Partizánska Ľupča (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)
obec 10 km na V od Ružomberka, okr. Liptovský Mikuláš

Chotár obce sa rozprestiera na severných svahoch západnej časti Nízkych Tatier a svojou severnou časťou zasahuje do Liptovskej kotliny. Jeho územie je budované prevažne granitoidmi, sedimentmi obalového mezozoika a subtatranských príkrovov, ako aj sedimentmi centrálnokarpatského paleogénu.

Minerály hornín
Distén - zmienka [2281, 2467].
Ortoklas - pomerne veľké XX bielej a mäsovočervenej farby [2540, 2571] sa miestami vyskytujú v granitoch v blízkosti magurských rudných žíl [1280, 1406, 2540]. Ďalšie zmienky [2281, 2467).
Zirkón - akcesorický v biotitickom granodiorite až granite. Z okolia Magurky a Železného sa meral pomer dĺžky a šírky XX na základe toho sa predpokladá, že vznikal v relatívne väčšej hĺbke ako zirkón z Malej Fatry a veporika [1946].

Minerály pegmatitov
V malom ložisku antimónových rúd v Malom Železnom (Malá Železná dolina) sa zistila prítomnosť molybdenitu v pegmatitových žilách [1611]. Aplitické žuly, ktoré vystupujú v centrálnej časti ložiska, sú pretínané syngenetickými žilami muskovitických pegmatitov, 15 - 25 cm mocnými, ktoré sú mineralizované molybdenitom [141, 1158, 1611, 1612, 1514, 2111]. Molybdenit sa vyskytuje aj v okolitých aplitických žulách [1611, 1612] a v svoroch [2111]. Aplitické žuly sú intenzívne greisenízované, vyvinutý je muskovitický a kremenný greisen [1611, 1612]. Molybdénová mineralizácia patrí pegmatitovému genetickému typu paleozoického veku [1611, 1612], má pneumatolyticko-hydrotermálny pôvod [2423]. Ložisko patrí k metalotektu orogénneho štádia variscíd, k formácii Sb a Mo geneticky viazanej na pegmatitové žily v granitoidoch varískeho veku [2874a, 2875]. Na určenie formačnej príslušnosti chýbajú údaje, pripúšťa sa väzba na mladé kriedové granity [2715a].
Molybdenit (J. Michalenko, 1959 [1611]) - častý v muskovitických pegmatitoch [141, 1158,1611, 1612, 2760], v aplitických žulách do 30 cm od kontaktu s pegmatitmi [1611, 1612] a v svoroch [2111]. Vystupuje prevažne v nadložnej a podložnej časti pegmatitových žíl. Lupienkovité XX dosahujú veľkosť 3 -5 mm, zriedkavejšie sú radiálne lupienkovité kryštalické agregáty veľkosti 10-15 mm. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle a pomocou SAskv [1611, 1612]. Ďalšie zmienky [1514, 2411, 2880, 2928].
Ortoklas - hojný v pegmatitoch v Malej Železnej doline situovaných v autometamorfovaných biotitických až dvojsľudových granitoch [406]. Optickým štúdiom sa určil ako ortoklas, na základe OI stanoveného pomocou RTG ako čiastočne neusporiadaný ortoklas. Pomocou čiastočnej CHA stanovený podiel ortoklasovej zložky 38 mol.% [405].

Hydrotermálna mineralizácia

a) Antimonitovo-zlatá

Ložisko Magurka
Bane na zlato a antimón ležia asi 17 km na S od obce nad starou baníckou osadou Magurka na severných svahoch Latiborskej hole v nadmorskej výške 1100 až 1400 m. Prvé správy o ťažbe zlata v tejto oblasti pochádzajú už z 13. stor. [1238, 2111, 2471], keď však pravdepodobne išlo len o ryžovanie zlata z nánosov potoka Ľupčianky. Na prelome 13. a 14. stor. sa už ťažilo podzemne, a to v oblasti Močidla, kde bolo najviac zlata. Hlavný rozvoj ťažby nastal v 80. rokoch 18. stor., keď sa baní ujal štát [1238] a začal sa ťažiť okrem zlata aj antimonit [2111], ktorý bol od tohto obdobia hlavným objektom ťažby [534]. Ťažba sa zvyšovala až do 60. rokov 19. stor., keď bola Magurka pravdepodobne najväčším ložiskom antimonitu v Európe [318, 1238, 2534]. Ročne sa ťažilo okolo 20 kg zlata, 80 kg striebra a okolo 90 t Sb-poloproduktu (antimónium crudum) [730]. Od tohto obdobia ťažba postupne klesá a r. 1898 sa vyťažilo 1400 t chudobnej a 61 t bohaté j antimónovej rudy, r. 1912 už iba 8,41 antimónovej rudy [743]. V poslednom období činnosti závodu sa ťažili impregnačné rudy, kvalita s hĺbkou značne poklesla [1238]. Ročná výroba zlata za posledných 100 rokov sa pohybovala medzi 2 - 10 kg [2111] a v období 1906-1915 medzi 1-9 kg zlata a 1,3-8,6 kg striebra [1760]. Ťažba sa skončila r. 1923 [1225, 2111], r. 1921 [2651].
Ložisko Magurka možno rozdeliť na niekoľko úsekov (od V na Z): a) oblasť medzi Dierkovou (Zurková) a Viedenkou, kde bolo razených niekoľko kutacích štôlní, najväčšia štôlňa Mária; b) Striebornica - vystupuje tu antimonitová magurská žila a severnejšie od nej žila Striebornica so striebronosným tetraedritom; c) hlavné magurské pole so štôlňami Russeger, Killián (hlavná ťažobná štôlňa), Adolf, František a ďalšie; d) Kapustisko so štôlňami Pillersdorf, Leopold; e) Georgi, štôlne ležiace severnejšie na podložných žilách; f) Močidlo so štôlňami Ritterstein, Ján, Alojz a ďalšie [1238].
Žilné pásmo magurských žíl s celkovou dížkou asi 4 km [141, 872a, 1238 a i.] bolo ťažené len v strednej časti v dížke asi 1600-2400 m [743, 1079, 1225, 1238]. Na západnej a východnej časti sa ťažba nezačala, vykonávali sa tu len kutacie práce. Vertikálny rozsah v strednej časti je asi 300 m [1238].
Žily ležia v granitoidoch [14, 32, 318, 1238, 1760, 2095], ktoré sú zastúpené prevažne ďumbierskym biotitickým granodioritom a prašivským granitom až granodioritom s prechodmi do aplitických žul (na Močidle), aplitov a pegmatitov. Migmatity tvoria vložky v granitoidoch, majú smer V -Z, sklon okolo 35° k J. V triasových sedimentoch sa zrudnenie nezistilo [1238].
Žilný systém tvoria paralelné žily smeru V-Z s veľmi kolísajúcim sklonom od 7 do 90°, v priemere 30-40° na J. Mocnosť žíl je nestála a kolíše od cm do 2 m [318, 872a, 1238, 1587], do 3 až 4 m [1576, 1760], v priemere 0,5 m [1225]. Žily sú často porušené priečnymi dislokáciami [730, 743, 1225, 1238, 1576, 1587]. Zriedkavejšie sú „krížne žily severojužného a severozápadno-juhovýchodného smeru [1238 a i.].
Výplň žíl tvoria kremeň, karbonáty a antimonit s pomerne malým zastúpením ďalších sulfidov. Dôležitou zložkou žíl je zlato. Antimonit sa vyskytoval v celej smernej dížke (v horizontálnom smere) žilného pásma [1238, 2111]. Najbohatšie šošovky liateho antimonitu dosahovali mocnosť 2 m a dížku až 60 m [318, 1238] a vyskytovali sa v hlavnom magurskom poli, kde sa ťažila ruda s obsahom až 60 % Sb [2651], 2-30 % Sb [872a]. Na miestach, kde boli zvýšené obsahy antimonitu, sa zmenšoval obsah zlata v kremeni [14, 15]. Zlato sa vyskytovalo najmä v západnej časti na Močidle [1238], v štôlní Ritterstein, Adolf a Killián [2651 ], avšak vysoký obsah až 59,5 g/t zlata a 23,9 g/t striebra sa zistil aj vo východnej časti ložiska v štôlní Mária [1238]. Ťažené úseky obsahovali 2-3 g/t [2111], 7-59 g/t zlata [872a], kovnatosť zanechaných celkov je asi 1,5 g/t zlata [2111]. Obsah striebra bol 5-23 g/t [872a]. Najviac zlata bolo v cementačnej zóne do hĺbky 70 m pod povrchom. Priemerný obsah zlata 24 g/t, striebra 2,1 g/t, antimónu 4,2 % [2651].
Vertikálna zonálnosť sa prejavovala vyšším obsahom antimonitu a zlata v horných častiach žíl a ich ubúdaním smerom do hĺbky [1238, 1516, 1587, 2111]. S hĺbkou pribúdali Pb-Zn-Cu-minerály [1516].
Textúra žíl je masívna, hrubopáskovaná, nesymetrická, niekedy brekciovitá [318, 1238]. Od okolitej horniny sú žily ostro oddelené. Okolité horniny sú sericitizované, prekremenené, mylonitizované [1079, 1238, 1280, 2111], na okrajoch žíl a v okolitých žulách vzniká ako produkt premeny mastenec [318, 1587, 2281, 2467], častá je aj chloritizácia granitov na okolí kremenných žíl [14, 1280, 1587, 2281, 2467] a epidotizácia [14], pričom epidot vzniká aj na puklinách v granite, často vo forme ihličkovitých XX [1398, 1406, 2281, 2571, 2540]. V okolí rudných žíl sú horniny často impregnované pyritom a antimonitom [743, 1238].
V nadloží a v podloží hlavného magurského žilného pásma sa zistili viaceré žily a žilné systémy. V nadloží sú to žily v minulosti otvorené Striebornou stolnou a stolnou Joachim a niekoľko ďalších indícií v okolí hlavného nízkotatranského hrebeňa, pod Latiborskou hoľou. Žily s obdobnou mineralizáciou sa zistili aj na južných svahoch Latiborskej hole a patria už do chotára obce Jasenie.
V podloží magurského žilného pásma je najmohutnejšia žila Striebornica, ktorá bola sledovaná v dížke asi 350 m. Jej hlavným rudným minerálom je striebronosný tetraedrit, priemerná analýza tetraedritovej rudy ukázala obsah Ag 205,8 g/t, Au 1,6 g/t. Žily v oblasti štôlne Russeger mali smer SV-JZ, sklon 30-45° na J, smernú dížku 100-200 m. Novšie neboli tieto žily overené. Samostatne stojace banské práce v úseku Georgi sledujú „krížne" dislokácie severojužného a severozápadno-juhovýchodného smeru, ktoré boli niekedy zrudnené antimonitom. Žily boli sledované na vzdialenosť 100 - 250 m, výplň kremenno-antimonitová s obsahom zlata 8,3 g/t [1238].
Geneticky sú kremenno-zlato-antimonitové žily viazané na granitoidný masív [14, 32, 1079, 1082], sú paleozoického veku [32, 1079], patria k Sb-Au-formácii [2423, 2875], k tzv. starej zlatonosnej formácii [1079, 1173, 1514, 1578,1760]. Patria ku genetickému typu neskoroorogénnych hydrotermálnych žíl vo varískych granitoidoch [2875], k metalotektu orogénneho štádia variscíd [2874a, 2879). vytvárajú hydrotermálne plutogénne žily formácie kremenno-zlatonosných žíl s W [2874b].
Ďalšie ložiskovo-mineralogické zmienky [1380, 1789, 2235, 2249, 2466a, 2467, 2672a, 2806]

Primárne minerály
Ankerit - hojný [872a, 1225], väčšinou vo forme celistvých kryštalických agregátov, niekedy v drúzach spolu s kalcitom [753, 1238] s dobre vyvinutými romboedrickými XX [1216, 2119, 2163). Je žltosivý, nepriehľadný [2119, 2163], s prímesou Mn ružovkastý [1225, 1238]. Identifikovaný pomocou CHA: CaO 28,62; MgO 13,70; FeO 11,86; CO, 44,64; Al2O3 1,16; nerozp. zv. 0,23; Σ100,21 hmot.% [2163]. Ďalšie zmienky [523, 751, 2651, 2699, 3037].
Antimonit - hlavný rudný minerál magurských žíl [318, 872a, 1158, 1238]. Býva celistvý, jemne kryštalický, vtrúsený v kremeni, zriedkavo vláknitý, lúčovitý [318, 1238, 1406, 2281, 2540, 2571, 2825], kataklázovaný [141], zriedkavo vo forme XX v drúzach [1578], spolu so zlatom, pyritom a sfaleritom [318, 751, 1225]. Hlavné kryštálové tvary: {110}, {111}, {153}, {131},{031},{121}, {353}, {210}, {413} [611a], ďalšie kryštalografické údaje [751, 2541]. Vyskytuje sa na okrajoch kremenných žíl s obsahom zlata [743], vytvára takmer monominerálne šošovky dlhé 2 -3 m, nie­kedy až 50-60 m s mocnosťou do 2 m [318, 1238]. Na žilách zatláča ankerit [1238] a obsahuje veľké množstvo uzavrenín drobných XX kremeňa [1433, 1435]. Niekedy vytvára spolu s pyritom impregnácie v okolitých žulách [743, 1238]. Chemické zloženie sledované pomocou CHA: S 27,00-27,60; Sb 69,87-70,60; Fe 0,11-1,48; Σ 100,08-100,72 hmot.% [751, 1433, 1435, 2050]. Obsah stopových prvkov - SAkv [2699], D 4,553 [1433, 1435, 2050], obsah Se 0,001-0,0031 % [2950a], izotopy síry [2907]. Ďalšie zmienky [523, 739, 1079, 1243, 1318, 1495, 1514, 1576, 1700,2090, 2111,2226,2445,2760, 3037 a i.].
Arzenopyrit - vzácny [141, 1158], často pozorovaný v nábrusoch z háld [3037]. Ďalšie zmienky [1700, 2699, 2760, 2825].
Barit - zmienka [682, 3037].
Berthierit - spolu s boulangeritom [2760].
Boulangerit - v asociácii s antimonitom, zlatom a berthieritom [2760]. Ďalšie zmienky [3037].
Bournonit (O. Hašlar 1956 [727]) - vzácny [727, 1158, 2760], vystupuje vo forme nepravidelných žiliek a hniezd v puklinách kremeňa, jamesonitu, v štiepnych trhlinách sfaleritu a v kataklastických poruchách pyritu. Metasomaticky zatláča galenit, vo forme alotriomorfných zŕn a agregátov prerastá s jamesonitom a galenitom. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle, pomocou RTG a SAskv [727]. Ďalšie zmienky [1700, 2699, 2825, 3037].
Dolomit - žltkavý, ružovkastý, spolu s ankeritom na žilách [1238], niekedy vyvinuté romboedrické XX narastené na XX kalcitu [2281, 2540]. Označovaný ako braunspath [318], dolomit-ankerit [141, 2163]. Ďalšie zmienky [2445, 2467, 2699].
Galenit - menej častý [727,872a, 2281], vzácny [1158, 1238, 2111], vytvára jemnokryštalické agregáty, alebo je vtrúsený v kremeni, antimonite a sfalerite [318, 751, 2281], zatláčaný bournonitom [727]. Vyskytuje sa vo vyššie položených štôlňach [1578]. Je striebronosný [318, 1225, 2281, 2651], obsah Se 0,0004 % [2950a]. Ďalšie zmienky [730, 743, 1079, 1243, 1700, 2226, 2445, 2467, 2571, 2699, 2825, 3037].
Hematit - lístočkovitý [2540]. Ďalšia zmienka [2467].
Chalkopyrit - zriedkavý [141, 872a, 1225, 2111, 2281] v nepatrnom množstve, celistvý alebo vtrúsený s tetraedritom, antimonitom a pyritom [318, 2281 ] v kremeni s tetraedritom [1406, 2571] na haldách štôlne Dierková (Zurková) [2571], novšími prácami nezistený [1238]. Ďalšie zmienky [743, 1079, 1158,1243, 1700,2226,2445,2541, 2699, 2825, 3037].
Chalkostibit (E. Ralbovský, 1976 [3037]) - vystupuje vo forme inklúzií v tetraedrite, ktorý často zatláča. Vo vzorkách zo štôlne Killián bol určený mikroskopicky v odrazenom svetle. Pre veľmi malé rozmery sa neštudovali chemické a fyzikálne vlastnosti [3037].
Jamesonit - vzácny [141, 872a, 1238], stála zložka rúd [2760], prerastá s bournonitom [727] a antimonitom, identifikovaný mikroskopicky v odrazenom svetle [727, 1238]. Ďalšie zmienky [1700, 2699,2825, 3037].
Kalcit - zriedkavý [318, 1225], tvorí vodovo-priezračné romboedrické XX usporiadané v drúzach narastených na kremeni alebo dolomite [318, 2281, 2540], patrí k najmladším minerálom [1238]. Ďalšie zmienky [751, 753, 872a, 2445, 2467,2651,2699, 3037].
Kremeň - prevládajúca nerudná zložka žilnej výplne [141, 872a, 2281], je jemnozrnný [141], celistvý, masívny, veľmi kompaktný, zriedkavo korodovaný, bunkovitý, niekedy drúzovitý spolu s antimonitom, menej zlatom, sfaleritom [318, 2281]. Obsahuje jemne rozptýlené zlato [14, 730, 743, 1514, 2445, 2571], najbohatší na zlato je tmavosfarbený [318, 534, 1587, 2281, 2540], sivý [979, 1587], biely [2226], mliečnobiely s antimonitom [1079, 1243], ružový [1576, 1760]. Biely kremeň má menej zlata [1587]. Vystupuje v dvoch generáciách, ktoré sú obe zlatonosné [2111]. Ďalšie zmienky [291, 523, 727, 1082, 1406, 2336. 2467, 3037].
Magnezit - vo forme drúz [2281, 2467].
Markazit - zmienka [2699].
Pyrit - bežný [141, 872a, 1079, 1158, 2571], zriedkavejší ako antimonit [1238], kusový [141, 1238], celistvý [318], stredne zrnitý kryštalický agregát v žilnom kremeni [291, 751, 1587], vytvára šmuhy [318] alebo izolované XX v kremeni [318. 1238, 2281], najčastejšie s tvarmi {100}, {110}. {111}, {210}, {833} [2266]. Vystupuje spolu s antimonitom, sfaleritom a zlatom [318], s galenitom [1406] a s tetraedritom [2540]. Býva vtrúsený v antimonite [1578], je zlatonosný [15, 318, 751, 1225, 1514, 1587, 2281, 2651]. Obsah stopových prvkov - SAkv, zistený nízky obsah Ni a Co [291]. izotopy síry [2907]. Ďalšie zmienky [727, 743, 1700, 2111, 2226, 2445, 2467, 2699, 2825. 3037].
Sfalerit - vzácny [141, 872a, 1079, 1158, 1225], vystupuje vo forme jemných šupinkovitých. vláknitých agregátov [318, 676, 1587, 2540, 2571], svetlej, hnedej a žltohnedej farby s odtieňom do žltočervena [141, 318, 676, 1238, 2281]. Najčastejšie sa vyskytuje spolu s kremeňom, antimonitom [318, 751, 2571] a Sb-sulfosofami [676], niekedy s galenitom [1238, 1406] a tetraedritom [1406]. Vyskytoval sa hlavne v štôlňach Klinčok a Felícius [2571]. Ďalšie zmienky [727, 743, 1243, 1700. 2111, 2226, 2445, 2467, 2651, 2699, 2825. 3037].
Siderit - pomerne častý [872a], celistvý alebo kryštalovaný [1578].
Tetraedrit - vzácny [141, 872a, 1079, 1158. 1225], hojný na žile Striebornica [1236, 1238. 2571]. Väčšinou je kusový [141], celistvý a vtrúsený [318, 1236, 2281] v kremeni a dolomite spolu s chalkopyritom [318], galenitom, sfaleritom [1238, 1406] a antimonitom [1406]. Vyskytoval sa na samostatnej žile Striebornici v podloží hlavnej magurskej žily [1236, 1238, 2571], v štôlni Jozef a Anton [2571], je striebronosný [1238]. Ďalšie zmienky [743, 751,1243, 1578, 1700, 2111, 2226. 2445, 2467, 2543, 2825, 3037].
Wurtzit - zatláča antimonit [2542].
Zinkenit - zmienka [3037].
Zlato - v minulosti časté [318, 1158, 2281, 2540], dnes ako prímes v rudách [1158]. Vytvára až niekoľko mm veľké lupienky a zrniečka [141, 318, 1238, 2540, 2571], drôtiky [751], šupinky [1238], vlákna a dendrity [2281 J. V minulosti sa vyskytovali pliešky zlata narastené na XX antimonitu veľkosti až 1 cm [2760]. Kremenná žilovina bohato popretkávaná zlatom patrila svojho času k najkrajším vzorkám voľného zlata [1173]. Zvyčajne je jemne rozptýlené v kremeni [15,318, 743, 751, 1238, 1406, 1514, 1516], v čiernom [318, 534], v sivom celistvom [979, 1225, 1587, 2281, 2540, 2571], v bielom [1079, 2281, 2540], v ružovom kremeni [1576] alebo v pyrite [15, 1225, 1514, 1516], v antimonite [318, 534, 751, 979, 1216, 1225, 1238, 1514, 1516] a v iných sprevádzajúcich mineráloch [743, 2445]. Vystupuje spolu s ostatnými sulfidmi - antimonitom, tetraedritom, chalkopyritom, galenitom, [1406] a na puklinách v kremeni [534]. Má vysokú rýdzosť [1238, 1760], 980 [2651], 980-996 [141] až 93,13 % [2111], je takmer čisté s obsahom Ag 0,01 % [1587]. Pomocou SAkv sa zistil obsah Ag 20,2; Pb 0,006; Cu 0,1 hmot.%, obsah Bi, Hg a Te sa nezistil [2322]. Ďalšie zmienky [523, 872a, 984, 1082, 1398, 1495, 1578, 1700, 2090, 2226, 2467, 2651, 3037 a i.].

Sekundárne minerály
Azurit - vzácny [1225], vytvára zemité povlaky [318, 1225, 2281] na kremeni s tetraedritom, chalkopyritom [318, 2281] a antimonitom [1406], na haldách pri Striebornici a Dierkovej [2571]. Ďalšie zmienky [1238, 1578, 2445, 2467, 2540, 2651, 3037].
Cervantit - v pripovrchových častiach žíl spolu s azuritom a antimonitom [2541]. Ďalšie zmienky [1225, 1578, 2445, 2467, 2651].
Kermezit (opisovaný pod názvom Antimonblende [318], Rotspiessglanz [751], Pyrantimonit (2540), Pyrostibit [1225, 2281 a i.J) - zriedkavý [318, 1225j, vytvára lúčovité, snopčekovité agregáty, povlaky na antimonite a na kremeni [318, 228 l ], vzniká rozpadom antimonitu [1578]. Ďalšie zmienky [751, 1158, 1225, 2281, 2445, 2467, 2540, 2651].
Limonit - zmienka [1238].
Malachit - vzácny, zemitý [1225] alebo vo forme jemných kôr a stalaktitových agregátov spolu s Sb-okrami, antimonitom a tetraedritom [318, 1406, 2281, 2540]. Ďalšie zmienky [1238, 1578, 2445, 2467, 2651, 3037].
Sb-okry - zemité masy, povlaky na antimonite, niekedy spolu s azuritom a antimonitom [318, 751, 1406], s tetraedritom a galenitom [1406], najmä v štôlní Joachim, Jozef a Anton [2571]. Ďalšie zmienky [1238, 1578, 1587, 2281, 2540].
Senarmontit - nepatrné povlaky a hniezda [2760].
Stibikonit (stibiconit) - zmienka [1158, 1578].
Valentinit (F. Novák, F. Čech, F. Kupka, 1957 [1700]) - kryštalické radiálne lúčovité alebo vejárovité agregáty sivobielej farby v puklinách a na XX antimonitu. Má diamantový lesk, prevládajúci tvar (110), XX sú predĺžené podľa osi c. Identifikovaný opticky v prechádzajúcom svetle, pomocou RTG a SAskv [1700].

Ložisko Malé Železné
V minulosti ťažené malé ložisko antimónových rúd [1398, 1611, 1612, 2674, 2880] leží na južnom úpätí Klinu (1005 m n. m.), asi 500 m západne od údolia Ľupčianky na ľavom brehu Malého Železného potoka. Je známe od začiatku 18. stor. [1611, 1612]. Vr. 1950-1951 sa robil základný geologický prieskum oblasti a v r. 1954-1956 geologické prieskumné práce zamerané na antimonitovú mineralizáciu, pričom boli vyzmáhané tri prieskumné štôlne [1611, 1612]. Malé zásoby a zložitá technológia úpravy nedávajú možnosť na priemyselné využitie ložiska [872a].
Okolie ložiska je budované žulou prašivského typu, intrúziami dioritu a žilami lamprofýrov. V širšom okolí vystupujú chloritické a sericitické svory a v ich nadloží spodnoverfénske kremence. Ložisko sa nachádza blízko kontaktu prašivského granitu s kryštalickými bridlicami Kliniska [1049, 2111]. V aplitických žulácň, ktoré budujú centrálnu časť ložiska, sú na pegmatitových žilách časté XX molybdenitu [1611, 1612]. Cez pegmatitové žily prenikajú mladšie kremenno-antimonitové žily [872a, 1049, 1514, 1611, 1612] s pomerne veľkým zastúpením polymetalického zrudnenia [872a]. Žily majú severojužný smer, strmý sklon k J V, malú smernú dĺžku a mocnosť [2111]. Geochemickou prospekciou sa zistil zvýšený obsah Sb aj v horninách verfénu [2806].
Kremenno-antimonitné žily sú hydrotermálne nízkoteplotné, súvisiace s varískym plutonizmom [1514, 1611, 1612], so zastúpením minerálov Pb, Zn, Sb, Cu, Ba, Fe, Au, Ag [872a]. Ložisko je prechodným typom medzi Pb-Zn a antimonitovou mineralizáciou [2111], patrí k metalotektu orogénneho štádia variscíd, k formácii Sb a Mo [2874a].
Zriedkavo sa vyskytujú na kremenných žilách rudné minerály: bournonit [2111, 2760], chalkopyrit [2111], pyrit [1611, 1612, 2111], rumelka, ktorá vytvára inklúzie v antimonite veľké do 1 mm [2698, 2700] a zlato [2653]. Z nerudných minerálov je prítomný ankerit ako zriedkavý minerál [2111]. Podrobnejšie sa študovali tieto minerály:
Antimonit - bežný minerál kremenných žíl [1611, 1612], výskumom na TEM sa zistila agregátna, bloková stavba minerálu s niekoľkými zhlukmi rumelky, veľkými do 1 μm [2698, 2700]. Pomocou SAkv sa zistil zvýšený obsah Hg 2,32 ppm [2700], obsah Se je 7 ppm [2970a], 25 ppm [53]. Izotopy S [1042, 2907]. Ďalšie zmienky [739, 1225, 1398, 1514, 2111, 2928].
Barit - zriedkavý [2348], hrubotabuľkovitý, prítomný na sulfidických žilách [2111] s antimonitom, najčastejšie v asociácii s ankeritom a kremeňom, ktoré metasomaticky zatláča. Vzťah k rudným minerálom je nejasný [2348].
Boulangerit - prítomný na kremenno-sulfidických žilách [2111] spolu so zinckenitom [2760]. Zastúpenie stopových prvkov - SAskv, zistený zvýšený obsah Zn, Ag, Cu [2320], obsah Se 5 ppm [2950a], izotopy S [2907].
Galenit - bežný [1611, 1612], izotopy Pb poukazujú na varísky vek mineralizácie [1049]. Ďalšia zmienka [2111].
Kremeň - hlavný nerudný minerál hydrotermálnych žíl, vystupuje spolu s antimonitom a ďalšími sulfidmi [1225, 1611, 1612, 2111].
Sfalerit - bežný minerál kremenných žíl so sulfidmi [1611, 1612, 2111]. Vytvára kryštalické agregáty svetlej, farby, podobné ako na ložisku Dúbrava. Zastúpenie stopových prvkov - SAkv zistený nízky obsah Fe, Mn, Cu, zriedkavo Au, neprítomnosť In a celkove jednoduchý mikrochemizmus [1697]. Izotopy síry [2907]. Ďalšia zmienka [1049].
Zinkenit - prítomný na kremenných žilách v asociácii s ostatnými sulfidmi [2111], obsah Se 8 ppm [2950a], izotopy síry [2907].

Výskyt Rišianka
Drobný, málo preskúmaný výskyt Sb-mineralizácie leží 3,5 km na JV od osady Magurka, v doline potoka Rišianka, stekajúceho spod Soliska do Ľupčianky, 700 m severozápadne od kóty Krámec (1523,0 m). V ďumbierskej žule sa vyskytuje hydrotermálna žila severojužného smeru [872a. 1225] s prímesou minerálov Sb, Cu, Pb, Zn, Fe. Ag, Au [872a]. Antimonit ako hlavná zložka kremenných žíl [1225] sa v minulosti ťažil [730]. Geologicko-ložiskové pomery, ako aj minerálna výplň je podobná ako na ložisku Dúbrava. Z haldového materiálu starých štôlní Strieborná, Tisovská. Tittrich boli ako podstatné minerály zistené antimonit a kremeň, vedľajšie hematit, Fe-dolomit, pyrit, arzenopyrit, tetraedrit a chalkostibit, ktorý vystupuje v podobe inklúzií v tetraedrite a bol určený pomocou EMA: Cu 25,90; Sb 49.05: Fe 0,15; Zn 0,20; S 24,92; r 100,22 hmot.%, kryštalochemický vzorec a HVMN (259,6 kg mm2) [3037].
Ide o drobný výskyt podobný ako ostatné prejavy tohto typu mineralizácie v Nízkych Tatrách [2111], kvalita a veľkosť zásob sú nebilančne [872a]. Podľa výsledkov geochemickej prospekcie môže mať rudné pole Rišianka - Soliska pokračovanie na J až k hlavnému hrebeňu Nízkych Tatier [2806].

b) Kremenno-hematitová
V chotári obce sa zistilo niekoľko drobných výskytov kremenných žiliek s hematitom, odr. spekularitom, lokalizovaných v granodioritoch. Ide o výskyty na Magurke [1238], Kapustisku[1225], Ostrom vrchu v Železnej doline [1225, 2651] a na Javorine [1225, 1587, 2281, 2534, 2651].

Sedimentárna Fe-mineralizácia
Zistila sa v doline Ľupčianky v horninách krížňanskej série, veku rét-spodný Has. Oolitické rudy sú tvorené hematitom, chloritmi, goethitom, pelosideritom a sulfidmi Fe.
Asi 1,5 km južne od obce, vedľa cesty do Liptovskej Lužnej, v opustenom kameňolome, v modrosivých organodetritických vápencoch bazálneho paleogénu - spodného priabonu sa zistili elipsoiclické hrdzavohnedé oxidy Fe, ktoré vznikli pravdepodobne oxidáciou pyritových konkrécií veľkosti 0,5-5 cm [2803].

Minerály v náplavoch
V alúviu potoka Ľupčianky stekajúceho z kryštalinika Nízkych Tatier sa v minulosti ryžovalo zlato [872a, 2022, 2336]. Ryžovanie zlata sa začalo pravdepodobne v 13. stor., skôr ako sa začali dobývať primárne rudy Au na ložisku Magurka [1238]. DÍžka úseku, kde sa intenzívne ryžovalo, je viac ako 5 km - od Magurky [1238, 2111] až nad hájovňu Vŕšky. Zlato sa získavalo z alúvia potoka a z nánosov glaciofluviálnej terasy, ležiacej až 20 m vysoko nad dnešnou úrovňou potoka [1238].

Kaustobiolity
V súvrství bazálnych sedimentov centrálnokarpatského paleogénu (vápence, zlepence, íly) v okolí obce, sú ojedinelé preplástky lignitu a uhlia bez praktického významu [846, 1552].

Doplnok (Ďuďa SLOVENSKÉ MINERÁLY - encyklopedický prehľad)
Antimón - mikroskopické inklúzie v antimonite(Majzlán at all 1998)
Autunit - Drobné zrnká v kremenných žilkách z haldového materiálu sú z lokality Malé Železné (Stankovič-Jančula, 1987).
Bindheimit - vo forme pseudomorfóz po Pb-Sb sulfosoliach na halde štôlne František na Magurke (Nízke Tatry) v asociácií so Stibikonitom (Chovan et al. 1995).
Bournonit - zriedkavý je na lokalite Malé Železné (Nizke Tatry), kde tvorí zrná do 1 mm (Majzlan et al. 1998). Často uzatvára drobné inklúzie robinsonitu alebo je uzavretý v galenite. Relatívne častejší je na lokalite Rišianka (Nizke Tatry) (Majzlan et al. 1998) a hojný je na halde Pillersdorf na Magurke (Nizke Tatry) v asociácii s galenitom a Pb-Sb sulfosoľami (Chovan et al. 1995).
Brochantit - Pomerne hojný je na lokalite Magurka-Striebornica (Chovan et al., 1995).
Cervantit - Hojný je na lokalite Magurka (Chovan et al., 1995).
Chalkostibit - Zriedkavý je aj z lokality Magurka (Chovan et al., 1995).
Chalkostibi - patrí medzi zriedkavejšie minerály na lokalite Rišianke (Nizke Tatry) (Majzlán et al. 1998). Tvorí lístkovité kryštály, vejárikovité zhluky alebo žilky v bournonite alebo inklúzie v zinckenite. Vzácny je na halde štôlne Ritterstein na Magurke (Nízke Tatry) (Chovan et al. 1995) v asociácii s tetraedritom, pyritom a antimonitom.
Gladit - ako mikroskopický bol opísaný na lokalite Kľačianka (Nízke Tatry) (Bakoš et al. 2000). Vyskytuje sa v asociácii s bizmutinitom a tetraedritom v kremeň-karbonátových žilkách.
Fülöppit – Veľmi vzácny je aj na lokalite Magurka (Chovan et al., 1995). Vytvára ojedinelé ihličky a zrnká, ktoré zatláčajú drvený arzenopyrit v kremeni na lokalite Krámec (Nízke Tatry) (Bakoš et al. 2000). Vzácne sa vyskytuje aj v asociácii so zinckenitom, antimonitom, sfaleritom a galemtom na ložisku Magurka (Chovan et al. 1995) Jeho chemické zloženie je blízke ku teoretickému.
Heteromorit – Vzácne sú ihličky aj na lokalite Magurka (Chovan et al., 1995). Na lokalite Kľačianka (Nizke Tatry) sa nachádza vo forme hniezd s bournonitom a galenitom v karbonátových žilkách (Bakoš et al. 2000).
Kermezit - vzácny, nachádza sa vo forme zrniečok na antimonite z lokality Rišianka v Nízkych Tatrách (Majzlán etal. 1998).
Robinsonit - Väčšie koncenntrácie ihličkovitých agregátov sa našli na lokalite Malé Železné v asociácii so zinkenitom.
Stibikonit - bežne sa nachádza na haldách ložiska Magurka (Chovan et al. 1995) ako biely až žltkastý povlak a práškovité masy (halda František).
Zinkenit – na lokalite Kľačianka (Nízke Tatry) tvorí až 10 cm hniezda s inými sulfosoľami. Ihlice v kremeni dosahujú 3 cm. Sprevádza ho pyrit a sfalerit. Na lokalite Krámec (Nízke Tatry) je v asociácii s fulüppitom (Bakoš et al. 2000). Pomerne častý je na lokalite Magurka (Nízke Tatry) (Chovan et al. 1995). Miestami má zvýšené obsahy Cu, prípadne Pb.