríliš bežného nerastu na Slovensku.

 

Jahn, J.: Nové nálezy lazulitu v mezozoiku Tríbeča

 

        Lazulit sa na všetkých lokalitách vyskytol v kremenných žilách alebo v kremencoch, kde tvoril žilky, očká alebo samostatné nepravidelne vtrúsené indivíduá. Lokality zatiaľ neuvedené v žiadnej literatúre:

  1. V roku 1973 som našiel vo viniciach „Nová hora“ na východnom svahu kóty 220 – Lupka, povyše križovatiek ciest Dolnohorská a Pod Lupkou, v žilnom kremeni stopy lazulitu. Lazulit je makroskopicky totožný s ojedinelými prvými nálezmi z roku 1936 v neďalekom opustenom lome Lupka.
  2. Ďalšou lokalitou je skalnatá stráň južne od kóty Malá Skalka (405), východne od opusteného lomu severne od Nitry. V kremencoch a arkózovitých kremencoch spodného triasu sú miestami hojnejšie tenšie i hrubšie žily kremeňa mliečnej farby, s modrým lazulitom a lupienkami spekularitu. Lazulit sa vyskytol aj v blízkom lome v suti.
  3. Kamenná suť a východy pod vrchom Pyramída, južne od Zobora (587) severovýchodne od Nitry. V rozsiahlych a pomerne dobrých odkryvoch kremencov a pestrých bridlíc sú známe hojné kremenné žily s výpňou prevažne lazulitu. Lazulit tvorí pekné tmavomodré žilky alebo väčšie očká veľkosti mince. Často zvetráva v žltú drobivú hmotu. Spolu s ním sa tu vyskytuje žltkavý baryt, limonit, hematit a šupinky spekularitu.
  4. Opustený lom ležiaci asi 250 metrov západne do štátnej cesty Žírany-Kolíňany, 1250 metrov východne od kóty 531 (Vápeník), okres Nitra. V kremencoch sú miestami kremenné žily s rozvetralým svetlomodrým lazulitom. Horný je spekularit a rytmicky vyzrážaný limonit.
  5. Lom národného podniku Kovohuty Istebné, ležiaci 700 metrov juhovýchodne od kóty 375 (Plieška, Plešivá), severozápadne od kostola v Jelenci, okres Nitra. V žltavých a hrdzavohnedých kremencoch je miestami hojnejšie vtrúsený modrý lazulit. Tvorí indivíduá veľkosti až 1 x 2 cm.
  6. Lesná cesta na západnom úpätí kóty 314 (Hôrka), asi 1,2 km severne od obce Veľčice v okrese Nitra. Na stráni aj v ceste sú miestami väčšie bloky kremencov, v ktorých sa vyskytli žily kremeňa. Hojnejší tu bol lazulit modrej farby, niekedy navetralý na žltú drobivú hmotu, spolu s ním baryt.

 

Jahn, J.: Chabazit z neovulkanitov Štiavnického pohoria

 

    V roku 1973 sa mi podarilo zistiť dve nové lokality chabazitu v Štiavnickom pohorí. Vzorky dosahujú zbierkovú kvalitu.

  1. Opustený kameňolom na pravom brehu Liešneho potoka 1250 metrov severovýchodne od kóty 634 (Jaseňov vrch), asi 3,5 km juhovýchodne od obce Brehy. Prístup asfaltovou cestou z Brehov. V lome sú odkryté nazelenalé silne zvetralé pyroxenické andezity, v ktorých sa v žilkách i vo väčších hniezdach vyskytol chabazit. Hojný bol kryštalovaný, veľkosť kryštálov do 0,5 cm bielej farby.
  2. Opustené banské práce v dolinke pravého prítoku Liešneho potoka 1250 m severozápadne od kóty 734 (Agraš), 1250 m východne od kóty 634 (Jaseňov vrch), 6,5 km južne od obce Rudno nad Hronom. Prístup z Brehov. Na starej halde sa našli balvany silne zvetraného pyroxenického andezitu zelenošedej farby. V dutinkách a na trhlinách sa vyskytli kryštáliky chabazitu veľkosti do 0,6 cm. Žilky chabazitu sú mocné až 1,5 cm, dutinky do 4 cm. Nerast je bielej farby, žltkavej s hnedočiernym náletom.