Králiky (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)

obec 9 km na Z od Banskej Bystrice, okr. Banská Bystrica

Chotár obce sa rozprestiera na východných svahoch Kremnických vrchov. Jeho územie je budované sedimentárnymi horninami (vápence, pieskovce, zlepence, ílovce) paleogénu a mezozoika, ako aj pyroxenickými andezitmi zlatostudnianskej formácie (báden).

Minerály v sedimentoch

V dutinách epigenetických žiliek pretínajúcich dolomity sa miestami vyskytujú XX kalcitu [1398].

Postvulkanická Hg-As-mineralizácia

V chotári obce, v oblasti Farebného potoka, v triasových sedimentoch sa nachádzajú menšie výskyty Hg-As-mineralizácie [872a, 1398, 2674, 2760, 2928], ktoré zasahujú aj do chotára Banskej Bystrice (Malachov). Lokalita bola v minulosti vyťažená [222, 872a, 2111, 2823a]. Novšie práce ukázali nebilančnosť výskytu [872a].
Ortuťonosné roztoky (okolie Malachova) boli čiastočne sprevádzané zvýšenými obsahmi As, čo sa prejavilo vznikom realgáru a auripigmentu [1135, 2111, 2674]. Táto terciérna mineralizácia je postvulkanická, hydrotermálneho charakteru [222, 872a, 2111, 2674], považovaná tiež za Hg-Sb-formáciu v podobe žíl a impregnácií ako metalotekt poorogénneho, alpínskeho štádia [2874a]. Ďalšia zmienka [2663a].
Arzenopyrit - zriedkavý, rozptýlený šmuhovite spolu s markazitom a arzenopyritom v pieskovcoch [2674].
Aurpigment - častejší, tvorí agregáty XX v asociácii s realgárom, vypínajúce pukliny v sedimentoch [872a, 1398, 2760] alebo drobné zrniečka rozptýlené šmuhovite spolu s markazitom a arzenopyritom v pieskovcoch [2674].
Markazit - zriedkavý, spolu s auripigmentom a arzenopyritom rozptýlený v pieskovcoch [2674].
Realgár - hojnejší v podobe oranžovočervených impregnácií v pieskovcoch [872a, 1398, 2674, 2760] a agregátov XX spolu s auripigmentom ako výplň puklín vo vápencoch a pieskovcoch [2760].
Rumelka - [2928].

Kaustobiolity

Na báze bádenských vrstiev ležia slojčeky hnedého uhlia. Ich východy sa nachádzajú na hornom konci obce a sú už dávnejšie známe. Na základe CHA sa zistil obsah popola (20 hmot.%), výhrevnosť uhlia dosahuje 3500-4000 kcal/kg. Výskyty nemajú praktický význam [2111]