Jasenie

Jasenie (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)
obec 13 km na SZ od Brezna, okr. Brezno Chotár obce leží na južných svahoch západnej časti Nízkych Tatier (Ďumbierske Tatry) a v Horehronskom podolí. Jeho územie je na severe budované horninami kryštalinika Nízkych Tatier, zastúpeného varískymi granitoidmi a mohutným pásmom migmatitov a rúl. Južná časť územia je tvorená mezozoickými sedimentárnymi horninami subtatranských príkrovov.

Minerály hornín
Muskovit - bežný minerál v granitoch, D 2,813 ± 0,004 [660]. Živce - výrastlice veľkosti 2-5 cm v okatých žulorulách [2610].

Minerály pegmatitov
Ortoklas - hojný v pegmatitoch priestorovo viazaných na autometamorfované biotitické a dvojsľudové granity v doline Biele Vody [406]. Identifikovaný opticky (2 K-70 až -76°), pomocou RTG stanovený OI 0,0-0,69; na základe čiastočnej CHA stanovený podiel ortoklasovej zložky 47-63 mol.% [405].

Hydrotermálna mineralizácia
O výskyte rôznych typov hydrotermálnej mineralizácie v chotári obce sú zmienky v starých prácach od začiatku minulého storočia [318, 1406, 2281, 2540, 2541, 2571], z prvej polovice tohto storočia [676, 743, 751, 755, 760, 1225, 1576, 1578, 1763, 2264, 2445, 2653], ako aj vo všetkých súhrnných novších prácach [141, 1158, 1514, 2111, 2423, 2674, 2928]. Doteraz je na území chotára obce známych 6 typov hydrotermálnej mineralizácie, a to: a) polymetalická b) antimonitová c) zlato-scheelitová d) sideritová e) arzenopyritová f) hematitová

a) Polymetalická mineralizácia
Ložisko Jasenie-Soviansko je najvýznamnejším a najväčším reprezentantom polymetalickej mineralizácie nielen v Nízkych Tatrách [872a, 1158, 1398, 2111, 2672a, 2928b], ale aj v jadrových pohoriach Západných Karpát vôbec. Slabé prejavy polymetalickej mineralizácie sa zistili aj na výskytoch antimonitovej mineralizácie v Suchej doline, na lokalite Ráztoka a v doline Lomnistá [872a].

Ložisko Soviansko
Ložisko Soviansko, pod Struhárom [872a], leží na juhozápadnom svahu hory Struhár (kóta 1471) v polesí Soviansko pri Kyslej Vode, asi 7 km severne od obce [141, 1870, 2111]. Prvé zmienky o baníckej činnosti na ložisku sú z r. 1638, keď boli nafárané tri olovené žily [1870]. Banícka činnosť bola príležitostne obnovovaná [2672a], naposledy v r. 1941 - 1943 [760]. Po 2. svetovej vojne sa tu robil geologický prieskum a ložisko bolo odovzdané do ťažby, ktorá sa však nezačala. V súčasnosti je ložisko v rezerve [872a].
Bezprostredné okolie ložiska budujú pararuly a migmatity s prevládajúcou parazložkou [1870]. V arteritických migmatitoch sa vyskytujú žily aplitov a pegmatitov [1870, 2111]. Ložisko leží v pruhu migmatických rul. Ložisko je žilné, hlavnou úžitkovou zložkou je galenit, sprevádzaný v malom množstve sfaleritom, tetraedritom a bournonitom. Z nerudných minerálov je najčastejší kremeň, karbonáty a baryt. Rudné žily sú zoskupené do asymetrického vejárovitého zväzku porušeného niekoľkými dislokáciami [1870]. Ložisko vytvára systém nepravidelných žiliek v kryštaliniku [374]. Hlavná žila ložiska má generálny smer V-Z. Žily aj dislokácie majú strmý sklon (70-80° k JV, dislokácie 60 - 80° k J) [ 1870, 2111 ]. Na mnohých miestach sa žily roztriešťujú, alebo sa oblúkovité spájajú [1870]. Mocnosť šošovkovitých žíl s polymetalickou výplňou je 10-70 cm [141, 1870]. Vo vertikálnom smere je ložisko známe do híbky ca 75 m, v troch úrovniach boli založené štôlne (od vrchu) P, A, G. Horniny v okolí žíl sú hydrotermálne premenené [2111], najmä chloritizované a sericitizované, v bezprostrednej blízkosti žíl prekremenené [1870]. Ložisko je stredne až nízkoteplotné, čo potvrdzujú výsledky termometrického výskumu kremeňa, barytu, ankeritu, sfaleritu a galenitu [499, 2768]. Varísky vek mineralizácie (240 - 250 mil. rokov) bol určený na základe izotopického rozboru olova [1049, 2111]. Ložisko je priraďované k metalotektu orogénneho štádia variscíd, k formácii sideritovo-sulfidických hydrotermálnych plutonogénnych žíl s Cu, Pb, Zn, As, Au, Ag, Sb, Hg, Ba [2874b] alebo ku kremenno-polymetalickej žilnej formácii hercýnskeho veku s uplatnením alpínskej rekryštalizácie [2928a]. Uvádza sa aj spojenie s hypotetickým magmatickým telesom, vznikom ložiska v kriede alebo v treťohorách, pričom mineralizácie rozličného typu sú odrazom rytmickej magmatickej pulzácie [1870].
Ložisko tvoria zväčša zložené hydrotermálne žily, v ktorých možno vyčleniť samostatné žilné typy (od najstarších): 1. spekularitové žily, 2. arzenopyritové žily, 3. polymetalické žily. Na polymetalických žilách bolo vyčlenených 5 paragenetických štádií: kremenno-pyritové, staršie ankeritové, polymetalické, mladšie ankeritové, barytové a v rámci nich bolo vydelených 8 kryštalizačných periód. Najbežnejšie sú textúry asymetricky páskované a brekciové [1870].
Chemické zloženie rudy - CHA: SiO₂ 55,02; Fe₂O₃ 3,42; MnCO₃ 0,88; CaCO₃ 7,10; MgCO₃3,25; BaO 5,07; SO₃ 2,70; Fe₂O₃ (šil.) 0,44; MnO (šil.) 0,05; CaO (šil.) 0,41; Al₂O₃ 8,83; Sb 1,72; Pb 7,6; Fe (pyr.) 0,56; Zn 0,11; Cu 0,03; Na₂O 3,13 hmot.%. Ručne upravovaná ruda v minulosti dosahovala Pb asi 22 hmot.%, Au 0,6 g/t, Ag 818 g/t [2111].

Primárne minerály
Albit - zistený len mikroskopicky vo forme drobných lištovitých zŕn výnimočne lamelovaných. Spravidla zatláča epidotové zrná v žilovine [l870]. Ďalšie zmienky [141,2111, 2674]. Ankerit - hlavná zložka ankeritových žíl [1870]. V starších prácach sa karbonát sprevádzajúci hlavnú polymetalickú mineralizáciu označuje ako kalcit [318, 2281, 2445, 2541]. Vytvára hrubozrnné kryštalické agregáty, najčastejšie v samostatných žilách. Niekedy tvorí brekcie, tmelene kremenno-galenitovým agregátom, v drúzových dutinách zriedkavo vytvára idiomorfné XX 1 - 3 mm veľké. Identifikovaný opticky, pomocou RTG [1870] a DTA [499, 1870], dekrepitačná teplota minerálu: 190-270 °C [2768]. Ďalšie zmienky [141,291, 1158,2111,2674, 2760,2928]. Antimonit - celistvý, zrnitý a vláknitý, spolu s kremeňom [318, 2281, 2445]. Novšími prácami nebol jeho výskyt na polymetalickom ložisku potvrdený [1870]. Ďalšie zmienky [872a, 1158]. Barit - na rudných žilách s polymetalickou mineralizáciou sa rozlišuje: jemnozrnný, jemne páskovaný a hrubokryštalický, tabuľkovitý veľkosti i do niekoľkých cm. V samostatných žilách je veľmi jemnozrnný, bielej, modrastej alebo ružovej farby [1870]. Patrí k najmladším minerálom na ložisku [1870, 2348]. Všetky typy barytu patria jednej generácii [2348]. Identifikovaný opticky, pomocou DTA [1039, 2768] a SA_skv [1870]. Dekrepitačná teplota minerálu sa začína pri 150 °C [2768]. Ďalšie zmienky [84, 141, 1398, 2111, 2674]. Bournonit (Z. Pouba, Z. Vejnar, 1955 [1870]) - čiernošedé tabuľkovité agregáty na galenite, ako aj nepravidelne obmedzené kryštalické agregáty. Pomerne hojný v štôlní A. Identifikovaný opticky, pomocou RTG [1870], SA_skv [1870]. Obsah Se 0,0005, hmot.% [2950a]. Ďalšie zmienky [141. 1158,2111,2674]. Epidot - vzácny, zistený v štôlni P. Vytvára niekoľko cm dlhé svetlozelené steblovité XX, nasadajúce na úlomky kremenno-pyritového agregátu siedmej periódy polymetalických žíl. Väčšinou sú XX nedokonale vyvinuté, niekedy tektonicky porušené, uzavreté v mladšom kalcitovom agregáte [1870]. Ďalšie zmienky [141, 2111. 2674]. Galenit - hlavný rudný minerál na ložisku. Vytvára jemnozrnné kryštalické agregáty (veľkosť zŕn od stotín do desatín mm, výnimočne mm rozmerov) len niekoľko mm veľké, vzácne dosahujú veľkosť 1 - 2 cm. Vystupuje v niekoľkých generáciách, v jednotlivých kryštalizačných periódach sa javí oproti ostatným minerálom ako mladší. Jeho mikroskopicky pozorované myrmekitické zrasty s bournonitom vznikli pri hypogénnom rozklade semseyitu [ľ870]. V supergénnej zóne je často zatláčaný pyromorfitom [2281] a ceruzitom (1870].Chemické zloženie: SA_kv [1870], je striebronosný [2111], obsah Ag 0,1 - 1 hmot.% [141,2674], stály je stopový obsah Cd, častý Sn, zriedkavý Bi [141]. Obsah Se 0,0005 % [2950a], DTA [2768], izotopy Pb [1049]. Dekrepitačná teplota minerálu 240-310 °C [2768]. Ďalšie zmienky [187, 318, 676, 751, 872a, 1158, 1398, 2111, 2445, 2540, 2571, 2760]. Gersdorffit - vzniká spolu s kremeňom v druhom štádiu mineralizácie [2111]. Hematit, odr. spekularit - ojedinelý v dutinách na ankeritových žilách vo forme vejárovité usporiadaných šupiniek s vysokou magnetickosťou [1870]. Ďalšie zmienky [141, 2674]. Chalkopyrit - zastúpený v mikroskopickom množstve. Izometrické zrná sú uzavreté v tetraed-rite, vzácne vo sfalerite [1870]. Celistvý, kryštalovaný asociuje s kremeňom, tetraedritom a kalcitom [318, 2281]. Zistil sa aj supergénny (?) v žilôčkach spoločne s covellínom, kde má typickú cementačnú štruktúru [1870]. Ďalšie zmienky [141, 291, 872, 1158, 2111, 2445,2541,2571,2674]. Chlority - akcesorické, bližšie neidentifikované, vznikli v záverečných štádiách mineralizácie spolu s epidotom a albitom [2111]. Jamesonit(?) (Z. Pouba, Z. Vejnar, 1955 [ 1870]) - vzácny, zistený len v podobe mikroskopických steblovitých XX, 0,4 x 0,15 mm veľkých. Priečne rezy majú kosoštvorcové obmedzenie. Vyskytuje sa spoločne so semseyitom, bournonitom a galenitom. Identifikovaný len opticky, môže ísť aj o iný minerál zo skupiny Pb-Sb-sulfosolí [1870]. Ďalšie zmienky [141, 1158, 2111, 2674]. Kalcit - zriedkavý, vyskytuje sa takmer výhradne v najmladšej kryštalizačnej perióde, kde tvorí drobné (2 - 5 mm) nízke klence, ktoré v drúzových dutinách husto pokrývajú barytové tabuľky. V dutinách starších paragenéz sa nachádzajú až niekoľko cm veľké dokonale štiepne XX [1870]. Ďalšie zmienky [141, 1158, 2674]. Kremeň - veľmi hojný, základná zložka žiloviny vo všetkých periódach. Tvorí drobné zrnká zrastené s rudnými minerálmi, najmä s galenitom. V dutinách sa nachádzajú až niekoľko cm veľké XX často s makroskopický pozorovateľnou zonálnos-ťou, spôsobenou striedaním polôh jemne pigmentovaného zakaleného kremeňa s polohami čistého kremeňa. Šírka pigmentovaných zón sa zväčšuje smerom k vrcholom XX. Ojedinelé je zastúpený aj vo forme sférolitov (v 4. kryštalizačnej perióde), ktoré nasadajú na úlomky staršej ankeritovej žiloviny [1870]. Dekrepitačná teplota minerálu 320-500 °C [2768]. Ďalšie zmienky [141, 1158, 2111, 2674 a i.]. Pyrit - v malom množstve sa vyskytuje vo všetkých periódach v kremennej aj karbonátovej žilovine a tiež vo forme impregnácií v okolitej hornine [1870]. Niekedy je disperzný spolu s galenitom, chalkopyritom a tetraedritom [291]. Býva idiomorfný, veľkosť XX 0,5-5 mm [ 1870], niekedy je celistvý s limonitom [318, 2281]. Je vždy najstarším minerálom v danej kryštalizačnej perióde. Zastúpenie stopových prvkov pyritu z P-štôlne - SA_kv [291]. Ďalšie zmienky [141, 187, 1158. 2111,2445,2540,2674]. Semseyit(?) (Z. Pouba, Z. Vejnar, 1955 [ 1870]) - zriedkavý, makroskopický takmer nerozlíšiteľný od bournonitu, s ktorým sa spoločne vyskytuje. Tvorí nepravidelne obmedzené pretiahnuté zrná. Vyskytuje sa spolu s galenitom a sfaleritom, niekedy je zatláčaný bournonitom a galenitom, ktoré vznikajú pravdepodobne za jeho súčasného hypogénneho rozpadu. Identifikovaný opticky a RTG, na spoľahlivú indentifikáciu treba použiť ďalšie analytické metódy [1870]. Ďalšie zmienky [141, 1158,2111,2674]. Sfalerit - častý, oveľa zriedkavejší ako galenit, svetlohnedozelenej farby so žltými odtieňmi (odr. kleiofán). Väčšinou vytvára nepravidelne obmedzené jemnozrnné agregáty [1870] v kremeni a kalcite [318,2281], zriedkavo hypidiomorfné XX veľkosti do 1 cm. V tetraedrite a galenite sa niekedy vyskytuje v podobe okrúhlych alebo obličkovitých zŕn [1870]. Identifikovaný opticky [ 1870] a DTA [2768], zastúpenie stopových prvkov - SA_skv [1870], obsah Fe a Cd 0,1-1 hmot.%, stály je stopový obsah As, Ga a Hg [141]. Obsah In v stopách [1697]. Dekrepitačná teplota minerálu sa začína pri 150 °C [2768]. Ďalšie zmienky [676, 751, 872a, 1158, 2111, 2445, 2541, 2674, 2760]. Tetraedrit - zriedkavý, makroskopický ojedinelé pozorovaný v podobe tmavošedých, slabo nabehnutých zŕn, 1-5 mm veľkých [1870], v paragenéze s galenitom, sfaleritom, pyritom a pod. [187, 1870]. Masívny sa vyskytuje na kremených žilách spolu s chalkopyritom [318, 2281]. Vsupergénnej zóne po puklinách premenený predovšetkým na covellín. Identifikovaný opticky, SA_skv [1870]. Ďalšie zmienky [141, 291,872a, 1158,2111,2445, 2541, 2571]. Zlato - ojedinelé, v galenitovo-sfaleritových rudách spolu s antimonitom, tetraedritom, chalkopyritom, karbonátmi a ďalšími [872a].

Sekundárne minerály
Anglezit - [1158,2111]. Antimónové okry - zriedkavé, žltozelené a kanárikovožlté mikroskopické zrná, bližšie neidentifikované [141, 1870, 2674]. Aragonit - sekundárny, v oxidačnej zóne [2111]. Azurit - vzácny, spolu s malachitom v štôlní A [1870]. Ďalšia zmienka [1158]. Ceruzit - pomerne hojný, zemitý [2264], aj vo forme drobných XX v dutinách [1870] a na kremeni [2571]. Vzniká v oxidačnej zóne najmä z galenitu [1578, 1870] spolu s pyromorfitom [2264]. Ďalšie zmienky [141, 755, 1158, 2111, 2281, 2445, 2540, 2541, 2674]. Covellit - zistený len mikroskopicky, vzniknutý čiastočnou premenou tetraedritu a bournonitu. Táto premena zasahuje na ložisku najhlbšie a nie je vylúčené, že bola spôsobená už hypogénnymi roztokmi mladších kryštalizačných fáz [1870]. Ďalšie zmienky [141, 1158, 2111, 2674, 2760]. Fosforečnany medi (?) - veľmi vzácne guľovité zhluky zamatovo-modrozelených zrniek sa našli na haldových vzorkách štôlne A [1870]. Chryzokol (Kupfergrun [318, 2571]) - povlaky a kôry na kremeni, chalkopyrite a tetraedrite, niekedy zemitý [318, 2541]. Ďalšie zmienky [1158, 2281]. Malachit - vzácny, zistený spoločne s azuritom v štôlní A [1870]. Ďalšie zmienky [1158, 2111, 2281, 2445, 2540, 2760]. Limonit - hojný, najmä v pripovrchových častiach ankeritovo-pyritových žíl [1870]. Ďalšie zmienky [318, 1158, 2111, 2281, 2445, 2540]. Pyromorfit - zväčša vo forme XX na galenite. Zastúpený je vo vyšších častiach ložiska, kde vzniká spolu s ceruzitom z Pb-rúd [318, 1578, 2540]. Ďalšie zmienky [755, 1158, 2281, 2445]. Tenorit - s tetraedritom a chalkopyritom [2571].

b) Antimonitová mineralizácia
Na území chotára obce sa nachádzajú dve malé ložiská antimonitu: Husárka a Lomnistá, výskyt v Suchej doline a niekoľko ďalších drobných výskytov. Všetky prejavy Sb-mineralizácie sú lokalizované v kryštaliniku Nízkych Tatier a považujú sa za hydrotermálne apomagmatické. Pri minerogenetických procesoch hrala dôležitú úlohu pripravenosť prostredia, jeho tektonická deformácia a vznik vhodných štruktúr. Hydrotermálna mineralizácia vypína trhliny a pukliny, ktorých vznik bol podmienený varískym a alpínskym vrásnením [2123]. Vek zrudnenia je varísky [2111, 2879], alpínsky (vrchná krieda) [2123]. Najstarší písomný údaj o ťažbe antimónu v doline Jasenie je z r. 1651 [2672a], antimón a zlato sa v ďalšom období ťažili len príležitostne [739, 2760]. Po 2. svetovej vojne sa prieskumné práce sústredili na nové ložisko Husárka a znovu sa overovali perspektívy v minulosti ťaženého ložiska Lomnistá [2123]. V súčasnosti sa v chotári obce nijaké Sb-ložisko neťaží. Geochemická prospekcia na antimón v Nízkych Tatrách dovolila vyčleniť v chotári obce niekoľko anomálnych polí Sb [2806].

Ložisko Lomnistá
Ložisko Sb je lokalizované v údolí potoka Lomnistá pod vrchom Chabenec, asi 10 km na S od obce [141, 682, 872a, 2111, 2123, 2674, 2699, 2806]. Hydrotermálne žily s antimonitovou mineralizáciou ležia v horninovom komplexe tvorenom kryštalickými bridlicami (pararuly a synkinematické migmatity, menej kvarcitické pararuly). Horniny sú zvrásnené do mikrovrás i vrás mezoskopických rozmerov. Vývoj vrás podmienil vznik puklín, výborne je vyvinutá bridličnatosť, totožná s pôvodnou vrstevnatosťou hornín. Pravé žily sú vyvinuté na vejárovitých puklinách, ložné žily sú paralelné s bridličnatosťou. Bohaté zrudnenie je na miestach, kde sa križujú pravé a ložné štruktúry (2123]. Žily majú generálny smer SZ-JV, sklon k JZ [682, 2111, 2132, 2699]. Ûdolie potoka Lomnistá rozdeľuje ložisko na západnú a východnú časť, na ložisku možno vyčleniť sedem rudných telies. V západnej časti sú dve, východná časť sa delí na severnú, strednú a južnú. Najbohatšia je stredná časť ložiska, otvorená Hornou a Dolnou štôlňou Anton. Rudné zóny majú dížku 150-250 m, veľmi strmý sklon (70-90° k JZ), mocnosť žíl je 0,1-1,6 m, híbkový dosah asi 70 m [2111,2123]. Okrem uvedených rudných telies sú známe aj impregnácie antimonitu v okolitých horninách [682, 2123]. Na stavbe žíl sa podieľajú v podstatnej miere mylonit, kremeň a antimonit, ostatné minerály sú zriedkavé. Najstálejší priebeh má mylonitová výplň, kremeň je nepravidelnejší a antimonit tvorí väčšie koncentrácie len v istých častiach žíl, čo nepriaznivo ovplyvňuje ich produktivitu. Okolie žíl je prekremenené, chloritizované a argilitizované [2123]. Nositeľom hlavnej úžitkovej zložky na ložisku sú antimonit a PbSb-sulfosoli. Obsah Sb v produktívnych zónach je 4-6 hmot.%, miestami až 8 - 12 hmot.% [2123], priemerný obsah Sb 3,5 hmot.% [2111]. Ďalšie úžitkové prvky rudy sú Au [0,1 -6,3 g/t) a Ag (8 - 30 g/t); nežiadúci je vyšší obsah As (0,02-0,73 hmot.%) a pyrit [2123].

Primárne minerály
Albit - vzácna nerudná súčasť žilnej výplne [678, 1158]. Ankerit - pozri Fe-dolomit, s. 527. Antimonit - hlavný rudný minerál kremenných žíl [141, 678, 682, 1158, 1398, 2111, 2123, 2674, 2699]. Makroskopický sa rozlišujú tri typy: 1. jemnozrnný až hrubozrnný, steblovitý, oceľovo-modrošedý, niekedy s modravými nábehovými farbami. 2. „liaty", veľmi jemnozrnný kremenno-antimonitový a karbonátovo-antimonitový agregát s typickou rekryštalizačnou štruktúrou, 3. dlhosteblovitý, ihličkovitý v dutinách a na puklinách, zriedkavý [682]. Chemické zloženie - CHA: Sb 68,55; S 27,66; Fe 0,71; Cu 0,01; Zn 0,01; Pb st.; nerozp. zv. 3,65; Σ 100,6 hmot.%. Kryštalochemický vzorec; SAskv; DTA [682], obsah Se 0,0007 hmot.% [2950a]. Arzenopyrit - zriedkavý, tvorí zvyčajne hypidiomorfné až idiomorfné XX, často deformované a zatláčané mladšími minerálmi [682]. Ďalšie zmienky [678, 1158, 2111, 2123, 2674, 2699], Berthierit - zriedkavý, oceľovošedý s tombakovohnedými povlakmi, najčastejšie celistvý. Prerastá s antimonitom. Identifikovaný opticky a pomocou SA_skv [678, 682]. Ďalšie zmienky [1158, 2111, 2123, 2674, 2699]. Fe-dolomit (v starších prácach uvádzaný ako dolomit-ankerit [678, 1158,2111,2699]) -oproti iným Sb-ložiskám Nízkych Tatier zriedkavý. Je šedobiely, niekedy s pleťovým odtieňom, v navetraných častiach hrdzavohnedý. Zvyčajne je hrubokryštalický, vždy starší ako Sb-zrudnenie, SA_k, [682]. Ďalšie zmienky [2123, 2674]. Chalkopyrit - akcesorický, v zrnách mikroskopických rozmerov v paragenéze s tetraedritom a jamesonitom [682]. Ďalšie zmienky [678, 1158, 2111, 2123,2674, 2699]. Jamesonit - pomerne hojný vo forme steblovitých agregátov oceľovosivej farby, sprevádzaný akcesorickým chalkopyritom a arzenopyritom mikroskopických rozmerov [682].Chemické zloženie - CHA: Pb 39,65; Sb 34,45; S 21,79; Fe 2,69; Cu 0,12; Zn 0,01; Ag 0,04; Bi 0,02; nerozp. zvýš. 0,22; Σ 98,99 hmot.%. Kryštalochemický vzorec [682]; SA_skv, [678, 682], DTA [682], obsah Se 0,0034 % [2950a], 0,0051 % [53]. Ďalšie údaje: RTG [682]; izotopy síry [2907]. Ďalšie zmienky [1158, 2111, 2123, 2674, 2669, 2760]. Kremeň - najhojnejší a prevládajúci minerál žiloviny, prevažne mliečnobielej farby s ružovým nádychom, zriedkavejšie býva modrošedý až čiernošedý [678, 682]. Ďalšie zmienky [1158, 2111, 2123, 2699, 2760]. Pyrit - bežná zložka rudnej výplne. Starší pyrit 1. vytvára drobné XX väčšinou idiomorfné, často dislokované, býva zatláčaný mladšími minerálmi. Mladší pyrit II. je zriedkavejší, tvorí žilky v kremeni, sfalerite a antimonite. SA_skv [682]. Ďalšie zmienky [678, 1158, 2111, 2123, 2674, 2699]. Pyrotín - akcesorický, mikroskopické zrná v asociácii s antimonitom a berthieritom. Stanovený len opticky, presná identifikácia chýba [682]. Ďalšie zmienky [2111, 2123,2699]. Sfalerit - zriedkavý, červenohnedý, s prechodmi do svetloružovej alebo hnedej farby. Všetky farebné variety patria jednej generácii [682]. Ďalšie zmienky [678, 1158, 2111, 2123, 2674, 2679]. Siderit - ojedinelý, na žilách spoločne s Fe-dolomitom vo forme nepravidelných hrubozrnných agregátov prenikaných mladším antimonitom [678, 682]. Tetraedrit - [682]. Zlato - akcesorické, zvyčajne je akumulované iba v niektorých častiach žíl vo forme nepravidelných mikroskopických zŕn, najčastejšie v tetraedrite, sfalerite, antimonite, arzenopyrite a v kremeni. Uvádzaný je jediný makroskopický viditeľný pliešok zlata, veľkosti do 1mm bez bližšej lokalizácie [682]. Ďalšie zmienky [678, 2111, 2123, 2674, 2699, 2760].

Sekundárne minerály
Bindheimit - žltkavé povlaky zemitého charakteru na jamesonite ako typický produkt prvého oxidačného stupňa zvetrávania jamesonitu. Identifikovaný opticky a pomocou RTG, SA_skv [678, 682]. Ďalšie zmienky [141, 1158, 2123, 2674, 2760]. Ceruzit - hojný, zatláča primárne minerály po puklinách. Výnimočne sa zistil spolu s bindheimitom v podobe čírych [678] a mliečnobielych XX [682], tabuľkovitého habitu v dutinách jamesonitu. Považuje sa za druhý stupeň oxidácie jamesonitu [682]. Identifikovaný pomocou RTG [682], SA_skv[678]. Ďalšie zmienky [141, 1158, 2123, 2674, 2760]. Kermezit - zemité masy, povlaky na antimonite a radiálne lúčovité agregáty [682, 1398]. Považuje sa za prvý produkt oxidácie Sb-minerálov [682]. Identifikovaný opticky a pomocou RTG [682]. Ďalšie zmienky [2123, 2760]. Limonit - častý, vo forme povlakov a zemitých más. Vzniká oxidáciou pyritu, Fe-dolomitu [682], arzenopyritu a lokálne aj hematitu [2123]. Senarmontit - nepatrné povlaky a hniezda [2760]. Valentinit - spoločne s kermezitom na Sb-žilách [2123].

Ložisko Husárka
Ložisko Sb-rúd Husárka leží na sútoku Bieleho potoka a Husárky, asi 7 km na SSZ od obce [677, 872a, 2111, 2123]. Žily sú lokalizované v mylonitových zónach v granite typu Prašivá na plochách zbridličnatenia. Sú mocné niekoľko cm až dm. Tvoria ploché, kulisovito usporiadané šošovky. Smerná dížka žilného pásma je 250 m, pričom jednotlivé segmenty majú dížku do 30 m. Smer žíl je SV-JZ, sklon do 30° k JV [677,679, 682, 2111, 2123, 2699]. Na zložení rudnej výplne sa podieľajú mylonit, kremeň a antimonit, iné minerály sú zriedkavé. Z okolorudných premien prevláda argilitizácia, ktorá vytvára pomerne široké pásma v okolí žíl a v okolí porúch. Obsah Sb v rude kolíše od stôp do 29,8 hmot.%, obsah As je nízky 0,06 - 0,16 hmot.%. Žilná výplň sa tvorila v troch periódach, vývoj mineralizácie má obdobný charakter ako na ložisku Lomnistá [2123].

Primárne minerály
Albit - akcesorický, jeden z najstarších minerálov nerudnej výplne žíl, SA_skv [682]. Ďalšie zmienky [677, 679, 1158,2123]. Antimonit - prevládajúci rudný minerál [677. 679, 682, 1158, 2111, 2123, 2674, 2699, 2700, 2760]. Vytvára jemnokryštalické až „liate" agregáty [682, 2760] a závalky v žile s kremeňom [2111]. Zastúpenie stopových prvkov - SA_sk, [682, 2699], pomocou SA_kv stanovený obsah Hg [2700], izotopy síry [2907]. Arzenopyrit - akcesorický, prevažne v zrnách mikroskopických rozmerov [682]. Ďalšie zmienky [677, 1158,2123,2760]. Fe-dolomit - (v starších prácach sa uvádza ako dolomit-ankerit, prípadne karbonát [677]) - šedobiely, niekedy s pleťovým odtieňom, v navetraných vzorkách hnedý, zvyčajne hrubokryštalický, pomerne vzácny, zriedkavejší ako kremeň. SA_skv[682]. Ďalšia zmienka [2123]. Chalkopyrit - akcesorický, pozorovaný len mikroskopicky [682]. Ďalšie zmienky [677, 1158, 2123]. Kremeň - prevládajúci minerál žilnej výplne, zastúpený vo dvoch typoch - modrošedý a biely s pleťovým odtieňom [682, 2111]. Ďalšie zmienky [677, 679, 2123, 2699, 2760]. Pyrit - v malých množstvách je stálou zložkou rudnej výplne, vytvára drobné, väčšinou idiomorfné XX, často deformované a zatláčané mladšími minerálmi [682, 2123]. SA_skv [682], izotopy síry [2907]. Ďalšie zmienky [677, 679, 1158, 2760]. Rutil - bežná akcesória v žilovine, v zrnách mikroskopických rozmerov. Dlhostípčekovité XX boli pozorované na kontakte žiloviny s horninou [682]. Ďalšie zmienky [677, 679, 1158, 2123]. Zinkenit (J. Hák, 1958 [677]) - vzácny, v jemnozrnných agregátoch sivej farby, na povrchu s tombakovohnedými povlakmi. Vystupuje spoločne s antimonitom, vytvára žily v kremeni a v karbonáte [677]. Vyskytuje sa na ložiskách, kde nebol zistený jamesonit [682]. Identifikovaný opticky a pomocou RTG [677], SA_skv [677, 682], izotopy síry [2907]. Ďalšie zmienky [679, 1158, 2123]. Zlato - ojedinelý výskyt [682, 2760].

Sekundárne minerály
Ceruzit - [677]. Kermezit - súčasť Sb-okrov [677].

Výskyt v Suchej Doline
Nachádza sa na severovýchodných úbočiach Čierneho dielu [739, 872a, 2111,2674]. Vyskytujú sa tu tri pravé žily v mylonitovej zóne SV-JZ smeru so sklonom do 30° k JV. Žilnú výplň tvorí mylonit so závalkami, hniezdami a žilkami antimonitu a kremeňa [2111]. Prítomné sú aj zlato a Pb-Zn-sulfidy [872a]. Izotopy síry v jamesonite [2907].
Ďalšie drobné výskyty antimonitu s prímesami zlata, viazaného na kremenné žilky v chotári obce sa nachádzajú na východnom hrebeni Ráztockej poľany [2111] spolu s tetraedritom [872a], na JV od Ráztockej hole [2571, 2674]spolu so sideritom [872a], pri ústí doliny Pod Bane [872a, 2111] spolu s Fe-rudami [1763], 2 km južne od vrcholu Latiborskej hole v hrebeni Prašivej [872a, 1225, 1238, 2111], na Veľkej holi [872a], v doline Bielej vody [872a, 2571] a v doline potoka Lomnistá spolu so sfaleritom, galenitom a inými sulfidmi [872a].

c) Zlato-scheelitová mineralizácia
Tento typ mineralizácie prvýkrát opísal na lokalite Jasenie-Kyslá J. Kantor, 1965 [1037] ako systém kremenných žíl smeru SV-JZ, smernej dížky okolo 3 km [1037]. V 70. rokoch sa tu vykonával geologický prieskum s použitím šlichovacích a mapovacích prác, neskôr vrtných a banských prác. Výskyty volfrámového zrudnenia sú považované za perspektívne [3029, 3030, 3032. 3033] a geologický prieskum tu pokračuje dodnes.
Ûlomky so scheelitovým zrudnením v sutine a v náplavoch sa našli v dolinách Šifrová, Špiglová, Gelfusová, v Prostrednom potoku a v doline Husárka [3029].
Výskyty zlata boli opísané na kremennej žile Gelfus, zlatonosný kremeň s antimonitom na Bavkovej, žila zlatonosného kremeňa v Prostrednom, Felsenfestke, Potoku a podobná žila v Šifrovej [872a, 2653, 3032]. Ďalšia zmienka o zlatej mineralizácii [2653].
Ložisko Jasenie-Kyslá
Ako lokalita Jasenie - Kyslá sa označuje územie od Bielej vody po Šifrovú dolinu [3030], ktoré leží severne od hájovne Kyslej [1037] v Jasenskej doline. Okolie je budované kryštalinikom zóny tatrika, pásma migmatitov [2876]. Scheelitové zrudnenie leží v migmatitoch nebulitického typu, v hybridných granitoidoch [2876, 3029, 3030] a v kremenných žilách so zlatom [1037, 2864, 2875, 2876] v blízkosti poruchovej zóny [3029], ktorá oddeľuje nebulitické migmatity od migmatitov stromatického a oftalmitického typu [3030]. Najväčšie perspektívy sa dávajú zrudneniu scheelitovo-zlatonosnej formácie v páskovaných migmatitoch pásma Špiglovej [2876, 3029, 3032]. Zistilo sa tu 30 výskytov, ktoré možno zoradiť do desiatky rudných ťahov, pásiem doskovitých tvarov až šošoviek. DÍžka pásma dosahuje 4 km, šírka asi 600 m. DÍžky jednotlivých rudných telies dosahujú viac stoviek metrov. Mocnosti zrudnených zón varírujú od 3 cm do niekoľkých metrov. Typy rúd: a) zrudnené amfibolity, mocnosti niekoľko m; b) zrudnené migmatity, často prekremenené, metrových mocností; c) kremenné žily a žilky so scheelitom a zlatom a inými sulfidmi dm a m mocností. Mineralizácia má vtrúseninový, impregnačno-žilníkový charakter [2876]. Formácia scheelitovo-zlatonosných rúd má polygenetický vznik [2864, 2876]. Primárny charakter bol vulkanogénno-sedimentárny, závislý od pestro diferencovaného bázického vulkanizmu spodnodevónskeho veku. Po svojom vzniku bolo ložisko so scheelitom silne prevrásnené a dvakrát metamorfované, a to: a) vo varískej ére migmatitizácie a granitizácie, v dôsledku čoho vznikli žily kremeňa so scheelitom, zlatom, volframitom; b) v alpskej epoche sa uplatnila diaftoréza, sprevádzaná žilami a žilkami kremeňa a sulfidov mobilizačného charakteru [2876]. Mineralizácia v Jasení je priraďovaná aj k Sb-W-formácii, ku genetickému typu pegmatitovo-greisenovému, žilnému, ktorý asociuje s migmatitmi a granitmi [2876].
Bizmut - (Bláha, 1992) Kremeň - prevládajúca zložka žilnej výplne, bielej a sivej farby [1037]. S kremeňom asociujú scheelit a zlato, v malých množstvách sa vyskytujú sulfidy, karbonáty, prípadne iné minerály, ktoré nie sú detailnejšie opísané: ankerít [2876], arzenopyrit [1037, 2876], bizmutín, boulangerit, dolomit [2876], galenit [1037, 2876], gersdorffit, hematit, chalkopyrit, kalcit, magnetit [2876], pyrit [1037, 2876], pyrotín, siderit [2876], sfalerit [1037, 2876], telurobizmutit, tetradymit - v hornej časti Špiglovej doliny [3032, 2876], tetraedrit, ullmannit [2876]. Scheelit (J. Kantor, 1965 [1037]) - nepravidelné impregnácie v kremennej žilovine, najmä na ich kontakte s okolitou horninou, s max. obsahmi 0,2-0,8 obj.% scheelitu. Zrná dosahujú veľkosť 1 mm, majú v ÛV svetle modrú luminiscenciu [1037]. Rozptýlený scheelit v hornine asociuje s amfibolmi, plagioklasmi alebo sľudami [2876]. Zastúpenie stopových prvkov - SA_skv [1037, 2876] poukazuje na nízkoteplotný režim vzniku [2876]. Identifikovaný opticky a pomocou RTG [1037]. Ďalšie zmienky [2864, 2875, 3029, 3030, 3032]. Wolframit - zriedkavý, zistený vo vzorkách z vrtu a z povrchových vzoriek v dolinách Husárka a Špiglová, vyskytuje sa v žilnom kremeni a v intenzívne premenených migmatitoch pásma Špiglová. Často je prerastený so scheelitom [2876, 3033]. Identifikovaný pomocou CHA a RTG [3033]. Zlato - mikroskopické, zistené boli pliešky zlata v šedom kremeni, drobné zrnká v telurobizmute, niekedy bohaté na striebro - elektrum [2876]. Obsahy zlata v rudných vzorkách: st. až 6 g/t [1037]. V 47 analýzach hornín a kremeňa sa zistil priemerný obsah Au 6,69 g/t [3032].

Sideritová mineralizácia
Sideritová mineralizácia vystupuje buď samostatne, alebo s inými paragenézami. V kryštaliniku Nízkych Tatier tvorí sústavy žíl a žilných pásiem. Ich smer je V-Z (JZ-SV), súhlasí s hlavnými varískymi štruktúrami, neskôr omladenými v alpínskej ére. Sideritová mineralizácia patrí k najstarším na hydrotermálnych žilách. Výskyty nemajú praktický význam [1514]. Ďalšie zmienky o výskytoch sideritovej mineralizácie v chotári obce [318, 1576, 2445, 2571, 2653]. Žilnú výplň tvorí siderit, v západnej časti Nízkych Tatier jemne a stredne zrnitý [1514] s baritom, kremeňom [1158], ankeritom [872a] a hematitom [1576]. Zo sulfidov sú zastúpené pyrit, arzenopyrit [1158], niekedy minerály Cu, prípadne antimonit [872a].
Výskyt v okolí štôlne Štefan sa nachádza asi 10 km na SSZ od obce. Drobné kremenné žily majú obsah sideritu, ankeritu a pyritu. Ležia v migmatitoch kryštalinika Nízkych Tatier [872a].
Výskyt v okolí štôlne Štefan sa nachádza asi 10 km na SSZ od obce. Drobné kremenné žily majú obsah sideritu, ankeritu a pyritu. Ležia v migmatitoch kryštalinika Nízkych Tatier [872a].

Arzenopyritová mineralizácia
Pokladá sa za najstaršiu hydrotermálnu mineralizáciu na polymetalickom ložisku Jasenie-Soviansko. Vytvára samostatné, málo mocné žily, tektonicky obmedzené oproti mladším fázam zrudnenia [1870]. Okrem toho sa arzenopyrit vyskytuje na iných typoch paragenéz.
Arzenopyritové žily majú viditeľnú asymetrickú páskovanú textúru, tvorenú páskami svetlošedého kremeňa, jemnozrnného arzenopyritu, ankeritu a sericitu. Ojedinelé možno pri okrajoch žíl pozorovať slabé žilky (1-2 mm mocné), tvorené pyritom, ktoré sú paralelné s páskovaním, patria však už k mladším polymetalickým žilám. Mineralizácia prebiehala vo dvoch kryštalizačných periódach, v prvej vznikol kremeň, v druhej arzenopyrit a ankerit [1870].
Arzenopyrit (Z. Pouba, Z. Vejnar, 1955 [1870]) - hlavný rudný minerál kremenno-ankeritovo-arzenopyritových žíl. Najčastejšie sa vyskytuje na kremeni vo forme izometrických XX kosoštvorcového, štvorcového alebo nedokonale hexagonálneho prierezu, veľkosti 0,1 -0,3 mm. Identifikovaný opticky, zastúpenie stopových prvkov - SA_skv[1870]. Ďalšie zmienky [141, 1158, 2111].

Hematitová mineralizácia
Hematitové (supekularitové) žily na ložisku Jasenie - Soviansko majú samostatnú geologickú pozíciu. Vytvárajú drobné kremenné žilky cm mocností, zistené v podloží polymetalických žíl v západnom úseku štôlne G. Nie je vylúčené, že ide o sekrečné žily [1870].
Ďalší drobný výskyt kremenno-hematitovej mineralizácie je na južnom svahu Chabenca. Súvislosť tejto mineralizácie s dúbravskou 6. periódou a jej priradenie k Sb-mineralizácii [720] nie sú dokázané.
Nejasné postavenie má výskyt šedého kremeňa s celistvým šedobielym baritom známym z hrebeňa Prašivej, južne od kóty 1647 [1238].

Minerály v náplavoch
Pri podrobnej šlichovej prospekcii v Jasenskej doline sa zistili nasledujúce prospekčne významné minerály [3030, 3032, 3033].
Kassiterit (M. Pulec, 1980 [3032]) - sporadický [3032], zmienka [2760]. Scheelit - bežne zastúpený v šlichových vzorkách v oblasti medzi Bielou vodou a Šifrovou dolinou [3029, 3030]. Najvyššie koncentrácie sa zistili v doline Biela voda, Špiglová, Šifrová, Gelfusová, Lomnistá a Husárka [3032]. Ûlomky hornín s impregnáciami scheelitu sa našli v doline Husárka, Špiglová a Šifrová [3029, 3032], v Prostrednom potoku a v doline Gelfusová [3029]. Wolframit - anomálny obsah (1 - 15 g/m³) sa zistil v šlichoch v Šifrovej, Špiglovej a Gelfusovej doline [3032]. Vyskytuje sa vo forme drobných čiernych zŕn, veľkosti pod 1 mm, len zriedkavo väčších. Identifikovaný mikroskopicky, pomocou CHA a RTG [3033]. Zlato - pôvodne zistené v údolí Špiglovej [2571], najvyššie koncentrácie veľmi jemnozrnného zlata boli v šlichoch zo Špiglovej a Gelfusovej doliny [3032]. Staré, sotva badateľné ryžoviská zlata sú roztrúsené pozdíž doliny Lomnistá. Bližšie údaje chýbajú [872a].

Doplnok (Ďuďa SLOVENSKÉ MINERÁLY - encyklopedický prehľad)
Bizmutinit – Mikroskopický zistili (Brlay et al., 1989) Bournonit Cosalit – Mikroskopicky sa vyskytuje aj na lokalite Jasenie-Kyslá (Bláha, 1992) Eclarit - (Bláha, 1992). Ferberit - (Bláha-Bartoň, 1981) Gudmundit - V mikroskopických veľkostiach sa vyskytuje na lokalite Jasenie-Kyslá (Bláha-Bartoň, 1991). Joséit A - Mikroskopicky sa vyskytuje na lokalite Jasenie-Kyslá (Bláha, 1992) a na lokalite Gemerská Poloma-Dlhá dolina (Malachovský et al., in press) v asociácii s bizmutom, ingoditom a sulfotmoitom. Kobellit - Mikroskopicky sa vyskytuje aj na lokalite Jasenie-Kyslá (Bláha, 1992). Korund – (Spišák-Pitoňak, 1992). Löllingit - V mikroskopických veľkostiach ho na lokalite Jasenie-Kyslá opísal Bláha (1992). Molybdenit – (Bláha, 1992) Pilsenit – Ako mikroskopické zrnká sa vyskytuje na lokalite Jasenie-Kyslá (Bláha, 1992). Plagionit – Mikroskopický je aj na lokalite Jasenie-Kyslá (Bláha, 1992). Robinsonit - (Bláha, 1992). Safflorit - Vzácny, iba mikroskopický na lokalite Jasenie-Kyslá (Bláha, 1992). Semseyit - Mikroskopický aj na lokalite Jasenie-Kyslá (Bláha, 1992). Scheelit - Na Slovensku je veľmi zriedkavý, hoci v ostatnom čase ho opísali z viacerých lokalít stredného Slovenska. Snáď najväčšie koncentrácie tvorí na lokalite Jasenie-Kyslá (Bláha, 1992). Skorodit - ( Stankovič (1993) Stannit – Mikroskopicky sa vyskytuje aj na lokalite Jasenie-Kyslá (Bláha-Bartoň, 1991). Telúrantimón - Ako mikroskopické zrnká sa vyskytuje na lokalite Kremnica (Maťo et al., 1987) a na lokalite Jasenie-Kyslá (Bláha, 1992). Tellurobizmutit – V mikroskopických veľkostiach je aj na lokalite Jasenie-Kyslá (Bláha, 1992).

Jasenie (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)

Doplnok (Ďuďa SLOVENSKÉ MINERÁLY - encyklopedický prehľad)