PREDBEŽNÁ ZPRÁVA

O VÝSKYTE MOLYBDENITU V MUSKOVITlCKÝCH PEGMATlTOCH A APLITlCKÝCH ŽULÁCH V MALEJ ŽELEZNEJ DOLINE V NÍZKYCH TATRÁCH

 

(Jozef Michalenko in Geologické práce, Zprávy 16, Bratislava 1959)

 

 

Úvod

 

         Ako geológ na prieskume dúbravského antimonitového ložiska od r. 1957 mal som možnosť zoznámiť sa medzi iným aj s opusteným antimonitovým ložiskom Malé Železné, ležiacim na južnom úpätí Klinu (1005 m), asi 500 m západne od údolia Lupčianky na ľavom brehu Malého Železného potoka, na SZ svahoch Nízkych Tatier, okres Liptovský Mikuláš.

         Tu som našiel značné koncentrácie makroskopicky dobre viditeľného molybbdenitu v muskovitických pegmatitoch i v blízkosti ich kontaktov s aplitickými žulami. Nález molybdenitu je prvým v tomto okolí i v kryštaliniku Nízkych Tatier vôbec. Stručný prehľad geologických pomerov okolia výskytu molybdeniitového zrudnenia a niektoré všeobecné údaje podávam v ďalšom.

 

História ložiska Malé Železné

 

         Presný vek objavenia ložiska nemožno zistiť. Je však najpravdepodobnejšie, že spadá do samého začiatku XVIII. storočia. Z literatúrnych prameňov sa však dozvedáme, že v r. 1791 v tomto okolí pracoval geológ-mineralóg J. von Fichtel, neskôr F. Beudant, Zipser, L. Zejsner a iní. V rokoch 1863 až 1869 robil tu mapovacie práce D. Štúr, Wolff a Meier.

         Roku 1924 na SZ svahu Nízkych Tatier pracovali R. Kettner  a A. Matějka. V roku 1927 veľmi podrobne študuje geologickú stavbu tejto oblasti J. Koutek (1930). V rokoch 1950 - 1951 robil tu základný a montanistickogeologický prieskum kolektív českých a slovenských geológov pod vedením D. Andrusova,  J. Koutka a V. Zoubka.

         V rokoch 1954 -1956 viedol geologické prieskumné práce na ložisku Malé Železné I. Kraviansky a E. Lisý. V tom čase sa na ložisku razili tri štôlne: spodná, stredná a horná. Prieskumné práce sa obmedzovali výlučne na výskyty antimonitového zrudnenia, kdežto o výskyte molybdenitového zrudnenia v početných pegmatitických telesách, geneticky starších ako kremenno-antimonitové žily, sa spomínaní i predošlí autori v tejto oblasti vôbec nezmieňujú.

 

Prehľad geologických pomerov okolia ložiska

 

V okolí ložiska vystupujú žuly prašivského typu, často pretínané žilami sľudnatých lamprofýrov i väčšími dioritickými intrúziami.

         Na západe a východe ložisko žuly hraničí s chloritickými a sericitickými svormi, ktoré patria ku kryštalickým bridliciam Kliniska. Kontakt žúl a kryštalických bridlíc je zjavne magmatický, o čom svedčia početné apofýzy žúl do kryštalických bridlíc a značné množstvo xenolitov kryštalických bridlíc v geneticky mladších aplitických žulách. Tento zjav možno dobre pozorovať v štôlni Horná, úvodný prekop ktorej priamo pretína kontakt nižespomenutých hornín.

         V nadloží kryštalických bridlíc ležia spodnoverfénske kremence. Bezprostredné okolie ložiska tvoria jemnozrnné až strednozrnné aplitické žuly - chemicky až ultrakyslé. Pretínajú ich syngenetické muskovitické pegmatitické žily, zrudnené makroskopicky dobre viditeľným MoS2 a rudnými kremenno-antimonitovými žilami.

 

Geologická pozícia výskytu molybdenitu

 

         Ako už bolo spomenuté, zrudnenie molybdenitu je lokalizované výlučne na pegmatitické žily a blízke kontakty s aplitickými žulami. Pegmatitické žily, nesúce molybdenitové zrudnenie, sú často pretínané kremenno-antimonitovými žilami, geneticky zjavne mladšími, so značným obsahom pyritu, galenitu a sfaleritu (makroskopicky sú tieto minerály dobre viditeľné).

         Molybdenit v pegmatitických žilách o priemernej mocnosti 15-25 cm sa vyskytuje prevažne v ich nadložnej a podložnej časti. Veľkosť kryštálu molybdenitu lupienkovitej štruktúry dosahuje v priemere 3-5 mm, zriedkavo sa nachádzajú radiálno-lupienkovité agregáty molybdenitu, veľké 10 -15 mm,

Prítomnosť molybdenitu v pegmatitických žilách a na blízkych kontaktoch (na vzdialenosti 0,1-0,3 m) s aplitickými žulami bola potvrdená makroskopickým i mikroskopickým pozorovaním a kvalitatívnou spektrálnou analýzou.

         Spektrálna analýza vzorky, ktorú urobil J. Litomiský z Ústavu pre výskum rúd v Kutnej Hore, poskytuje tento obraz o jednotlivých prvkoch a o ich približnom kvantitatívnom zastúpení:  

 

viac ako  1%    . . . . .     Mo, Si

              1-0,1 %  . .      Al, Ca, Fe, Mg

              0,1-0,0l %       Ba, Bi, Sb

menej     0,01 % . . .      As, B, Be, Cd, Cu, Mn, Pb, Sn, Ti, Zn

problematické . . . . .       Ag, Na

negatívne  . . . . . . . .      Au, Co, Cr, F, Ga, Ge, Hg, In, K, Li, Nb, Ni, P, Rb, Se, Sr, Ta, Te, TI, U, V, W, I, Ib, Zr.

 

Možno tu pozorovať značnú zmenu okolitej aplitickej žuly - greizenizáciu. Sú tu zastúpené prevažne dva typy greizenov: muskovitický a kremitý greizen.

 

Genetické pomery

 

         Genetické pomery ložiska sú veľmi zložité. Spoločný výskyt molybdenitonosných pegmatitov (ložiská vznikajúce pri veľmi vysokých teplotách a v pomerne značných hĺbkach) a kremenno-antimonitových žíl (ložiská vznikajúce v pomerne malých hlbkach pri veľmi nízkych teplotách) potvrdzuje zložitosť genetických procesov. Ide tu o uloženie mladšej nízkotepelnej mineralizácie na geneticky staršiu vysokoteplotnú mineralizáciu.   Molybdenitonosné pegmatity sa geneticky viažu na aplitické žuly kyslého až ultrakyslého zloženia. Aplitické žuly ako intruzívny komplex hornín pri orogenéze pretrhli obal kryštalických bridlíc, na kontaktoch s ktorými sa vytvorili početné molybdenitonosné pegmatity. Zrudnenie MoS2 môžeme považovať za staropaleozoické. Po dlhšom časovom odstupe a značnej denudácii intruzívneho komplexu aplitických žúl, kedy značná časť pegmatitických telies vystúpila na povrch v strednom paleozoiku variskej orogenézy, dochádza k uloženiu nízkoteplotnej a čiastočne strednoteplotnej mineralizácie na geneticky staršiu vysokoteplotnú molybdenitovú mineralizáciu.

 

Záver

 

         Ako je známe priemyselné ložisko molybdenitu možno rozdeliť na tieto genetické typy:

 

1. pegmatitové;

2. kontaktné - metasomatické;

3. žilné hydrotermálne (kremenné žily niekoľkých rudných formácií);

4. ložiská rozptýlených sírnikových rúd v hydrotermálne zmenených, obyčajne premenených   

    horninách, počítajúc do toho i ložiská porfýrických molybdenito-medených rúd;

5. supergénne ložiská vulfenitu v oxydačných zónach olovených a zinkových ložísk.

 

         Väčšina svetlých pegmatitických ložísk molybdenitu nemá priemyselný význam, no niektoré z nich dosahujú aj priemyselné koncentrácie MoS2; takéto ložiská sú známe v Kanade, Austrálii, v škandinávskych štátoch a v SSSR.

Výskyty molybdenitového zrudnenia na ložisku Malé Železné autor článku zadeľuje k pegmatitovému genetickému typu. I keď doposiaľ známe lokálne výskyty MoS2 v Malom Železnom majú predbežne iba mineralogický význam, nie je vylúčené, že sa dôkladným geologickým prieskumom v blízkom okolí zistia nové priemyselné pegmatitické ložiská molybdenitu. Okrem toho genetická závislosť zrudnenia MoS₂ na určitom granitoidnom intruzívnom komplexe a lokalizácia rudných telies prevažne v samom intruzívnom komplexe upozorňujú nás aj na možnosť výskytu žilných hydrotermálnych ložísk MoS2 v blízkom okolí, ktoré na rozdiel od pegmatitických ložísk majú prevažne priemyselný význam.

Všetky vyššie spomenuté fakty opodstatňujú ďalší komplexný, podrobný geoologický prieskum oblasti výskytov molybdenitového zrudnenia.

Možné pozitívne výsledky prieskumných prác by obohatili našu surovinovú základňu farebných kovov o veľmi cenný kov strategického významu - molybdén.

 

V Dúbrave, 2. októbra 1958                                        Rudné bane, n. p., závod Dúbrava.