Brezno

Brezno (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)
okresné mesto 38 km na VSV od Banskej Bystrice Chotár obce leží na južných svahoch Nízkych Tatier v strednej časti Horehronského podolia a v severnej časti Veporských vrchov. Jeho územie budujú horniny kryštalinika tatranského a veporského pásma, mezozoika krakľovskej subzóny, paleogénu a neogénu breznianskej panvy.

Minerály hornín
Amfibol obyčajný - horninotvorný minerál ortoamfibolitov krakľovskej subzóny severne od Brezna v doline potoka Vagnár. Kryštalochemický vzorec vypočítaný z CHA (Na_0,40 K_0,11)_0,51 (Ca_1,72 Na_0,28)_2,00(Mg_2,20 Fe²⁺_1,45 Fe³⁺_0,07 Al_1,10 Ti_0,10 Mn_0,03)_4,56 [Si_6,50 Al_1,50]₈ 0₂₂[OH]₂. Chemické zloženie - CHA; SA_kv. Ďalšie údaje: n_α=1,646, n_γ=1,660, 2V 76-80°; grafy vzťahov chemického zloženia a optických parametrov[2428]. Vek určený K/Ar metódou 867 ±0,5 mil.rokov [2697]. Delessit(?) - zelený, v mandliach melafýrov, vyplnených kalcitom a seladonitom [2281]. Epidot - ložné polohy kryštalických agregátov v pásme amfibolitov krakľovskej subzóny v oblasti vrchu Krajčovo (kóta 860 m) a v Ježovej doline severne od Bujakova [141]. Granát - almandín - [2281], červený v amfibolitoch [141], beztvarý [1406], podobný českému granátu [2281, 2540, 2571]; v rulách 1-2 cm veľké oválané zrná >červenej farby, CHA: SiO₂ 45,5; Al₂O₃ 21,3; FeO 26,9; MgO 6,3 hmot.% [2438]. Kalcit - podstatná časť výplne mandlí melafýrov[2281]. Pyrit - 2 - 2,5 mm veľké hexaedrické XX s podradné vyvinutým tvarom {210} narastené na masívnom pyrite v doline Vagnár - Bujakovo (Bikás)[2278]. Seladonit - zelený, výplň mandľovcových dutín melafýrov [2281].

Minerály pegmatitov
Ortoklas - hojný v pegmatitoch situovaných v migmatitických ortorulách a ortorulách vôbec v oblasti Kraličky [406]. Identifikovaný opticky (2 F -74° až -78°) pomocou stanovené A 0,66 - 0,91; na základe čiastočnej CHA stanovený podiel ortoklasovej zložky 68-72 mol.% [405].

Hydrotermálna mineralizácia
V severnej časti chotára sa v 19. stor. ťažili rudy medi a olova [730, 872a, 2571]. Najvýznamnejšie sú tieto lokality: Mlynná dolina [730, 1082, 1495, 1576, 2111, 2653] 200m na J od kóty 808 vo východnom svahu [2347]; Veľký Gápel pod kótou 1695 [1317, 2347]; Valachovo [l 158, 2111,2320, 2653, 2928] 500 m na SZ od ložiska v Mlynnej doline v údolí potoka Valachovo [2347]; Králička v malom kare na S od kóty 1809,l [141,681,1158, 2111, 2347, 2608, 2928]; Malý Gápeľ [2471, 2608] v blízkosti kóty 1572 na J od kóty 1572 (Malý Gápel) [872a]. V oblasti Valachová je niekoľko kutacích prác a zavalených štôlní [2347]. V banských poliach Anna, Gyula a Gustáv je niekoľko sideritových žíl s barytom a Cu-minerálmi, ktoré sa v minulosti ťažili [872a], v oblasti Kraličky sú hojné opustené banské práce [2608]. Zrudnenie tvoria žily a žilníky. Na ľavom brehu potoka Veľká Mlynná pri ústí Malej Mlynnej je odkrytá sideritová žila Gyula 2,5 m mocná, ktorá je konkordantne uložená v kryštalických bridliciach [1576]. Pokračovaním v potoku Malá Mlynná sú žily Karol [1576, 1763, 2111] a Jozef [1763]. Po oboch stranách Mlynnej doliny vystupujú malé nebilančné polymetalické zrudnenia s Pb, Zn, Au a ďalšími minerálmi [872a]. Na západnom svahu Kraličky sa nachádza Kozia (Kečka) žila mocnosti 1,5 m [1576] so sideritom a ankeritom [872a] a v jej blízkosti pole Mária [2111]. V blízkosti kóty 1572 (Malý Gápel) je pole Károly, ktoré kryjesideritovú žilu s barytom, hematitom, chalkopyritom a tetraedritom. Kvalita a mocnosť žily sú bilančné, ale celkové zásoby rudy sú malé. Na J odkóty Malý Gápel na viacerých miestach sa vyskytujú sideritové žilky s chalkopyritom, ankeritom,kremeňom, tetraedritom a pyritom [872a]. Zrudnenie je vyvinuté buď v kryštaliniku ďumbierskejzóny najmä v migmatitoch a žulorulách, ktoré sú prestúpené pegmatitmi - v oblasti Mlynnej doliny[2347], Kraličky [872a] alebo v mezozoických sériách v strednotriasových vápencoch a dolomitoch [141, 1516] - Veľký Gápel [2111, 2347],Králička, Malý Gápel [2608]. Žily v kryštalických briďliciach sú v priemere 2 m mocné, smeru Z-V so sklonom k Z [1763], v mezozoiku sú vyvinuté iba tenké 1-2 cm mocné žilky [2347] a impregnácie [1516]. Železné ruďy z oblasti Mlynnej obsahovali Fe 42,42; Mn 1,21 hmot.% [2471]. Minerálna asociácia v oblasti Mlynnej doliny patrí ku dvom mineralizačným periódam. Staršia je reprezentovaná sideritovo-meďeným a mladšia kremenno-sulfiďickým zruďnením. V oblasti Valachová je vyvinutá len mladšia mineralizačná perióda. Najstaršími minerálmi prvej mineralizačnej cperiódy sú kremeň a pyrit, ďalej nasleduje siderit a ankerit, najmladšie sú sulfidy medi. Druhá, mladšia perióda sa delí na dve subperiódy, a to na kremenno-pyritovo-arzenopyritovú a sfaleritovo-chalkopyritovo-tetraedritovo-galenitovo-jamesovitovú [2347]. Na niektorých žilách sa opisuje galenit so sírou a antimonit [2281]. V údolí Valachovského potoka sú indície antimonitu [2111]. Novšie sa antimonit na haldách nenašiel a je možné, že išlo o berthierit [2347]. Kutacie práce na galenit sa vykonávali aj v okolí Rohoznej [1495]. Rudné indície Fe-Mg-karbonátov, obdobné ako na lokalite Čierny Balog, zistili sa v granodioritových porfyritoch v oblasti Halny, kde vznikli v procese metamorfózy kryštalinika [l322]. V niektorých tektonických zónach, ktoré pretínajú prekremenené pararuly, sú výplne kremeňa s limonitom a sekundárnymi minerálmi uránu [2344]. Zrudnenie je viazané na žulový masív Nízkych Tatier [1082]. Výskyt zrudnenia na puklinách a mylonitových poruchách neoidného veku v oblasti Veľkého Gápla [1317] v tektonických zónach [2344] a v strednotriasových vápencoch a dolomitoch Veľkého a Malého Gápla poukazuje na alpínsky vek [1317, 2344, 2608], pričom všaknemožno vylúčiť ani možnosť viazania zrudnenia na hercýnske obdobie [1082, 2347]. Keďže u starších autorov nie je uvedená presná lokalizácia minerálov, uvádzame ich opis spoločne pre celú oblasť.
Albit - idiomorfné tabulkovité XX, niekoľko mm veľké, s pigmentom oxidov železa, vo forme malých hniezd v asociácii s ankeritom, pyritom a arzenopyritom v oblasti Valachová [2347]. Ankerit - zriedkavý, idiomorfné jedinec a nepravidelne ohraničené zrná v asociácii s albitom v oblasti Valachová, v asociácii so sideritom v oblasti Kraličky [872a, 2608], Mlynnej doliny[2347] a Malého Gápla[2608]. Antimonit - vo Valachovskom potoku [2111, 2281] a v Mlynnej doline [2111]. Novšie sa na haldách nenašiel, pravdepodobne aj staršie nálezy patria berthieritu [2347]. Arzenopyrit - idiomorfné vyvinuté XX s pyritom tvoria nepravidelné vtrúseniny alebo drobné, max. 1cm mocné žilky v kremeni v oblasti Valachova a Mlynnej doliny [2347]. Baryt - v žilách so sideritom a podradným množstvom sulfidov pod Kraličkou [681, 872a, 1158, 1763, 2608, 2928], v Mlynnej doline s kremeňom a s vtrúseninami tetraedritu a chalkopyritu [730, 1158, 1763, 2281, 2540] a v oblasti Malého Gápla [872a, 2471]. Berthierit - spolu s boulangeritom tvorí 1-2 cm mocné žilky, prípadne nepravidelné zhluky a hniezda v kremeni; najhojnejšie rudné minerály v oblasti Valachova. Identifikovaný bol opticky v odrazenom svetle, diagnostickým leptaním a RTG analýzou [2347]. Boulangerit - ihličkovité XX, spletenovláknité agregáty, hniezda a žilky v kremeni s berthieritom; najhojnejšie rudné minerály v oblasti Valachova. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle, diagnostickým leptaním a RTG analýzou [2347]; SA_skv[2320]. Bournonit - s galenitom a jamesonitom tvorí grafitické štruktúry v oblasti Valachovo. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle, diagnostickým leptaním a RTG analýzou [2347]. Dolomit - hrubozrnné agregáty prerastené s kremeňom v žilkách 1 - 2 cm mocných v oblasti Veľkého Gápla. Podlá CHA má nízky obsa železa [2347]. Elektrum - nepravidelné zrná verkosti 0,01-0,07 mm v chalkopyrite II, ojedinelé v tetraedrite a sfalerite v oblasti Valachovo. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle, diagnostickým leptaním mikrochemickými skúškami na zlato[2347]. Galenit - impregnácie v dolomitoch a vápencoch [1516], kryštalické zhluky [2281, 2541] s XX síry na povrchu [318, 2540, 2571]; s bournonitom a jamesonitom tvorí grafitické štruktúry v oblasti Valachova a Mlynnej doliny [2347]. Hematit - v oblasti Malého Gápla [2471], odr. spekularit v oblasti Mlynnej [1763]. Chalkopyrit - impregnácie vo vápencoch a dolomitoch [1516]. Chalkopyrit I v oblasti Mlynnej doliny patrí spolu s tetraedritom k najmladším minerálom staršej mineralizačnej periódy [2347], tvorí vtrúseniny v kremeni a baryte [2281, 2540]. Je hojnejší ako tetraedrit, zatláča siderit a pyrit. Mladší Chalkopyrit II sa vyskytuje vo forme odmiešanín vo sfalerite (emulzné štruktúry) a lemov okolo zŕn sfaleritu v oblasti Valachova a Mlynnej doliny [2347]. Uvádzaný je aj z Kraličky [1158,2608] a Malého Gápla [872a, 2471, 2608]. Jamesonit (?) - zriedkavejší ako galenit a bournonit, s ktorými vytvára grafitické štruktúry v oblasti Valachovo. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle a diagnostickým leptaním. V Mlynnej doline identifikácia neistá [2347]. Kremeň - najhojnejší žilný minerál, mliečno biely so žilkami, hniezdami rudných minerálov [2347, 2540]. Na všetkých lokalitách patrí k najstarším minerálom žiloviny. Vystupuje so sideritom [2347] a v tektonických zónach s limonitom a sekundárnymi uránovými minerálmi bez bližšej lokalizácie [2344]. V oblasti Veľkého Gápla prerastá s dolomitom [2347]. Limonit - v tektonických zónach v asociácií so sekundárnymi minerálmi uránu, bez bližšej lokalizácie [2344]. Obsah Au [3081a]. Malachit - sekundárny, v hojnom množstve vzniká z tetraedritu v oblasti Veľkého Gápla [2347]. Polybázit (?) - veľmi zriedkavý, nepravidelné zrná, niekoľko desatín mm veľké v oblasti Valachova. V odrazenom svetle diagnostickým leptaním preukázaná príslušnosť k sulfosoli striebra vlastnosťami blízkej polybázitu [2347]. Pyrit - nachádza sa na všetkých lokalitách[2471, 2608] a je zaradený do 3 generácií. Pyrit I vtrúsený v kremeni je zo sulfidov najstarší; pyrit II tvorí spolu s arzenopyritom žilky a impregnácie v kremeni v oblasti Valachovo a Mlynnej doliny, najmladší pyrit III tvorí lemy okolo zŕn sfaleritu a žilky v tetraedrite a boulangerite v oblasti Valachovo a Mlynnej doliny [2347]. Sfalerit - impregnácie vo vápencoch a dolomitoch [1516]. Pomerne hojný, najstarší minerál 2.subperiódy, často obsahuje odmiešaniny chalkopyritu (emulzné štruktúry), zistený v oblasti Valachovo a Mlynnej doliny [2347]. Siderit - podstatná zložka hydrotermálnych žíl[1763], jemnozmý, po puklinách limonitizovaný, miestami prerastený kremeňom. Vyskytuje sa v oblasti Valachovo [1158], Kraličky [2608] a v oblasti Mlynnej doliny, kde je mladší ako kremeň a starší a hojnejší ako ankerit [2347]. Obsahuje spolu s barytom vtrúseniny tetraedritu a chalkopyritu [2281, 2540]. Síra - XX na galenite [1406,2281,2540,2571], zemité masy [318, 751, 2541], bez bližšej lokalizácie. Tetraedrit - vtrúsený v kremenných žilách, býva často zatláčaný alebo lemovaný mladším chalkopyritom a pyritom II. Je mladší ako sfalerit a nachádza sa na všetkých uvádzaných lokalitách [2608]. V oblasti Veľkého Gápla je silne zatláčaný malachitom [2347]. V Mlynnej doline je vtrúsený v kremeni a v baryte [2281, 2540]. Wolfránové minerály - bližšie neidentifikované a nelokalizované, sekundárne spolu s limonitom a kremeňom v tektonických zónach [2344]. Zlato - uvádzané z lokality Valachovo [1158], Mlynná [872a] a na základe vzorky z múzea v Budapešti bez bližšej lokalizácie [2571].

Epigeaetická mineralizácia
V opustenom kameňolome na pravej strane cesty Brezno - Podbrezová hneď za Breznom v úzkom pruhu amfibolitov sú početné žilky kremeňa so žltozeleným epidotom a zriedkavým turmalínom, hematitom, a pyritom [2988a].

Sedimentárna mangánová mineralizácia
V paleogénnych sedimentoch vrchného eocénu[1514, 2872a] breznianskej panvy sa vyskytujú sedimentárne, oxidicko-karbonátové Mn-rudy[1048] typu Kišovce-Švábovce, v ktorých rudná zložka je slabo individualizovaná [1398]. Priemerný obsah Mn je 8,79-10,85 hmot.%, výnimočne 19,78-23,20 hmot.%. Hospodársky sú bezvýznamné [1514]. Mn-slojky a sloje niekoľko centimetrov až metrov mocné, nestáleho priebehu sa zistili južne od potoka Rohozná a v oblastiach Zadný Hliník, Za Brezinkou, Polhora, Hrebienok a Kriváň [1310]. Minerálne zloženie nie je bližšie určené. Z oxidických minerálov sa uvádza len pyroluzit [2648]. Mangánová mineralizácia má obdobný charakter ako na lokalite Michalova, kde je bližšie opísaná.

Minerály v náplavoch
Kassiterit - zistený v šlichoch z alúvia veporického kryštalinika na S od Bujakova [2955, 3032]. Krokoit - oválne zemité agregáty žltej až žltočervenej farby, veľkosti do l mm v náplavoch terciérnych sedimentov Breznianskej kotliny. Identifikovaný pomocou RTG, orientačné chemické zloženie sledované kvalitatívnou laserovou analýzou [647a, 2674]. Zlato - zlatinky čiastočne zarastené v kremeni alebo viazané na pyrit, zistené v náplavoch na J od Brezna [833, 852], v oblasti Rohoznej [835] a v Mlynnej doline, kde boli v minulosti roztratené ryžovíská zlata [872a].

Kaustobiotity
Čierne uhlie - malé 10-30 cm mocné slojky čierneho lesklého uhlia v paleogéne Breznianske kotliny s výhrevnosťou 5800 kcal/kg [2111]. Hnedé& uhlie, lignit - drobné slojky a malé šošovky v neogénnych sedimentoch v bádene [825, 826, 1310, 2571] - v spodnom miocéne [2111] a v predbádenských sedimentoch v oblasti Kiepka [872a]. V predandezitovom obzore miocénu má lignitický charakter [1514], podobne aj v predbádenských sedimentoch v oblasti Kiepka [872a]. Ropa - ťažká, na dislokačnej poruche v paleogéne južne od Brezna [1310].

Jaskyne ďumbierskeho vysokohorského krasu
Krasový ostrov na Ďumbieri je jedným z troch ostrovov vysokohorského krasu v oblasti Nízkych Tatier. Nachádza sa na južnom svahu Ďumbiera. Od najvyššej kóty Kozie chrbty 1740 m sa tiahne v úzkom páse na Z až po dolinu Trangošského potoka [453a]. Je 4 km dlhý a len 60-300m široký, zaberá plochu 0,7 km2 [453a], 4 km2 [462]. Z geologickej stránky krasovú oblasť budujú modrosivé vápence a svetlejšie dolomity stredného triasu, miestami aj brekcie liasu, predstavujúce zvyšok sedimentárneho obalu tatríd. Podzemné krasové formy sú zastúpené jaskyňami, ktorých je opísaných jedenásť [453a, 462, 1449a]. Väčšinou sú vytvorené na vrstvových plochách vápencov, ktoré tu vystupujú so sklonom 58-65° na J. Vznikli koróziou, menej eróziou atmosferických vôd, najviac však mrazovým zvetrávaním [453a].
Kozia jaskyňa - nachádza sa 13 km na S od Brezna. Je najväčšou z jaskýň ďumbierskeho krasu. Leží vo výške 1681 m n. m. na južnom svahu Kozích chrbtov. Priestory jaskyne od vchodu prudko klesajú, potom sa tiahnú pomerne horizontálne. Jaskynné priestory sú zakončené 12 m hlbokou priepasťou. DÍžka jaskyne je 140 m [453a, 462). Na stenách a strope je miestami vytvorený bradavcovitý sinter, dosť hojne je vyvinutý mäkký sinter. Zaujímavé sú tri spojené sintrové stĺpy 150 cm vysoké, 15-17 cm silné [1449a]. Výzdoba je rozpukaná a zvetraná do siva [453a, 462].
V ďumbierskom krase sa nachádza ešte niekoľko ďalších menších jaskýň, ktoré však nemajú sintrovú výzdobu.


Nové doplnky
Bindheimit - [Hydrotermálna mineralizácia v Mlynnej doline, Nízke Tatry, J.Majzlan, M.Chovan 1997] Covellit - [Hydrotermálna mineralizácia v Mlynnej doline, Nízke Tatry, J.Majzlan, M.Chovan 1997] Galenit - [Hydrotermálna mineralizácia v Mlynnej doline, Nízke Tatry, J.Majzlan, M.Chovan 1997] Gladit - [Hydrotermálna mineralizácia v Mlynnej doline, Nízke Tatry, J.Majzlan, M.Chovan 1997] Grafit - [Hydrotermálna mineralizácia v Mlynnej doline, Nízke Tatry, J.Majzlan, M.Chovan 1997] Horobetsuit - [Hydrotermálna mineralizácia v Mlynnej doline, Nízke Tatry, J.Majzlan, M.Chovan 1997] Chalkostibit - [Hydrotermálna mineralizácia v Mlynnej doline, Nízke Tatry, J.Majzlan, M.Chovan 1997] Krupkait - [Hydrotermálna mineralizácia v Mlynnej doline, Nízke Tatry, J.Majzlan, M.Chovan 1997] Magnetie - [Hydrotermálna mineralizácia v Mlynnej doline, Nízke Tatry, J.Majzlan, M.Chovan 1997] Rutil - [Hydrotermálna mineralizácia v Mlynnej doline, Nízke Tatry, J.Majzlan, M.Chovan 1997] Stibioconit - [Hydrotermálna mineralizácia v Mlynnej doline, Nízke Tatry, J.Majzlan, M.Chovan 1997]

Brezno (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)