Muránska Dlhá Lúka (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)
obec 5 km na SZ od Revúcej, okr. Revúca

Chotár obce sa nachádza v západnej časti SIovenského rudohoria, na severnom okraji Stolických vrchov. Ûzemie obce budujú biotitické granodiority až granity, biotitické až dvojsľudové svory s vložkami amfibolitov a serpentinitov kohútskej zóny veporického kryštalinika.

Minerály metamorfitov
Granáty - bližšie neidentifikované, červené, až 1cm veľké porfýroblasty v svoroch na hrebeni Breziny južne od obce [141].
Turmalín - ojedinelé žilky a hniezda v chloritických bridliciach [2864].

Minerály serpentinizovaných ultrabázik
Na JZ od obce v zóne granatických svorov [872c] a biotitických svorových rúl [1368] sa nachádza 140 m dlhé teleso serpentinitu s max. mocnosťou 35m [2111]. Teleso má na okrajoch vyvinuté reakčne metasomatické lemy s obsahom mastenca ktorý bol v r. 1920- 1955 [ 1368, 2672] predmetetom intenzívnej prieskumnej činnosti. V r. 1953- 1954 bolo ložisko otvorené štyrmi štôlňami [1368]. Zásoby mastenca sa tu odhadujú iba na niékoľko desiatok tisíc ton [872c], a preto ložisko nemá väčší priemyselný význam. Vznik mastenca a sprievodných minerálov je časovo mladší ako procesy serpentinizácie [801] a spája sa s pôsobení hydrotermálnych roztokov [1368] obohatených o CO2 [1427] počas regionálnej metamorfózy komplexu [801, 2928a].
Aktinolit - svetlozelené, stípčekovité a ihličkovité XX veľkosti do 10 cm [141, 801, 1032, 1368, 1398, 2928], až 1 cm hrubé [1368]. Vyskytuje sa spolu s chloritmi [1032, 2576], mastencom [41, 141,1158], fuchsitom [ 1945], antofylitom a tremolitom [1158, 2928] v reakčné metasomatických lemoch na styku serpentinitu s okolitými horninami [41]. Chemická analýzu - CHA: SiO; 54.67; Al2O3 1,53; Fe2O3 2,94; FeO 5,34: MnO 0,31; MgO 17,62; CaO 12,75; Na2O 0,7; K2O 0,1; H2O- 0,32; H2O+ 2,86; Σ99,46 hmot.% [1032].
Antigorit - hrubolupeňovitý, hojné pseudomorfózy po rozložených horninotvorných mineráloch [801, 1427].
Antofylit - spolu s aktinolitom, tremolitom, chloritmi a mastcncom v lemoch na okraji telesa [1158, 2928J.
Biotit - vznikol biotítizáciou serpentinitu na kontakte so svormi [1032].
Goethit - sporadický [3049].
Heazlewoodit - vtrúsený v serpentinite [801].
Chalkopyrit - ojedinelý [1398, 1427].
Chlority - bližšie neidentifikované, s aktinolitom, mastencom a antofylitom hojné v lemoch na okrajoch serpentinitového telesa [141, 1158, 1427, 1945, 2928].
Chromit - vzácny [801, 1427, 3049].
Ilmenit - podradný [3049].
Magnetit - bežný [801, 1398, 1427, 3049].
Magnezit - sporadický, spolu s mastencom a chloritmi [2427].
Mastenec - zelenkavobiely [2111], šedobiely [1368], šupinkovitý [335, 1368, 2111], lístkovitý [1578], miestami veľkolupeňovitý [41, 1032]. Vytvára žilky, žily a hniezda 20 - 30 cm mocné [872c, 1032] a niekoľko m dlhé [872c], väčšinou na okraji, zriedkavejšie aj vnútri serpentinitového telesa. Asociuje s aktinolitom, chloritmi, fuchsitom [141, 1945, 2576], tremolitom a antofylitom [1158, 2928). Mocnosť polôh s mastencom dosahuje 1,7 [2111 ] až 2,2 m, ojedinelé až 6 m [1427]. Identifikovaný pomocou DTA [1368]. Chemická analýza - CHA: SiO2 59,61; Al2O3 1.16; Fe2O3 1,47; FeO 2,67; MnO 0,08; MgO 30,49; CaO 0,57; Na2O 0,46; K2O 0,06; H2O- 0.05; H2O+ 3,54; Σ 101,30 hmot.% [1032]. Ďalšia CHA [2111].br> Muskovit, odr. fuchsit - mikroskopický [801], spolu s mastencom, chloritmi a aktinolitom [1945].
Pentlandit - sporadický [801, 3049].
Pyrit - [1398, 1427].
Pyrotín - vzácny [3049].
Serpentín - [2111].
Tremolit - spolu s aktinolitom, chloritmi a mastencom v lemoch na okraji telesa [1158, 2928].

Minerály alpskej paragenézy
Na trhlinách rúl v blízkosti serpentinitového telesa na JZ od obce sa našli klence dolomitu, čiernozelené XX chloritov, kryštalovaný kremeň a zrná pyritu [1398].