Banská Bystrica (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)
krajské mesto, Banskobystrický kraj

Chotár   mesta leží v severnej časti Zvolenskej kotliny, na styku nízkotatranskej a rndohorskej oblasti centrálnych Karpát.
Jeho západná   časť siaha do Kremnických vrchov. Prevažnú časť chotára tvoria dolomity, vápence, pestré pieskovce, bridlice a
slieňovce chočskej a krížňanskej jednotky (mezozoikum). V okrajových častiach sa vyskytujú melafýry a melafýrové mandľovce
spodného triasu. V predhorí Kremnických vrchov sú zastúpené   bazálne zlepence, vo   vrcholových častiach treťohorné andezity a
ich pyroklastiká.

Minerály v dutinách melafýrov
Na   svahu   kóty  Paseky, 1,5 km   severne od Šalkovej, sa nachádza teleso melafýrov permského veku,   tiahnúce  sa v  
smere   V-    v dížke 2,5 - 3,5 km, odkryté v kameňolome. Mandľovcovité dutiny melafýrov rôzneho tvaru a veľkosti sú vyplnené
minerálmi, najmä chloritmi, prehnitom, kremeňom a kalcitom [2604, 2674, 2988a].
 Barit - vzácny, nepravidelne sa vyskytujúci ako výplň mandľovcových dutín [l158].
 Epidot - zriedkavý, vo výplni mandľovcových dutín spolu s prehnitom [2604].
 Chalcedón - vzácny, vo výplni mandľovcových dutín [2604, 2674], niekedy s paralelne vláknitou stavbou, uvádzaný pod názvom   kvarcín [1158], zriedkavo je zastúpený achát [1158, 1398, 2234].
 Chlority - bežné, v niektorých výplniach dutín prevládajú a prerastajú sa najčastejšie s prehnitom. Tvoria aj základnú zložku melafýrov. Majú tmavozelenú farbu s lúčovito usporiadanou alebo vejárovitou stavbou, bývajú tiež jemne granulované, zelenej až špinavozelenej farby. V niektorých mandľovcových dutinách sa nachádzajú v podobe červíkovho usporiadaných agregátov. Miestami spolu s kremeňom tvoria okrajové lerny dutín [807, 1158, 1389, 2591, 2604, 2674]. Z nich sa uvádzajú pennín a delessit [1389].
Kalcit - málo rozšírený, zúčastňuje sa na výplni mandľovcových dutín spolu s prehnitom, kremeňom a chloritmi ako výplň centrálnej časti dutín [1158, 1398, 2234, 2591, 2604].
Kremeň - málo rozšírený, zvyčajne ako výplň mandľovcových dutín menších rozmerov, spolu s prehnitom, chloritmi a kalcitom vypína stred alebo lemuje okraje dutín spolu s chloritmi [1158, 1398, 2591] .
Opál - zriedkavý [l158].
Prehnit   - (V. Zorkovský, 1958 [2591]) vzácny, špinavobiele až zelenkavé XX so zelenohnedým nádychom, vejárovité usporiadané v mandľovcových dutinách l-2 cm veľkých. Často prerastá s chloritmi. Spolu s ním v niektorých mandľovcových dutinách vystupuje aj kalcit, menej epidot [2591, 2604]. Genéza prehnitú sa spája s činnosťou hydrotermálnych roztokov [2604]. Identifikovaný opticky, pomocou RTG, charakteristických DTA kriviek [2604] a chemickej analýzy [2591, 2604]. Chemické   zloženie CHA: SiO2 41,76; 42,30; Al2O3 19,93; 24,73; Fe2O3 7,7; 0,03; FeO 0; 0,577; MgO 0; 0,70; CaO 25,75; 26,70; H2O+ 5,01; 6,06; H2O 0,20; 0,37; Σ100,42; 100,46 hmot.% [2591,2604]. Zastúpenie stopových prvkov - SAskv, kryštalochemický vzorec [2604]. Ďalšie údaje: nα 1,627; ny 1,650; 2 V 66°; HVHN 860.6-934,0 kg/mm2 [2604]. Ďalšie zmienky [807, 1158, 1398, 2674, 2988a].
 Pyrit - zriedkavý, ako impregnácia v melafýroch, aj ako lemy dutín [2591].

Minerály v sedimentárnych horninách
 Dolomit - klencovité XX pokrývajúce steny dutín a kontrakčných nepriebežných pukliniek v dolomitoch, vzniknuté počas  dolomitizácie [1398, 1449] na rozličných miestach v okolí Banskej Bystrice.
 Epidot - celistvý, v žilkách v ílovitých bridlicia[1406, 2281, 2540], v okruhliakoch v hrubobridličnatom ílovci [979]. Pôvodne opísaný ako pistacit (zrušený názov).
 Hematit - oolitický, spolu s leptochloritm v polohách rétskych vápencov v okolí Jakuba [1398].
 Kalcit - XX v dutinách a žilkách v dolomitoch pri Laskomerskom, Iliaši, Kostiviarskej, Zvolenských Nemcoch a Jakube, kde vybojuje početné pukliny, trhliny a dislokácie a pokladá sa za produkt katagenetického vývoja [1398]. Tiež tvorí lemy čírych XX na pseudooolitoch kalcitu bez bližšej lokalizácie [777].
 Kremeň - v okruhliakoch [2406].
 Leptochlority - spolu s hematitom v polohách rétskych vápencov v okolí Jakuba [1398],
 Limonit - konkrécie v eolických sprašových hlinách riečnych terás [2132].
 Siderit - v dutinách pieskovcov, premenený na limonit, uvádzaný pod zastaraným názvom chalybit [2178].
 Sadrovec - vláknitá výplň puklín vo vápencoch a dolomitoch [156].

Postvulkanická SiO2 -mineralizácia
 V súvislosti s doznievaním hydrotermálnej činnosti andezitového vulkanizmu Kremnických vrchov došlo miestami, a to pri Kráľovej, juhovýchodne od Skubína, západne a severozápadne od Rakytoviec a v okolí Malachova, k metasomatickej silicifikácii vápencov a dolomitov so vznikom Kremeň a, opálu chalcedónu, ako aj k nahromadeniu opálu v andezitoch a ich pyroklastikách.
Chalcedón - brekciové až celistvé agregáty chalcedónových rohovcov, sivej, bielej až čiernej farby [1398].
Kremeň - jemné   sieíivo vo vápencoch a dolomitoch [1398, 2234], aj ako povlaky a drúzy čírych XX v kontrakčných trhlinkách chalcedónových rohovcov [1398].
Opály - sivobiele, biele, sivočierne a čierne žilky až sietivo vo vápencoch a dolomitoch [1398], tiež jasnozelené (nontronitické) a tmavohnedé (železité, limonitické) celistvé i brekciové zhluky v andezitoch a v silne porušených dolomitoch   [1449, 1514, 2150]. V minulosti sa ťažili ako železná ruda [1398].

Hydrotermálna medená mineralizácia
 Drobné výskyty a indície medenej mineralizácie sa nachádzajú v údolí Bystrického a Seneckého potoka, ako aj v oblasti Rudlovej, v bridliciach, vosvoroch [2445] a v melafýroch [1547]. V minulosti sa tu medené rudy aj ťažili [1547].

Primárne minerály
Bournonit - vzácny, drobné XX [751, 2281, 2540].
Chalkopyrit - bežný, žilky v melafýroch [1547], v akrózach, slieňovitých bridliciach a rulách [2178, 2281, 2445] s kremeňom, kalcitom a tetraedritom [1547]. Má zvýšený obsah Ag [2178].
Kalcit - v žilkách s kremeňom, chalkopyritom a tetraedritom [1547, 2445].
Kremeň - v žilkách s chalkopyritom, tetraedritom a kalcitom [1547, 2445], miestami ako krištáľ [2540].
Pyrit - vo výplni rudných žiliek s tetraedritom a chalkopyritom [2445].
Tetraedrit - so zvýšeným obsahom Ag [2178], zastúpený v kremenných žilkách spolu s chalkopyritom a kalcitom [ 1547], tiež
v bridliciach a svoroch [2445].

Sekundárne minerály
Azurit - [2178, 2281, 2445].
Devillín - drobné, lúčovito usporiadané XX na tetraedrite a sadrovci [2178]. Pôvodne opísaný pod názvami herrengrundit a urvôlgyit.
Dufrenit -  jemnovláknité olivovozelené XX v limonite [2445, 2542].
Epsomit -   CHA: SO3 32,90-34,15; CoO 0,81-1,07; ZnO 0,15-0,17;  MnO 0,56-0,20; NiO 0,13-0,07;  MgO 15,98- 17,24; FeO 0,024-st.;  H20 50,20-47,44; nerozp. zv.0,05-0,20  hmot.%. Optická identifikácia 2V asi 80° [748].
Farmakosiderit - tetraedrické a oktaedrické XX  olivovohnedé s modrým nádychom, bronzovožlté, zemité agregáty s matným leskom. Vyskytuje sa spolu s azuritom, kupritom a malachitom, ako aj s chalkopyritom a tetraedritom [2178].
Chalkantit - [2255].
Kaolinit - [2281].
Kuprit - zemité agregáty [2178].
Limonit - vzniká sekundárne zo sideritu [2178]. spolu s dufrenitom [2445, 2542].
Malachit - v zemitých agregátoch spolu s azuritom, kupritom, farmakosideritom [2281, 2445] a devillínom [2187].
Melanterit - modrozelený s chalkantitom [2281, 2285].
Sadrovec - drobnozrnný, kompaktný, červenkavej farby [2178, 2281, 2445], uvádzaný aj pod názvom alabaster [2178].

Hydrotermálna ortuťovo-arzénová mineralizácia - lož. Malachov
Malachovská   ortuťovo-arzénová   mineralizácia sa nachádza na východnom okraji Kremnických vrchov, v bezprostrednom západnom   okolí Ban. Bystrice. Na ploche 80 km2 sú sústredené viaceré výskyty a anomálie tejto mineralizácie ako: Veľká studňa, Nemecký vrch, Trávny Ždiar, Dolná skala, Mútna, Ortuťový vrch, Cipkove jamy, Pri jazere a ďalšie [872a, 1132, 1134, 1135, 1358, 2150, 2663a, 2923, 2928a]. Mineralizácia sa nachádza v polymiktných paleogénnych zlepencoch, karbonatických pieskovcoch, ako aj v dolomitických pieskovcoch   bazálneho paleogénu (lok. Veľk studňa), v strednotriasových dolomitoch chočského príkrovu (lok. Trávny Ždiar), tiež v rétskych vápencoch krížňanskeho príkrovu v podloží paleogénnych súvrství (lok. Nemecký vrch) [141, 371, 1132, 1133, 1134,1135,1358,2111,2663a,2680, 2715a, 2823a, 2928a, 2973a], zriedka aj v miocénnych vulkanitoch [528, 1514]. Spoločným znakom pre všetky výskyty v okolí Malachova   je ich štruktúrna pozícia a významný vplyv litologických faktorov pre lokalizáciu zrudnenia [1135, 2715a, 2928a, 2973a]. Výskyty Hg-As-mineralizácie sa viažu na blízkosť tektonických poklesových línií, väčšinou S-J smeru, ktoré slúžili ako kolektor rudonosných roztokov  [1132,   1134,  2715a, 2928a].   Mineralizácia má jednoduchý, takmer monominerálny charakter, typický pre teletermálnu mineralizáciu [222, 225, 280, 371, 1132, 1133, 1134, 1135, 2923, 2925], viaže sa na procesy doznievania neogénneho vulkanizmu [872a, 1133, 2423, 2663a, 2664a, 2680, 2721, 2928a, 2973a, 3058b]. Vznikla vo dvoch štádiách mineralizácie:
1. arzenopyritovej,
2. rumelky a chalcedónu [225, 2928a].
Prínos ortuťových roztokov bol čiastočne sprevádzaný zvýšenými obsahmi arzénu, čo sa prejavilo vznikom realgáru a auripigmentu. Táto mineralizácia sa vyskytuje v severnejších častiach, v oblasti Farebného potoka a zasahuje sem z chotárov obce Králiky a Tajov [1135, 1358]. Hg-As-mineralizácia je impregnačno-žilníkového typu so šošovkovitými a šmuhovitými akumuláciami rumelky blízkosti styku s nadložnými bridlicami [141, 225, 1135, 2663a, 2674, 2680, 2715a]. Z mnohých   výskytov podrobnejšie údaje na základe výsledkov geologického prieskumu sú známe o lokalite Veľká studňa, ktorá je jednou z najpreskúmanejších [1135, 2663a]. Ložiskové akumulácie rumelky tvoria výplň a povlaky na puklinách polymiktných zlepencov, ako aj impregnácie karbonatických pieskovcov a v dolomitických brekciách paleogénu [1134, 1135, 2973a]. HÍbka uloženia vzrastá v závislosti od morfológie terénu [l 135,2680b]. Mocnosť bilančných úsekov zrudnenia vo východnej časti je 2-12m, s   priemernou kovnatosťou   pozitívnych vrtov 0,1-0,7 hmot.% Hg [1135]. Ložiskové akumulácie sú usmernené v smere V-Z s rozsahom do450 m, max. šírkou do 100 m [l 134,1135,2973a]. Na  lok. Trávny Ždiar sú žilky, povlaky, žilníky a impregnácie viazané na strmo uložené pukliny v strednotriasových dolomitoch, s nepravou mocnosťou mineralizovaných zón l-7m a priemerným obsahom Hg  0,2-0,07 hmot.% [1135]. Na lok. Nemecký vrch je zrudnenie viazané na poklesovú tektonickú líniu oddeľujúcu vulkanity od podložia a nachádza sa v karbonatických pieskovcoch paleogénu a v rétskych vápencoch krížňanskeho príkrovu [1135]. Maximálna koncentrácia Hg-As-mineralizácie je však v paleogénnych konglomerátoch [225]. Ortuťové rudy v okolí Malachova sú známe od r.1390 a dobývali sa do konca 18. stor. [225, 371 1135, 1580, 2688e, 2823a]. Považujú sa svojím rozsahom za druhé najväčšie dobývané ložisko Hg v Európe [2663a, 2823a]. Podľa archívnych záznamov ložisko Pri jazere, kde sa ťažilo v 14. stor.patrí medzi najstaršie exploatované ložiská Hg-rudy v Európe [1133]. Rumelkové žilky sa v starších časoch dobývali v štôlňach, väčšie zhluky bližšie k povrchu pomocou híbkových tzv. cipkových jám. V štôlňach sa nachádzali odkalištia, v ktorých sa usadzovala čistá ortuť [1358, 1580, 2663a]. Podľa záznamov z r. 1535 na lok. Ortuťový vrch sa týždenne vyťažilo asi 20 kg ortuti [225, 255, 371, 1133, 1134, 1135, 1580, 2111, 2688e]. Odhaduje sa, že v minulosti sa vcelku vyťažilo asi 5700 kg Hg v koncentráte, [2111, 2663a]. Prieskumné práce boli obnovené v r. 1955 - 1957, systematicky od r. 1965  [1135], zabezpečili sa nimi ekonomicky významné zásoby [2674, 3130]. Kovnatosť rúd kolíše od 0,1 do 0,8 hmot.% Hg, [l 135, 2663a, 2928a].
Arzenopyrit (M.Kuthan, 1942 [1358]) - vzácny, vtrúsené drobné zrnká spolu s pyritom, rumelkou a markazitom [141, 826, 1158, 1358, 2095, 2111, 2760, 2923, 2925,2928a].
Auripigment - zriedkavý, spolu s realgárom v severnejších oblastiach Malachova [222, 225, 1135, 1158, 1358, 2095, 2715a, 2923, 2925, 2928a].
Dolomit - ako jalovina [141], zložka pôvodných hornín s povlakmi rumelky na puklinách [2111, 2928a].
Hydroxidy Fe-Mn - sekundárne, bližšie neidentifikované, na puklinách okolitých hornín (Nemecký vrch) [371].
Chalcedón - vzácny, v malom množstve na puklinách spolu s kremeňom, kalcitom, arzenopyritom, markazitom a rumelkou
[141, 371, 1158, 2111,2715a, 2760, 2928a].
Kalcit - bežný, sprievodný minerál na puklinách spolu s chalcedónom, kremeňom, arzenopyritom, markazitom a rumelkou [141, 371, 1158, 2111, 2715a, 2760]. V epigenetických žilkách v jemne rozptýlenej rumelke vytvára drobné pekne vyvinuté XX
[2923].
Kremeň - bežný, spolu s kalcitom, chalcedónom, arzenopyritom, markazitom a rumelkou [141, 1158,2111.2715a, 2760].
Markazit - zriedkavejší, ako vtrúseniny a drobné zrnká v rurnelke spolu s kremeňom, chalcedónom, kalcitom a arzenopyritom [141, 1133, 1134, 1158, 1358, 2111, 2760, 2923, 2925].
Metacinabarit - [2715a, 2928a].
Opál - sprievodný minerál rumelky na puklinách [371, 1514, 2715a].
Ortuť - sekundárna [141, 225, 528, 1150].
Realgár - vzácny, kusový, hrubozrnný, miestami nálety na vápenci, červenej až tmavooranžovej farby, spolu s auripigmentom v severnejších oblastiach Malachova [222, 225, 1158, 1580, 2715a, 2925).
Rumelka - hlavná zložka mineralizácie, jemnozrnná, zriedka aj hrubozrnné agregáty, práškovité nálety, povlaky, žiiky 10 - 20 mm mocné a impregnácie v dolomitoch, vápencoch a zlepencoch, tiež šošovkovité a šmuhovité akumulácie v zlepencoch a pieskovcoch [141, 222, 225, 371, 528, 1133, 1134, l 135, 1158, 1398, 1580, 2095, 2111, 2234, 2674, 2715a, 2760, 2923, 2925, 2928a]. Miestami tvorí aj pekne vyvinuté XX [1358].
Pyrit - málo rozšírený, ako drobné zrniečka vtrúsené v rumelke spolu s markazitom [141, 225, 1133, 1134, 2123, 2715a, 2925].
Sadrovec - sekundárny produkt na puklinách nadložných bridlíc [371].

Pelosiderity
 Niekolko cm až dm mocné vložky v piesčitých bridliciach paleogénu. CHA: Fe 30,00; Mn 1,97; SiO 32,00; hmot.% [371].
 Pyrit -  syngenetický ako zrná v bridliciach [371].

Travertíny
Menšie výskyty recentných travertínov sú na svahoch vrchu Biela skala v údolí Tajovského a Bystrického potoka [434], ďalej na presunových plochách medzi vrchným a spodným liasom na lokalite Kalvária pri Malachove [1656].

Kaustobiolity
Asfalt - stopy až impregnácie prírodného asfaltu v rétskych vápencoch pri Jakube [1398, 2630].
Hnedé   uhlie, lignit - na viacerých miestach chotára sa nachádzajú menšie bezvýznamné sloje uhlia v spevnených pieskoch a íloch eocénneho veku pri Rudlovej, kde sa v minulosti aj ťažilo [777, 2571]. V tufitických íloch, trachytických tufoch, brekciách a konglomerátoch bádenského veku pri Rakytovciach je vyvinutý lignitový sloj do 1,5 m mocnosti [2, 111, 2234, 2237j. Západne od Malachova na báze bádenských vrstiev ležia dva menšie sloje lesklého a matného hnedého uhlia s malým obsahom popola, s výhrevnosťou až 6000 kcal/kg [371,2111].