Špania Dolina a Staré Hory-Richtárová

Staré Hory (obec 11 km na SSZ od Banskej Bystrice, okr. Banská Bystrica )

Chotár obce leží v Starohorských vrchoch, severná časť dosahuje k hlavnému hrebeňu Veľkej Fatry. Jeho územie je budované tatridným kryštalinikom, najmä migmatitickými pararulami, permom, ktorého sedimenty - arkózy, pieskovce, bridlice, tvoria južnú časť chotára a v menšej miere sú zastúpené dolomity a kremence triasu. V severnej časti chotára vystupujú spodnokriedové vápence krížňanského príkrovu.

Minerály pegmatitov

Muskovit - zistený v pegmatite v lome 2 km juhozápadne od obce.

Hydrotermálna medená mineralizácia

V oblasti Starých Hôr, na lož. Haliar sa začiatkom 11. stor. začala banská ťažba medenej rudy a striebra, ktorá sa neskôr rozšírila ďalej na J do Richtárovej a Španej Doliny. Mineralizácia vytvára asi 4 km dlhý a 1,5 km široký pás severojužného smeru ležiaci východne od Starohorského potoka, a je rozšírená na území dvoch chotárov. Keďže ide o jeden typ mineralizácie a v starších prácach nie je vždy možné určiť na ktoré ložisko sa opis vzťahuje, všetky ložiská a výskyty sú opísané pod lokalitou Špania Dolina. Na území chotára Staré Hory ležia ložiská Haliar (asi 1 km východne od obce), Richtárová (asi 1,5 km juhovýchodne od obce) a výskyt pri Jelenci (asi 3 km severovýchodne od obce).

V okolí Španej Doliny-Starých Hôr je známych niekoľko ložísk medených rúd, ktoré sú charakterom žilnej výplne, ložiskovo-geologickými pomermi aj geneticky príbuzné, a preto ich opisujeme spoločne, hoci ležia na území dvoch chotárov. Oblasť Španej Doliny- Starých Hôr patrí k najznámejším rudným revírom na Slovensku. Z mineralogického hľadiska sa preslávila krásnymi kryštálmi aragonitu a celestínu, ako aj pestrou paragenézou sekundárnych minerálov, z ktorých niektoré boli na ložisku prvýkrát opísané (fauserit, herrengrundit - devillín, pulszkyit (?)) alebo je ich výskyt veľmi vzácny (antlerit, posnjakit, chalkofylit a i.).

Stopy po dobývaní medených rúd sú známe zo staršej doby bronzovej (2000-1700 r. pr. n. l.). Začiatky baníckej činnosti sa kladú do r. 1006, a to do severnej starohorskej oblasti (Haliar). V 12. a 13. stor. sa ťažila najmä železná ruda z gosanu sideritových žíl, menej meď a striebro. Obdobie maximálneho rozvoja ťažby medenej rudy s vysokým obsahom Ag, pre ktorý mala ruda mimoriadnu cenu, bolo v r. 1496-1546. Začalo sa r. 1494 híbením hlavnej ťažobnej šachty Ferdinand a pretrvávalo aj v 16. a v prvej polovici 17. stor. ťažilo sa na dvoch hlavných žilách - Haliarovej a Pfeifferovej. Najlepšia bola šachta Ludvik, ktorá dosiahla híbku 440m. V 16. stor. banskobystrický mediarsky podnik (thurzovsko-fuggerovská spoločnosť), závislý hlavne od ložiska Špania Dolina-Staré Hory, bol najväčším producentom medi na svete. Ako vedľajší produkt pri zhutňovaní medi sa získavalob Ag. Fuggerovci získali zo špaňodolinskej a ľubietovskej rudy 115 tis. kg Ag. V období rokov 1494-1648 sa vyťažilo z ložísk na strednom Slovensku 146 0231 medi. Z ložiska Špania Dolina sa vyťažilo celkove 66 890 t medi. Špaňodolinská medeno-strieborná ruda mala obsah Cu 8-15 %, obsah Ag 0,01-0,03 %, starohorská ruda obsahovala 1,5-4 % Cu a až 0,025-0,07 % Ag. Od 17. stor. ťažba postupne klesala, v 18. stor. dosahovala ročne 160-220 t Cu, v polovici 19. stor. už iba 50-70 t Cu a celkom zanikla na začiatku 20. stor. Od r. 1964 sa povrchovo ťažili staré haldy z ložiska Piesky, ktoré predstavujú priemyselnú akumuláciu medených rúd.

Medená mineralizácia je vyvinutá v 4 km dlhom a 1,5 km širokom pruhu S-J smeru medzi Panským dielom a Starými Horami. Na JZ revíru sú známe výskyty v doline Chladné medzi Uľankou a Polkanovou, kde žily sideritovej formácie s chalkopyritom ležia v permských drobových pieskovcoch. Severnejšie sú staré dobývky v Polkanovej (Potkanova, Ratzengrund, Ferdinandtal), kde sa dobývali najmä žily Hrča I -III. Žily ležia v sericitizovaných kryštalických bridliciach, obsah Ag bol 9-891,5 g/t . V centre rudného revíru boli bane v Španej Doline (Herrengrund, Urvôlgy) a v Pieskoch (Sandberg, Glezúr) - Zelenej doline. Severnejšie sú opustené ložiská v Richtárovej, na Haliari a drobné výskyty pri Jelenci, ktoré patria do chotára obce Staré Hory (Altgebirge, Óhegy).

Ekonomicky významné zrudnenie sa vyskytuje v horninách kryštalinika, permu a spodného triasu, slabé prejavy rudnej mineralizácie sú známe aj v horninách krížňanského príkrovu. Mineralizované sú severojužné dislokácie, ktoré podmienili vznik paralelných žíl, žiliek a impregnačných zón. Úklon žíl je okolo 40 - 50° na Z, v opačnom smere ako stratifikácia okolitých hornín. Zrudnenie vystupuje v troch morfologických typoch: pravé žily sa vyskytujú najmä v severnej časti revíru a ležia v kryštaliniku (Pfeiffer žila, Haliarska žila, Rajčová žila). Ložné žily (žila Hrča) sa zistili v kryštaliniku v dedičnej štôlní v Polkanovej. Žilníkovo-impregnačné zrudnenie uvádzané zo Španej Doliny vytvára asi 100 m mocné pásmo drobných žiliek a žíl severojužného smeru so sklonom na Z a impregnácií chalkopyritu a tetraedritu v okolitých permských pieskovcoch a arkózach.

Hlavnými minerálmi sú siderit, tetraedrit a chalkopyrit. Mineralizácia vznikala v troch štádiách: l. kremenno-sideritovom s hojným pyritom, 2. medeno-sulfidickom s chalkopyritom, tetraedritom a ďalšími sulfidmi a 3. barytovo-sulfidickom. Zvlášť pestrá je paragenéza sekundárnych minerálov. ďalšie údaje o postupnosti mineralizácie.Z premien okolitých hornín je najčastejšia kaolinizácia, sericitizácia, karbonatizácia, zriedkavo prekremenenie. Termalita na žilách v rudnom revíre klesá od J na S. Na J sú kremenné žily so zlatom (Au do 33 g/t) pri Harmanci, v centre prevažuje Cu-mineralizácia (Spania Dolina, Piesky) k S a V pribúda baryt a nižšie termálne sulfidy (galenit, antimonit) (Richtárova, Staré Hory).

Ložisko je hydrotermálne, mezotermálne až epitermálne, staršie ako strednokriedové, patrí sideritovo-barytovo-sulfidickej formácii, formácii sideritovej a je pokračovaním žíl zo Spišsko-gemerského rudohoria a Nízkych Tatier, je permského veku a geneticky súvisí s vrchnokarbónskymi granitovými masívmi. Mineralizácia je epigenetická, permské horniny boli vhodné pre jej lokalizáciu. Mineralizácia sideritovej formácie má exhalačno-sedimentárny pôvod s dodatočnou dynamometamorfnou distribúciou rudných zložiek pri karpatskom vrásnení, Geneticky súvisí s permským vulkanizmom a viaže sa na isté stratigraficko-litologické obzory, preto sa označuje ako formácia medených pieskovcov, meďnatých porfýrových rúd. Stratiformná, sideritovo-medená mineralizácia bola počas alpínskeho orogénu remobilizovaná do žíl, patrí k metalotektu poorogénneho štádia variscíd, geneticky je viazaná na permský vulkanizmus. Tento názor je podporený stanovením absolútneho veku galenitu. Na ložisku sa vyčleňujú tieto rudné formácie: 1. kyzová v kryštaliniku, 2. sideritová, staropaleo-zoická, 3. medených pieskovcov v perme, 4. žilno-žilníková barytovo-chalkopyritová, mladšia ako spodný trias (turon?), 5. žilná chalkopyritovo-(tennantitovo)-kremenná, polaramického veku, neogénna. Barytovo-sulfidická mineralizácia je pokriedového, neogénneho veku.

Čiastočne odlišná a málo známa je akcesorická mineralizácia v mezozoiku pri Tureckej pod Krížnou, severozápadne od obce. V adnetských vápencoch spodnej jury, triasu vystupujú na puklinách oxidačné minerály medi s hematitom. Vyskytuje sa tu malachit, hematit, sú tu indície chalkopyritu.

Diatomity

Vyskytujú sa v Turovej doline, pri Starých Horách, sú použiteľné ako bieliaca hlinka po aktivácii.

Evapority

V spodnom triase krížňanského príkrovu vo verféne , v permo-verféne sa vyskytujú menšie šošovky a žilky mocné do 0,5 m sadrovca a anhydritu, ktoré boli nafárané pri ťažbe Cu-rúd v okolí obce na lož. Haliar. Polohy sadrovca a anhydritu nemajú priemyselný význam, v minulosti sa občas ťažili.

Anhydrit - kusový, spolu so sadrovcom.
Sadrovec - ružový, zelený, žltý, jemne kryštalický permského veku, je metasomaticky zatláčaný chalkopyritom a inými Cu-minerálmi. Vyskytuje sa spolu s anhydritom. Sadrovec sa uvádza aj pri opise hydrotermálnej Cu-mineralizácie na lok. Špania Dolina, pretože v staršej literatúre nie je vždy presne určená genéza ani lokalizácia tohto minerálu.

Travertíny

Vyskytujú sa na viacerých miestach v okolí obce, v údolí Starohorského potoka, pri Jelenici, asi 3 km severovýchodne od obce a na lok. Haliar asi 1 km na V od obce.

Na lok. Jelenec (Horný Jelenec, Jelenecká dolina) je travertín tvorený prevažne kalcitom, Je pórovitý, krehký, sypký, celistvý, pevný, sivobiely, hnedý, žltkastý, miestami veľmi čistý, obličkovitý, niekedy zonálne sfarbený alebo mliečne zakalený, má rúrkovitú stavbu so zachovanými dutinkami. Pri vzniku spolupôsobili rastlinné zvyšky, našli sa odtlačky listov. Uzavreté bývajú klastické zrná kremeňa. Používal sa na stavebné účely. Patrí k najmladším travertínom, vznikal v holocéne.

Na lok. Haliar je travertín veľmi ľahký, silne pórovitý, slabo žltý alebo červený, podobný železnému kvetu. V pevnejších častiach sú na stenách dutín povlaky bradavicovitého kalcitu. Na niektorých miestach je travertín tvorený zhlukom dokonalých romboedrických XX kalcitu v tmeliacej karbonátovo-ílovitej hmote. Miestami sú zhluky zàn klastického kremeňa.

Jaskyne

V doline Starohorského potoka, pri osade Horný Jelenec sa nachádza Jelenská jaskyňa. Je vytvorená v pórovitých kvartérnych travertínoch na rozhraní so strednotriasovými vápencami a dolomitmi Starohorského krasu. DÍžka jaskynných priestorov je 50 m, zachovaná je kvapľová výzdoba.

Špania Dolina

Chotár obce leží v Starohorských vrchoch a jeho územie je budované tatridným kryštalinikom, hlavne migmatitickými pararulami, permom, ktorého sedimenty sú najrozšírenejšie a sú reprezentované arkózami, zlepencami, pieskovcami a pestrými bridlicami. Trias je zastúpený dolomitmi a kremencami. V južnej časti chotára vystupujú spodnokriedové vápence krížňanského príkrovu.

Minerály hornín

Mastenec - šupinkovité, lístkovité kryštály v drobách, pieskovcoch, kryštalických bridliciach a kremencoch.
Turmalín - zhluky čiernych ihličkovitých kryštálov v sľudnatých bridliciach spolu s kremeňom, živcom, sľudou a mestencom.

Hydrotermálna medená mineralizácia

V okolí Španej Doliny - Starých Hôr je známych niekoľko ložísk medených rúd, ktoré sú charakterom žilnej výplne, ložiskovo - geologickými pomermi aj geneticky príbuzné. Tento rudný revír patrí k najznámejším na Slovensku (pozri obrázok). Z mineralogického hľadiska sa Špania Dolina preslávila krásnymi kryštálmi aragonitu a celestínu, ako aj pestrou paragenézou sekundárnych minerálov, z ktorých niektoré boli na ložisku prvýkrát opísané (fauserit, herrengrundit - devillín, pulszkyit) alebo je ich výskyt veľmi vzácny (antlerit, posnjakit, chalkofylit a i.).

Stopy po dobývaní medených rúd sú známe zo staršej doby bronzovej (2000-1700 r. pr. n. l.). Množstvo pracovných eneolitických kameňomlatov zo Španej Doliny poukazuje na to, že medená ruda sa intenzívne dolovala už v tomto období a baníctvo v tejto oblasti bolo na pomerne vysokej úrovni. Analýza medených artefaktov z obdobia 2350 - 1200 r. pr. n. l., nájdených v strednej Európe dokazuje, že boli z medi z karpatskej oblasti. Predpokladá sa, že baníctvom v tejto oblasti sa zaoberali aj galské kmene Kvádov a Kotínov v prvých storočiach nášho letopočtu. Iné zdroje kladú začiatky baníckej činnosti do r. 1006, a to do severnej starohorskej oblasti (Haliar). Spočiatku sa ťažba medi obmedzovala na oxidačné a horné cementačné vrstvy. V XII. a XIII. stor. sa ťažila najmä železná ruda z gosanu sideritových žíl, menej meď a striebro. V polovici XIV. storočia sa prechádza na výlučne podzemnú ťažbu.

Obdobie maximálneho rozvoja ťažby medenej rudy s vysokým obsahom Ag, pre ktorý mala ruda mimoriadnu cenu, bolo v r. 1496 - 1546. Začalo sa r.1494 hĺbením hlavnej ťažobnej šachty Ferdinand a pretrvávalo aj v XVI. a prvej polovici XVII. stor. ťažilo sa na dvoch hlavných žilách - Haliarovej a Pfeifferovej. Najlepšia bola šachta Ludvik, ktorá dosiahla hĺbku 440 m (pozri obrázok). V XVI. stor. banskobystrický mediarsky podnik (thurzovsko - fuggerovská spoločnosť), závislý hlavne od ložiska Špania Dolina - Staré Hory, bol najväčším producentom medi na svete. Z Uhorska sa do konca XV. storočia väčšina vyťaženej medi vyvážala do Benátok, ďalej do Gdaňska, Vratislavi , do Pomoranska a Flandier.

Tajomstvo výroby medi s jej menším obsahom v rude priniesol do tejto oblasti koncom XV. storočia krakovský mešťan Ján Thurzo. Spolu s augsburgskými Fuggerovcami vytvorili roku 1494 v tom čase grandióznu obchodnú a podnikateľskú spoločnosť "Ungarischer Handel". V priebehu prvej polovice XVI. stor. ovládajú všetky svetové trhy s meďou.

Ako vedľajší produkt pri zhutňovaní medi sa získavalo striebro. Fuggerovci získali zo špaňodolinskej a ľubietovskej rudy 115 tisíc kg Ag. V období rokov 1494 - 1648 sa vyťažilo z ložísk na strednom Slovensku 146 023 t medi. Z ložiska Špania Dolina sa vyťažilo celkove 66 890 t medi. Špaňodolinská medeno-strieborná ruda mala obsah Cu 8-15 %, obsah Ag 0.01-0.03 %, starohorská ruda obsahovala 1.5-4 % Cu a až 0.025-0.07 % Ag. Od XVII. stor. ťažba postupne klesala, v XVIII. stor. dosahovala ročne 160 - 220 t Cu, v polovici XIX. stor. už iba 50-70 t Cu a celkom zanikla na začiatku XX. stor. Za stáročia ťažby bolo po rudných žilách dĺžky až 4500 m vyrazených stovky km chodieb a 8 významnejších šácht. Voda na pohon ťažných zariadení sa privádzala dômyselným banským vodovodom, ktorý vznikol v XVI. - XVIII. stor. a mal celkovú dĺžku asi 33 km. Voda sa privádzala až od Prašivej. Rozsiahle odvaly (haldy) po ťažbe tetraedritovej, chalkopyritovej a sideritovej rudy je možné nájsť v doline Haliar, Richtárová, Piesky a hlavne v okolí obce Špania Dolina, kde tvoria dominantu obce a sú predmetom ochrany.

V tomto storočí boli pokusy o obnovenie ťažby medených rúd v okolí Španej Doliny. Určité, znovu objavené časti žíl, sa vyťažili v 60-tych rokoch. Od roku 1964 sa povrchovo ťažili staré haldy z doliny Richtárová a z ložiska Piesky, ktoré predstavovali priemyselnú akumuláciu medených rúd. Rudnina sa vozila dopravným prekopom do úpravne v Španej Doline. Spracovanie háld bolo postupne zastavené v r. 1986 a v úpravni sa prešlo na úpravu Hg-rúd z Malachova. Priebežne s ťažbou háld sa uskutočnilo niekoľko etáp geologického prieskumu, pozostatky ktorého je možné nájsť predovšetkým na lokalite Piesky. Medená mineralizácia je vyvinutá v 4 km dlhom a 1.5 km širokom pruhu S-J smeru medzi Panským dielom a Starými Horami. Na JZ revíru sú známe výskyty v doline Chladné medzi Uľankou a Polkanovou, kde žily sideritovej formácie s chalkopyritom ležia v permských drobových pieskovcoch. Severnejšie sú staré dobývky v Polkanovej (Potkanová, Ratzengrund, Ferdinandtal), kde sa dobývali najmä žily Hrča I-III. Žily ležia v sericitizovaných kryštalických bridliciach s obsahom Ag 9-891.5 g/t. V centre rudného revíru boli bane v Španej Doline (Herrengrund, Úrvölgy) a v Pieskoch (Sandberg, Glezúr) - Zelenej doline. Severnejšie sú opustené ložiská v Richtárovej, na Haliari a drobné výskyty pri Jelenci, ktoré patria do chotára obce Staré Hory (Altgebirge, Óhegy).

Ekonomicky významné zrudnenie sa vyskytuje v horninách kryštalinika, permu a spodného triasu, slabé prejavy rudnej mineralizácie sú známe aj v horninách krížňanského príkrovu. Mineralizované sú severojužné dislokácie, ktoré podmienili vznik paralelných žíl, žiliek a impregnačných zón. Úklon žíl je okolo 40-50° na Z, v opačnom smere ako stratifikácia okolných hornín. Zrudnenie vystupuje v troch morfologických typoch: pravé žily sa vyskytujú najmä v severnej časti revíru a ležia v kryštaliniku (žila Pfeiffer, Haliarska, Rajčová). Ložné žily (žila Hrča) sa zistili v kryštaliniku v dedičnej štôlni v Polkanovej. Žilníkovo - impregnačné zrudnenie uvádzané zo Španej Doliny vytvára asi 100 m mocné pásmo drobných žiliek a žíl severojužného smeru so sklonom na Z a impregnácií chalkopyritu a tetraedritu v okolitých permských pieskovcoch a arkózach.

Hlavnými minerálmi sú siderit, tetraedrit a chalkopyrit. Mineralizácia vznikala v troch štádiách: 1. kremenno - sideritovom s hojným pyritom, 2. medeno-sulfidickom s chalkopyritom, tetraedritom a ďalšími sulfidmi a 3. barytovo - sulfidickom. Zvlášť pestrá je paragenéza sekundárnych minerálov. Termalita na žilách v rudnom revíre klesá od juhu na sever. Na J sú kremenné žily so zlatom (Au do 33 g/t) pri Harmanci, v centre prevažuje Cu - mineralizácia (Špania Dolina, Piesky) k S a V pribúda baryt a nižšie termálne sulfidy (galenit, antimonit) (Richtárová, Staré Hory).

V sedielku nad haldami na Pieskoch (v nedávnej dobe došlo umelým zásahom človeka k jeho zníženiu o cca 8 m a tisícky kubíkov hornín boli buldozérom natlačené do doliny Richtárovského potoka a tým došlo k devastácii doliny v dĺžke až 1 km) je možné nájsť pracovné nástroje (kameňomlaty z andezitu a kremenca) prvých ťažiarov v tejto oblasti.

Na starých haldách sa bežne nachádzajú chalkopyrit, tetraedrit, ankerit a zaujímavé sekundárne minerály medi - malachit, azurit, devilín, langit, zriedkavejšie antlerit, aurichalcit, brochantit, chalkofylit, chryzokol, tenorit a i. V spodnej časti háld na Pieskoch sú pozostatky baníckej osady Piesky. Z niekoľkých desiatok domov ostali už len dva a kaplnka. Vedľa zachovaných domkov sú dve ústia štôlní - jednej prieskumnej a druhej spájajúcej bývalú osadu Piesky so Špaňou Dolinou. Dnes sa využíva už len sporadicky na čerpanie vody do úpravne v Španej Doline. Pod haldami geologického prieskumu sú viditeľné nízke, navozené menšie haldy a dva betónové stĺpy - pozostatky úpravne z pokusu lúženia rudy pomocou kyseliny sírovej. Dodnes sú tieto haldy nezarastené vegetáciou. Vedľa cesty z Pieskov na Staré Hory je vyrazená stará štôlňa na baryt, ktorý sa využíval v neďalekej Harmaneckej papierni. Tesne pred Starými Horami cca 200 m vpravo od cesty je vychýrené pútnické miesto s liečivým prameňom.

Primárne minerály

Aikinit - vzácny, vo forme drobných agregátov v chalkopyrite a tetraedrite. Zistený na lok. Richtárová.
Anhydrit - zriedkavý žilný minerál, na haldách sa vyskytuje vo forme jemnozrnných kusových agregátov, ktoré však môžu pochádzať z evaporitov.
Ankerit - pomerne zriedkavý, patrí medzi mladšie žilné minerály
Antimonit - vzácny, vyskytuje sa vo forme vláknitých agregátov a jemných ihličiek spoločne s galenitom, sfaleritom, sideritom a chalkopyritom, najmä na Starých Horách v severnej časti rudného revíru.
Aragonit - vzácny, v minulosti bežný najmä na šachte Mária. Vznikal ako jeden z najmladších primárnych minerálov rudných žíl a vyskytoval sa vo vrchných častiach spolu s celestínom a drobnými skalenoédrami kalcitu. Drúzy aragonitu z tejto lokality sa považovali za najkrajšie na svete. Vystupuje vo forme dokonale vyvinutých stĺpcovitých kryštálov, pri ktorých prevláda hruboprizmatický tvar zakončený bázou,plochy bývajú ryhované v smere osi x. Najväčšia drúza nájdená r. 1840 bola takmer 6 m veľká, v hornej časti boli kryštály aragonitu zmenené na kalcit.
Arzenopyrit - veľmi vzácny, vedľajší minerál na rudných žilách.
Baryt - miestami hojný ako hlavná zložka žiloviny, v severnej časti revíru občas ťažený. Patrí medzi mladšie minerály rudných žíl, kde sa vyskytuje spolu s ankeritom, dolomitom a sulfidmi, alebo vytvára samostatné najmladšie barytové žilky. Býva celistvý, zemitý, niekedy lastúrnatý, často spolu so sadrovcom a chalkopyritom, miestami kryštalovaný, bielej a červenkastej farby.
Celestín - vzácny, vytvára veľmi pekné kryštály s bohatosťou plôch zistených až 17 tvarov rôznych kombinácií. Vzorky zo Španej Doliny sa považujú za dosiaľ najkrajšie kryštály celestínu. Jednotlivé kryštály sú narastené v dutinách a na stĺpčekovitom aragonite, kremeni a kalcite. Vzniká ako vedľajší produkt pri tvorbe kalcitu z aragonitu s obsahom Sr.
Dolomit - vzácny, vytvára kôry s vláknitou štruktúrou zelenožltej farby, niekedy zaoblené agregáty s radiálne lúčovitou stavbou, hodvábnym leskom, priesvitné. Vystupuje ako jeden z najmladších žilných minerálov spolu s ankeritom, barytom, tetraedritom, chalkopyritom a sideritom.
Galenit - vzácny, zistený spolu s chalkopyritom v kremeno-karbonátovej žilovine na halde šachty Mária, patrí k najmladším minerálom na ložisku. Hojný bol vo výplni žily na Starých Horách, má zvýšený obsah Sb a Ag. Absolútny vek galenitu bol stanovený metódou obyčajného a rádiogénneho olova na 200 mil. rokov.
Hematit odr. spekularit - zriedkavý, vystupuje spoločne s barytom, sideritom a chalkopyritom.
Chalcedón odr. jaspis - zriedkavý, červený v drobách.
Chalkopyrit - spolu s tetraedritom hlavná zložka primárnych rúd, zo sulfidov prevláda. Vyskytuje sa vo výplni puklín, vytvára nepravidelné zhluky, vtrúseniny, je celistvý, zriedkavo kryšta lovaný s pestrofarebnými povlakmi, niekedy vytvára idiomorfné kryštály, vo forme trojbokých pyramíd.
Kalcit - bežný, celistvý aj kryštalovaný vo forme skalenoédrov rôznej veľkosti, biely, sivý, zelený priezračný. Na žilách vystupuje spolu s kremeňom, tetraedritom a chalkopyritom.
Kremeň - hojný ako hlavná nerudná zložka žíl a šošoviek. Prevažne je masívny, celistvý, niekedy vykryštalizovaný v drúzach alebo vo forme pseudomorfóz po iných mineráloch. Niekedy tvorí pekné kryštály krištáľu v drobách. Tmelí úlomky hornín a vypĺňa pukliny, zatláča siderit a tvorí mladšie lemy okolo úlomkov alterovanej horniny v Polkanovej.
Kobaltín - zriedkavo vytvára drobné uzavreniny v tetraedrite a chalkopyrite, bezpečne neidentifikovaný.
Markazit - ovoidné formy v kremeni na lok. Richtárová.
Pyrit - zriedkavý,väčšinou masívny, vtrúsený, kolomorfný, zriedkavejšie vo forme kociek, kryštály v kremeni, siderite a sadrovci spolu s chalkopyritom a tetraedritom.
Pyrotín - ojedinely, ako vedľajší rudný minerál na žilách, vytvára zrná v chalkopyrite, zistený v štôlni v Polkanovej.
Sadrovec - niekedy hojný ako prevládajúci žilný minerál. Vytvára nepravidelné šošovky 25-50 cm mocné, v ktorých sa vyskytuje aj chalkopyrit, tetraedrit a pyrit. Je ružovočervený, žltkastý, svetlobiely,zelenkavý a modrý. V severnej časti rudného revíru sa vyskytuje na haldách starých baní pri šachte Haliar, kde sa občas ťažil.
Sfalerit - zriedkavý ako vedľajší minerál rudných žíl, vyskytuje sa v barytovo-sulfidickej mineralizácii.
Siderit - niekedy hojný, ako hlavný minerál kremenno-sideritových rudných žíl, najmä na severnej periférii a čiastočne aj v strede rudného poľa, občas sa ťažil, v ostatných častiach je podradný spolu s Cu-sulfidmi a barytom.
Tennantit - bežný, presnejšie neidentifikovaný.
Tetraedrit - hojný, najdôležitejší rudný minerál, prevláda nad chalkopyritom, celistvý, masívny, zriedkavo kryštalovaný, vystupuje spolu s kremeňom, chalkopyritom a ostatnými sulfidmi, na Starých Horách aj s antimonitom. V sadrovci a siderite vytvára žilky a vtrúseniny, niekedy polohy a šošovky s kremeňom v horninách mocné do 25 cm.
Zlato - veľmi vzácne.

Sekundárne minerály

Alofán - zriedkavý, zelenomodrý, vrstevnatý.
Antlerit - pomerne vzácny, vyskytuje sa vo forme svetlozelených kryštalických agregátov, tvorených ihličkovitými kryštálmi hodvábneho až perleťového lesku, veľkosti do 0,1 mm. Kryštáli sú orientované paralelne alebo tvoria chaotické zhluky.
Aragonit - ako sekundárny minerál pomerne zriedkavý, vo forme "železného kvetu" na puklinách."Kalsinter" je aragonit snehobielej farby, niekedy zelenkastý, žltkastý a modrastý, sfarbený roztokmi medi, má hodvábny, atlasový lesk. Na tejto lokalite sa našli najkrajšie vzorky v Uhorsku, rôznych tvarov - kvapľovité, kríčkovité, korálovité, obličkovité.
Aurichalcit - zriedkavý, vytvára sivomodré, modrozelené a zelenožlté kôry a lupienky zložené z jemných ihličiek. Vyskytuje sa spolu s tirolitom.
Azurit - pomerne vzácny, hojnejší v najvrchnejších častiach starých háld na lož. Piesky, spolu s malachitom a zmesou kysličníkov Cu, Sb a drobnými kryštálmi sadrovca.
Baryt - pomerne zriedkavý, vytvára priehľadné tabuľky, uzatvára azurit aj malachit, alebo kryštalizuje na povlakoch týchto minerálov.
Bieberit - zriedkavý, vytvára stalaktity svetloružovočervenej farby, priesvitný, určený chemicky.
Bindheimit - nedostatočne identifikovaný, vytvára práškovité až kompaktné hniezda trávovozelenej až žltozelenej farby.
Brochantit - vzácny, v zmesi s devillínom, langitom a malachitom alebo samostatne vo forme malých valčekovitých drúz veľkosti do 0,3 mm. Má tmavú smaragdovozelenú až čiernu farbu. Na haldách na lož.Piesky sa vyskytuje vo forme jemnokryštalických agregátov, ihličkovitých a stĺpčekovitých kryštálov narastených kolmo na podložku vo forme celistvých povlakov.
Devillín - z lož. Špania Dolina bol opísaný ako nový minerál a pomenovaný podľa nemeckého a maďarského názvu lokallity. Neskôr sa zistilo že je identický s devillínom opísaným z Cornwallu. Výskyt je pomerne zriedkavý, na lož. Piesky hojný, zistený aj v banskom poli šachty Ludvik nad dedinou Richtárová, ako aj pri šachte Haliar na Starých Horách. Najčastejšie vytvára kryštalické agregáty zložené z tenkotabuľkovitých kryštálov , nedokonale obmedzených jednoklonných šesťbokých priziem veľkosti 1-1,25 mm.
Epsomit - vyskytuje sa na stenách štôlní, na výdreve na suchších miestach, v puklinách hornín na starých galdách, vo forme povlakov ihličkovitých kryštálov, stalaktitov a lístkovitých kryštálov. Vláskovité kryštály dosahujú dĺžku 10-35 cm a tvoria agregáty podobné kozej brade.
Erytrín - zriedkavý, tvorí jemné povlaky na tetraedrite, kvaple a červenofialové kryštály spolu s azuritom a malachitom v dutinách arkóz.
Farmakosiderit - vzácny, na starých haldách na lož. Piesky vytvára zhluky alebo impregnácie v okolitých horninách alebo olejovohnedé kocky s tetraedritom, chalkopyritom a malachitom. Krásne vyvinuté hexaedrické kryštály hnedej až olivovozelenej farby s nádychom do modra, vystupujú spolu s devillínom a malachitom.
Fauserit - opísaný ako nový minerál z lož. Špania Dolina a nazvaný podľa mineralóga Fausera. Tvorí bledoružové kryštalické agregáty a prizmatické kryštály. Predtým bol považovaný za epsomit alebo goslarit.
Goslarit - zriedkavý, ružovkastý až červenoružový, žltobiely, tvorí nálety na sfalerit, povlaky a ihličkovité kryštály na stenách starých banských prác.
Chalkantit - vytvára modré, niekedy zelenkavé, priesvitné povlaky a kôry na zvetraných drobách alebo v puklinách chalkopyritu a tetraedritu a na výdreve starých banských diel. Na ložisku Piesky tvorí na zrnách kremeňa povlaky a drobnozrnnné kryštalické agregáty, veľkosť svetlomodrých kryštálov je do 0,5 mm.
Chalkofylit - veľmi zriedkavý, vo forme malých tabuľkovitých kryštálov hexagonálneho tvaru veľkosti 0,5 mm až 1 mm spolu s azuritom.vystupuje spolu s aragonitom, chalkopyritom, tetraedritom a pyritom.
Chryzokol - bežný, vytvára kompaktné povlaky a hrubé gélovité kôry v puklinách a na povrchu okolitých hornín, na tetraedrite spolu s malachitom.
Jarosit - hojný, vo forme zemitých más svetložltej farby, zriedkavejšie sú tabuľkovité kryštály veľkosti do 0,2 mm medovožltej až hnedej farby.
Kalcit - zriedkavý, vystupuje spolu s malachitom, devillínom, sadrovcom a ďalšími sekundárnymi Cu-minerálmi.
Kuprit - pomerne zriedkavý, jemnozrnný, medenočervenej farby, vo forme voľne sa vyskytujúcich agregátov obalených malachitom na starých haldách a v hľuzách na starej výdreve spolu s meďou.
Langit - hojný, väčšinou vytvára subrecentné až recentné povlaky, kryštalické agregáty pripomínajúce tvarom devillín,je však tmavší. Vyskytuje sa spolu s devillínom na puklinách a povrchu okolitých hornín a v opustených banských dielach.
Limonit - značne rozšírený vo forme rozsiahlych kompaktných, pórovitých, troskovitých a práškovitých más tmavohnedej až čiernej farby, polokovového lesku. Niekedy vystupuje spoločne s ostatnými minerálmi oxidačnej zóny.
Lirokonit - veľmi zriedkavý, vo forme pekných kryštálov veľmi malých rozmerov, šošovkovite zaoblených, sýtomodrej farby so zelenkavým nádychom.
Malachit - bežný, najhojnejší sekundárny minerál. Vyznačuje sa veľkou variabilitou foriem výskytu.
Manganomelán odr. asbolán, kuproasbolán - vystupuje spolu s malachitom a azuritom. čierne skrytokryštalické masy sa skúmali pomocou RTG.
Mastenec - pomerne zriedkavý, tabuľkovitý, zrnitý, zelenej farby. Vzniká ako sekundárny minerál vo forme žiliek v tetraedrite.
Meď - zriedkavá, v minulosti častá, vytvára jemne zrnité až práškovité kryštalické agregáty, pliešky veľkosti do 2 mm a kryštály izometrického habitu. Vyzrážala sa v cementačnej zóne vplyvom veľkej pohyblivosti roztokov aj na okolitých horninách a na starej výdreve.
Melanterit - zriedkavý, vytvára kvaple, povlaky bielej, zelenej a žltej farby na banskej výdreve a na chalkopyrite spolu s chalkantitom.
Olivenit - zriedkavý, tvorí ihličkovité kryštály veľkosti do 2 mm v dutinách hornín na haldách lož. Piesky.
"Pitticit" - zriedkavý, gélovitý, vytvára amorfné malinovité agregáty s lastúrnatým lomom a skleným leskom tmavočervenej farby. Izolované okrúhle alebo pozdĺžne pretiahnuté zhluky sú narastné na kremitých horninách alebo na sadrovci časti spoločne s devillínom.
Posnjakit - vzácny, vo forme povlakov a kryštalických agregátov tvorených lupeňovitými, lístočkovitmi a šupinkovitými kryštálmi veľkosti do 0,2 mm, svetlomodrej farby.
Pseudomalachit - zriedkavý, vytvára zelenomodré kôry, nálety, najčastejšie v zmesi s devillínom, ktoré vznikajú subrecentne a recentne vylúčením z Cu nasýtených vôd cirkulujúcich cez haldy.
Pulszkyit - prvýkrát opísaný z lož. Špania Dolina a pomenovaný podľa riaditeľa Maď. nár. múzea. Je zriedkavý, vytvára hexagonálne tabuľkovité kryštály s prevládajúcou plochou spodovou, jabĺčkovozelenej farby, vystupuje spolu s devillínom.
Sadrovec odr. selenit - ihličkovité a stĺpčekovité kryštály a ich zhluky žltej, zelenej, modrej, červenej farby alebo číre, kryštalizovali v dutinách haldového materiálu a na stenách opustených banských chodieb.
Síra - zriedkavá, vo forme povlakov žltej farby na chalkopyrite.
Tenorit - práškovité povlaky.
Tirolit - zriedkavý, vytvára penovité kryštalické agregáty a vejárovité drúzy jemných ihličkovitých kryštálov nebovomodrej farby s nádychom do zelena. Vyskytuje sa na tetraedrite, alebo tvorí polohy až 3 cm hrubé, často so zelenožltým aurichalcitom.

Použitá literatúra:
Bancík T. a Jeleň S. 1999: Mineralogické lokality širšieho okolia Banskej Bystrice, 118 s.
Kodìra M. et al. 1990: Topografická mineralógia Slovenska 3, 1590 s.
Mazúrek J. 1989: ťažobný prírodno-technický systém v banskej oblasti Špania Dolina-Staré Hory,Stredné Slovensko8-Prírodné vedy, Osveta, Banská Bystrica 23-68 s.