Dolná Lehota (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)
obec 10 km na SZ od Brezna, okr. Brezno

Chotár obce leží na južných svahoch Nízkych Tatier a v Horehronskom podolí. Jeho územie na severe je budované horninami kryštalinika Nízkych Tatier (rozličné typy granitoidných hornín, ruly, migmatity, amfibolity), na juhu mezozoickými horninami obalovej série a subtatranských príkrovov (vápence a dolomity) a treťohornými sedimentmi.

Minerály hornín
Draselné živce - hojne sa vyskytujú v žilných pegmatitoch, ktoré sú v oblasti Vajskovskej doliny situované v migmatických ortorulách a v oblasti Poľany sú vyvinuté v biotiticko-kremitom diorite až strednozrnnom granodiorite ďumbierskeho typu [406]. V granitoidných horninách je zastúpený mikroklín, identifikovaný opticky (2 K -85 až -1,03°), na základe OI 0,64-0,80 stanoveného pomocou RTG ide o max. a čiastočne neusporiadaný mikroklín (RD mikroklín), na základe čiastoč­nej CHA stanovený podiel ortoklasovej zložky 46 - 81 mol.%. V pararulách prevláda ortoklas identifikovaný opticky (2 F -68 až -72°), na základe OI 0,69 - 0,75 stanoveného pomocou RTG ide o ortoklas a max. o RD mikroklín, na základe čiastočnej CHA stanovený podiel ortoklasovej zložky 77-81 mol.% [405].

Hydrotermálna mineralizácia

a) Antimonitová
Tento typ mineralizácie sa nachádza na viace­rých miestach v chotári obce. Väčšie výskyty, známe ako ložiská Dve Vody a Lom, boli v minulosti objektom ťažby. Menšími výskytmi v tejto oblasti sú Riavka a Prašovňa.
Výskyty Sb-mineralizácie v tejto oblasti patria k tzv. dúbravskému ložiskovému systému, situovanému v tektonických líniách S-J smeru [682, 2111, 2699]. Mineralizácia je vyvinutá v kryštalických bridliciach vo forme pravých žíl a žiliek rôznych mocností, priemerne od 0,2 do 2 m, zriedkavejšie v podobe impregnácií [682, 2111]. Minerálna výplň týchto žíl je veľmi podobná a bližšie uvedená pri jednotlivých lokalitách. Na základe zistených geochemických anomálií obsahu antimónu sa predpokladá pokračovanie rudných výskytov na sever, východne od rudného poľa Dúbravy [2806].

Ložisko Dve Vody
Ložisko Dve Vody sa nachádza na južných svahoch Nízkych Tatier [142, 280, 681, 984,1867, 2143] južne od kóty Chabenec [2806], asi 7 km severne od obce v doline Dve Vody [739], na východnom svahu Ždiaru vo výške 1408 m [682, 687,2111,2674,2699].
Antimonitová mineralizácia je viazaná na systém nepravidelných puklín smeru ZSZ [1049]; rudné žily sú vyvinuté v kryštalických bridliciach (ortoru-ly, miestami migmatity a amfibolity) [682, 687, 872a, 2111]. Na ložisku je vyvinutý žilný systém smeru SSZ-JJV [872a, 2111], SZ-JV [682] s dvoma typmi žíl, z ktorých mocnejšie so sklonom 68-80° k SV [682] sú považované za hlavné [682, 2111], kým žilky so sklonom menším 45 - 55° k SV sú podradné, malých mocností. V štôlní Nová Vyšná sú vyvinuté aj žily protiklonné so sklonom k JZ [682]. Mineralogický patrí ložisko medzi najpestrejšie v nízkotatranskej oblasti [2111]. Žil­nú výplň tvoria väčšinou mylonit, miestami s rudnými impregnáciami, kremeň a karbonáty. Z rud­ných minerálov prevláda antimonit, ostatné sulfidy sú zastúpené v menšej miere, alebo sú akcesorické [682, 685, 687,1049, 2111]. Sporadické zrudnenie v štôlní Mistrík má iný ráz. Reprezentujú ho berthierit a jamesonit a vzniklo pravdepodobne za iných podmienok ako ostatná paragenéza [682]. Mineralizácia prebiehala obdobne ako na ostatných antimonitových ložiskách v Nízkych Tatrách v troch etapách: kremenno-pyritovej, karbonátovej a sulfidickej [682, 2699]. Na ložisku Dve Vody obdobne ako na ložisku Lom, prekrýva sa formácia antimonitovo-scheelitovo-kremenná formáciou arzenopyritovo-zlato-kremennou[2715a]. Priemerná kvalita rudy dosahuje 1,96 % Sb, 0,35 % As, 1,4 % Pb, 2 g/t Au a 1,4 g/t Ag [2111]. Obsah kovov v rude: 1-17 % Pb, do 0,2 % Zn, do 1,6 % Cu, do 12,76 % Sb, do 2,57 % As, do 13,2 g/t Au, do 20,6 g/t Ag [872a]. Po 2. svetovej vojne sa tu robili menšie kutacie práce [2143]. Ložisko je dnes opustené [2111]; celkové zásoby rúd sú veľké [872a] .
Antimón - celkom ojedinelý, vo forme nepravidelných zŕn rozmerov stotín mm v antimonite [682, 685, 2760]. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle [682].
Antimonit - najhojnejší a najdôležitejší rudný minerál na ložisku, tvoriaci podstatnú zložku rudy [682, 687, 872a, 1049, 1158, 2111, 2699, 2760]. Väčšinou býva zrnitý, oceľovomodrosivý, menej rozšírený je tzv. liaty antimonit, ktorý predstavuje veľmi jemnozrnný kremenno-antimonitový alebo karbonátovo-antimonitový agregát s typicky rekryštalizačnou štruktúrou. V dutinách sa ojedinele vyskytujú aj dlhosteblovité až ihličkovité agregáty [682]. Miestami tvorí aj jemné impregnácie v okolitých horninách [682]. Predpokladá sa, že takmer všetok antimonit kryštalizoval v jednej mineralizačnej etape [682]. Chemické zloženie - CHA: Pb 1,05; Fe 0,54; Cu 0,01; Zn 0,29; Sb 62,40; S 25,64; nerozpustný zvyšok 9,52; Σ 99,45 hmot.%. Kryštalochemický vzorec, DTA [682]. Zastúpenie stopových prvkov - SAskv [682], SAkv [2699]. Obsah Hg 20,7 ppm [2700], obsah Se 0,0019 hmot.% [2950a], obsah 32S a pomer 32S/34S [2907].
Arzenopyrit - vzácnejší [685, 687, 872a, 1049, 1158, 2699, 2760], tvorí zrná prevažne mikroskopických rozmerov, intímne prerastajúce s antimonitom, jamesonitom, kremeňom a s Fe-dolomitom [682].
Berthierit - zistený v akcesorickom množstve iba v štôlní Mistrík [682, 685, 2111]. Intímne sa prerastá s antimonitom. Vytvára zrnité agregáty, zložené z izometrických zŕn rozmerov stotín mm. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle [682]. Chemické zloženie stanovené na základe EMAkv: Sb 56,4; Fe 15,7; S 27,6; - Σ 99,7 hmot.% , obsah Se 0,0026 hmot.% [2950a]. Charakteristickými prvkami pre berthierit v tejto oblasti sú Cd a Ni [682].
Boulangerit - málo rozšírený [682, 685, 687,872a, 1049, 1158,2111,2699,2760], tvorí celistvé masy alebo steblovité agregáty oceľovosivej farby, makroskopicky ťažko odlíšiteľné od zinckenitu. Vyskytuje sa v asociácii s galenitom, sfaleritom [682] a zinckenitom [2760]. SAskv [682].
Bournonit - ojedinelý [682, 685, 687, 872a, 1049, 1158, 2111, 2699, 2760], tvorí až niekoľko cm veľké zrná izometrického habitu v asociácii s kremeňom a karbonátom, často sa intímne prerastá s galenitom [682]. Identifikovaný pomocou RTG; SAskv [682].
Galenit - pomerne rozšírený [682, 685, 687, 1158, 2111], spravidla jemnozrnný, zvyčajne vystupuje spolu s bournonitom, chalkopyritom, sfaleritom a boulangeritom [682]. SAskv [682], obsah Se 0,0007 hmot.% [2950a], obsah 32S a 32S/34S [2907]. Izotopické zloženie Pb v galenite z Novej Vyšnej štôlne poukazuje na jeho varísky vek [1049].
Chalkopyrit - akcesorický [682,685,687, 872a, 1158, 2111], zistený iba mikroskopicky. Vyskytuje sa spravidla spolu s tetraedritom a jamesonitom [682].
Chalkostibit (J. Hák, Z. Johan, 1959 [685]) - zastúpený vo forme celistvých, čiernosivých agregátov, intímne sa prerastajúcich so zinckenitom [682, 685, 687, 1158, 2111, 2037]. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle a pomocou RTG [682, 685]. SAskv [682].
Jamesonit - akcesorický, zistený iba v štôlni Mistrík [682, 685, 2111, 2699], bližšie opísaný pri lok. Riavka.
Karbonáty - v žilnej výplni zastúpené v podstatne menšom množstve ako kremeň [682,687,872a, 1049, 2111, 2699]. Tvoria žilky prenikajúce starším kremeňom, nepravidelné šošovky, ojedinelé i XX v dutinách. Bývajú sivobiele, hrubokryštalické, často zatláčané sulfidmi. Podľa analógie s inými lokalitami (Lom, Dúbrava) ide o dolomiticko-ankeritický karbonát - Fe-dolomit, uvádzaný aj ako ankerit [2699]. SAskv; teplota dekrepitácie - 280 °C [682].
Kremeň - najhojnejší a úplne prevládajúci nerudný minerál žiloviny antimónového zrudnenia v tejto oblasti [682, 685, 687, 872a, 1049, 1158, 2111, 2699, 2760]. Tvorí šošovky, závalky, žilky a nepravidelné útvary v žilnej výplni. Spravidla patrí dvom generáciám; starší kremeň I je hojnejší, jemnozrnný, mliečnobiely s odtieňom do žlta a slaboružova, často s paralelne prúžkovanou textúrou. Mladší kremeň II je modrosivý až sivočierny, má čiastočne „kruškový" charakter (obsahuje jemné impregnácie mladších sulfidických minerálov). Kremene dalších generácií sú mladšie ako antimónové zrudnenie [682].
Pyrit - bežná zložka žilnej výplne [682, 685, 687, 872a, 1049, 1158, 2111, 2699]. Zvyčajne je zastúpený vo dvoch generáciách, pričom prvá patrí k najstarším minerálom, kým druhá je mladšia ako sfalerit až antimonit [682]. Starší pyrit I je spravidla idiomorfný, často tektonicky porušený, zatláčaný až pseudomorfovaný mladšími minerálmi. V malom množstve vystupuje aj vo forme impregnácií v okolitých horninách. Mladší pyrit II tvorí spravidla žilky v kremeni a v iných sulfidoch [682]. SAskv [682]. Obsah Se 0,0005 hmot.% [2950a], obsah 32S a pomer 32S/34S [2907].
Rumelka (B. Cambel, J. Jarkovský, H. Gerthofférová, J. Kristín, V. Streško, 1976 [2700]) - veľmi zriedkavá, zistená vo forme mikroskopických inklúzií v antimonite. Identifikovaná pomocou TEM [2700].
Sfalerit - obdobne ako pyrit je bežnou zložkou žiloviny [682, 685, 687, 872a, 1049, 1158, 2111], je prítomný v akcesorickom množstve [2760]. Spravidla býva medovo až červenavohnedý, tvorí väčšinou nepravidelné zrná, zvyčajne intenzívne zatláčané mladšími sulfidmi SAskv [682].
Telurid zlata(?) - k teluridom zlata sa predbežne priraduje bližšie neurčený minerál, zistený v jednej vzorke z tejto lokality. Sú to zrniečka nepatrných rozmerov v tisícinách mm [682]. Ďalšia zmienka [2699].
Zinkenit - bežný minerál sprevádzajúci antimonit [682, 685, 687, 872a, 1158, 2111, 2699, 2760]. Vyskytuje sa na väčšine antimónových žíl v tejto oblasti, ale len na tých, kde sa dokázala prítomnosť jamesonitu. Na tejto lokalite je relatívne vzácnejší, oceľovo-striebrosivý, niekedy s tombakovým odtieňom, prevažne celistvý, najčastajšie vystupuje spolu s antimonitom, s ktorým sa veľmi často intímne prerastá. SAskv [682].
Zlato - vzácne, mikroskopických rozmerov sa vyskytuje v kremenných žilách s antimonitom [872a, 2699, 2760].

Ložisko Lom
Antimonitové ložisko Lom patrí medzi najznámejšie na južných svahoch Nízkych Tatier [280, 2928a]. Nachádza sa asi 7-8 km na SSV od Dolnej Lehoty na južnom svahu Bukového grúňa, v nad­morskej výške asi 1000 m [682, 739, 2111].
Zrudnenie je viazané na hydrotermálnu žilu 0,2-2 m mocnú smeru S-J [682, 1049, 2111], SSV-JJZ [2699], so sklonom k Z [1382, 2111], vyvinutú v dížke asi 600 m [682, 2111 ] v kryštaliniku Nízkych Tatier, v pararulách a migmatitoch [682, 1049, 2111]. Okolie žily je silne hydrotermálne premenené a mylonitizované [682, 2111, 2699]. Zrudnenie na žile sa koncentruje do vertikálnych rudných stlpov s híbkovým dosahom 200 m, s produktívnou plochou zrudnenia asi 20 %. V spodnej časti ložiska sú vyvinuté viaceré odžilky, ktoré však po odpojení od hlavnej žily vo vzdialenosti 10-15 m vykliňujú [2111]. Žilnú výplň tvoria prevažne kremeň a antimonit v mylonitovej výplni [682, 1049, 1382, 2111]. Ložisko bolo v minulosti povrchovo ťažené [1382], roku 1940 sa tu robili kutacie práce [760]. V rokoch 1939 až 1945 sa tu vyťažilo ročne 8000 ton rudy [352]. Kvalita ťaženej rudy bola 3 -7 %, lokálne až 17 % Sb, nevyťažené rudné celky obsahujú 3,2 % Sb, 0,15 %As a 3,3 g/t Au [2111]. Koncentráty obsahovali 35 % Sb; 1,5 % As a 30 g/t Au [972]. Na severozápadných svahoch sa zistilo pokračovanie antimonitových žíl, ktoré pravdepodobne súvi­sia so žilami dúbravskými [1382]. V širšom okolí ložiska sa na základe geochemickej prospekcie zistili anomálie Sb [2806]. Ďalšie zmienky [739, 984, 2674].
Albit - nepodstatná zložka žilnej výplne [682, 2111, 2699], patrí k najstarším minerálom, je produktom hydrotermálnej alterácie bočných hornín [682]. Ide väčšinou o albit s nepatrnou prímesou anortitovej zložky a bez draslíka, čo svedčí o nízkej teplote vzniku. SAskv, anomálny je obsah cínu [682].
Ankerit - zriedkavý [682, 1049, 2111, 2699].
Antimonit - hlavný rudný minerál [682, 1049, 1158,2111, 2699, 2760], tvorí pásikované a brekciovité textúry, zhluky, hniezda, závalky a jemné impregnácie [2111]. Chemické zloženie - CHA: Pb 0,05; Fe 0,35; Cu 0.03; Sb 61,23; S 24,32; nerozp. zv. 14,56; Σ 100,54 hmot.%. Kryštalochemický vzorec; zastúpenie stopových prvkov - SAskv [682], SAkv [2699], obsah Hg 2,64 a 13,27 ppm [2700], obsah Se 0,0005 hmot.% [2950a], obsah 32S a pomer32S/34S [2907].
Arzenopyrit - prevažne mikroskopický [682, 1158, 2111,2699, 2760].
Bournonit - zriedkavý [2111, 2699].
Dolomit - [1049, 2111, 2699].
Fe-dolomit (dolomiticko-ankeritický karbonát) - v žilovine pomerne vzácny. Chemické zloženie - CHA: CaO 26,60; MgO 13,76; FeO 11,38; MnO 1,20; CO2 43,14; nerozp. zv. 4,22; Σ 100,30 hmot.%. Kryštalochemický vzorec; SAskv; teplota dekrepitácie 340 °C [682].
Galenit - zriedkavý [2111, 2699], izotopové zloženie olova poukazuje na varísky vek [1049].
Hematit - pozorovaný len v jednom prípade spolu s kremeňom, ankeritom a pyritom. Tvorí lístkovité agregáty oceľovomodrosivej farby. Vznikol pravdepodobne mobilizáciou Fe-zložky z femických minerálov na dislokačných pásmach. SAskv [682]. Ďalšie zmienky [2111, 2699].
Chalkopyrit - vzácny [1049,1158, 2111, 2699].
Kalcit - zastúpený iba na ložisku Lom [1049, 2111, 2699], akcesorický v páskovaných častiach žiloviny [682].
Kremeň - podobne ako na ložisku Dve Vody je hlavným minerálom žiloviny [682, 1049, 1158, 1382, 2111, 2699, 2760]. Je prevažne masívny, bielej farby [2111], tvorí šošovky, závalky, žilky v žilnej výplni. Obdobne ako kremeň na lok. Dve Vody patrí dvom generáciám, pričom starší kremeň I je hrubozrnnejší, mladší kremeň II jemnozrnný, často „kruškového" charakteru [682].
Pyrit - bežná zložka žilnej výplne [682, 1049, 1158]. Zastúpený vo dvoch generáciách, pričom starší pyrit I ako jeden z najstarších minerálov býva často zatláčaný až pseudomorfovaný mladšími minerálmi, kým mladší pyrit II tvorí zvyčajne žilky v kremeni, ale aj vo sfalerite a v antimonite. SAskv [682]. Obsah 32S a pomer 32S/34S [2907].
Sfalerit - zastúpený v akcesorickom množstve [682, 1049, 1158, 2111, 2699]. Býva spravidla medovo až červenohnedý, hrubo až jemnozrnný, zriedkavejšie medovožltý a ako jeden z najstarších minerálov intenzívne zatláčaný mladšími sulfidmi [682]. SAskv [682].
Tetraedrit - zriedkavý [1158].
Valentinit - hojný, súčasť Sb-okrov [2111], zmienka [2699].

Zinkenit - akcesorický [682, 1049, 1158, 2111, 2699], má obdobné vlastnosti ako na lokalite Dve Vody, je oceľbvostriebrosivý, celistvý, veľmi často sa intímne prerastá s antimonitom. SAskv [682], obsah Se 0,0007 hmot.% [2950a].
Zlato - prevažne mikroskopické, kedysi hojné, dnes vzácne [682, 1049, 1158,2111,2699,2760], býva zvyčajne akumulované v niektorých častiach žily, najčastejšie spolu s tetraedritom, sfaleritom a antimonitom, zriedkavejšie aj s arzenopyritom a kremeňom, v ktorých tvorí žilky, izometrické až nepravidelné zrná a metasomatické útvary. Mikroskopicky možno pozorovať jeho nehomogenitu, čo sa prejavuje v zmene sfarbenia od mosadznožltého až po žltkastobiele. Patrí k najmladším minerálom hypogénnej fázy [682].

Ložisko Riavka
Tento výskyt sa nachádza 300-400 m [682, 2111] východne od ložiska Lom, ktorému je geneticky aj úložnými pomermi podobný [682, 2111, 2699]. Rudná žila s priemernou mocnosťou okolo 0,3 m je tiež vyvinutá v okatých rulách a migmatitoch, má však odlišný smer SSV-JJZ a sklon k západu. Zrudnenie predstavujú impregnácie a závalky rudných minerálov v kremennej žilovine, miestami aj s väčšími akumuláciami čistého antimonitu [682,2111]. Výskyt je charakterizovaný veľmi pestrou minerálnou asociáciou [682]. Ďalšie zmienky [984, 2674]. Charakter väčšiny minerálov je obdobný ako na ložisku Dve Vody, kde je aj podrobnejšie opísaný.
Antimonit - hlavný rudný minerál, jemnozrnný, vo forme impregnácií a závalkov v kremeni [682, 1158,2111,2760]. Chemické zloženie - CHA: Pb 0,20; Fe 0,70; Cu 0,05; Zn 0,02; As 0,04; Sb 70,32; S 28,22; nerozp. zv. 0,18; Z 99,73 hmot.%; Kryštalochemický vzorec; SAskv [682], SAkv [2699], obsah Hg 3,2 ppm [2700].
Arzenopyrit - zriedkavý, prevažne mikroskopický [682, 1158, 2760], zastúpený vo dvoch generáciách, starší tvorí zvyčajne hypidiomorfné až idiomorfné zrná, často dislokované a zatláčané mladšími minerálmi; mladší tvorí nepatrné XX, niekedy usporiadané do prúžkov v tetraedrite, spolu s ktorým vznikol. SAskv arzenopyritu I [682].
Fe-dolomit (dolomiticko-ankeritický karbonát) - akcesorický v žilovine. SAskv [682].
Chalkopyrit - zastúpený len v malom množstve [682, 1158] lokálne aj v makroskopický pozorovateľných zrnách [682].
Jamesonit - hojný [682, 2111], ale zriedkavejší ako antimonit. Tvorí dlhosteblovité agregáty a žilky v kremeni, intímne zrastá s tetraedritom a zatláča sfalerit a tetraedrit so vznikom metakrystov. SAskv [682].
Kremeň - okrem nepatrného množstva karbonátu je jediným žilovinovým minerálom sprevádzajúcim antimonitové zrudnenie [682, 1158, 2111,2760].
Pyrit - akcesorický [682], bežný [1158]. SAskv [682].
Sfalerit - pomerne rozšírený, avšak zriedkavejší ako antimonit [682, 2111], je tu vzácnejší [1158], akcesorický [2760]. Býva hrubozrnný, medovo až červenohnedý, ojedinelé aj tmavohnedý. Tvorí väčšinou nepravidelné, skôr izometrické zrná, intenzívne zatláčané mladšími rudnými minerálmi [682]. Chemické zloženie - CHA: Zn 63,21; Cd 0,23; Fe 1,75; Cu 0,02; S 32,00; nerozp. zv. 1,00; .T 98,21 hmot.%; kryštalochemický vzorec; SAskv [682]. Ako rarita sa tu vyskytuje indium v koncentráciách tisícin % [1697].
Tetraedrit - zo všetkých nízkotatranských antimonitových ložísk a výskytov je tu najrozšírenejší, ale menej bežný ako sfalerit [682]; je hojný [2111], jeho výskyt je vzácnejší [l 158]. Tvorí nepravidelné až izometrické zrná v kremeni alebo vo forme žiliek preniká dolomiticko-ankeritickým karbonátom. Asociuje s jamesonitom, menej s chalkopyritom a arzenopyritom II, a najmä s rýdzim zlatom, ktoré ním preniká vo forme žiliek, alebo v ňom tvorí izometrické indivíduá. SAskv [682].
Zlato - akcesorické [682], vzácne [2760], len mikroskopicky pozorovateľné, najčastejšie v asociácii s tetraedritom, sfaleritom a antimonitom [682].

Ložisko Prašovňa
V priamom pokračovaní ložiska Lom na S vo vzdialenosti asi 500 m je antimonitový výskyt Prašovňa. Ide o 250 m dlhé žilné pásmo, smeru S-J, so sklonom asi 60° k V a mocnosťou asi 0,2 m, s analogickou mineralizáciou. Okrem antimonitu je v žilovine miestami zastúpený aj galenit< a tetraedrit [682, 2111].

b) Sideritová
Puklinové žily so sideritom, kremeňom, barytom, bournonitom, tetraedritom a malým množ­stvom galenitu sa nachádzajú v migmatitických ortorulách, tesne pod vrcholom vrchu Ždiar, nad ložiskom Dve Vody [1049]; v oblasti Žiaru [872a]. Malé roztrúsené sideritové žilky bez hospodárskeho významu sú v nízkotatranskom kryštaliniku v oblasti Pod Smrečinami a Smrečiny [872a].
Barit - prevládajúci minerál vo vyšších častiach žíl [1049].
Bournonit - spolu s tetraedritom hlavný rudný minerál na žilách [1049].
Galenit - zastúpený iba v podradnom množstve. Izotopové zloženie olova poukazuje na jeho varísky vek [l049].
Kremeň - spolu s barytom a sideritom je hlavnou zložkou žilo viny [1049].
Siderit - prevládajúci minerál v spodných častiach žíl [1049].
Tetraedrit - najrozšírenejší rudný minerál na žilách [1049].

c) Scheelitová
V údolí Vajskovského potoka [3032], v závere Vajskovskej doliny [3031] sa na základe šlichovej a neskôr aj úlomkovej prospekcie zistil primárny východ scheelitového zrudnenia v kryštalických bridliciach [3031, 3032].
Scheelit - nachádza sa v podobe rozptýlených zŕn v hornine. Obsah W dosahuje vo vzorkách 0,05-4,95 hmot.%, priemerne 2,04 hmot.% [3031].

Minerály v náplavoch
V chotári obce, v oblasti Vajskovskej doliny a Kotlísk zistili sa pri šlichovom prieskume zvýšené koncentrácie scheelitu [3031, 3032] a volframitu [3033].
Scheelit - v šlichoch prevláda nad volframitom. Zrná scheelitu presahujú miestami 3 mm [3031].
Wolframit - nachádza sa v šlichoch vo forme drobných čiernych zŕn, len zriedka presahujúcich 1 mm. Identifikovaný mikroskopicky, chemicky a pomocou RTG [3033].
Zlato - v alúviu Vajskovského potoka sú pozostatky po starých ryžoviskách zlata, o ktorých sa nezachovali žiadne bližšie údaje [872a].

Hydrotermálna medená mineralizácia