Poniky

Poniky (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)
obec 12 km na VJV od Banskej Bystrice, okr. Banská Bystrica Chotár obce leží v Zvolenskej kotline, na JV zasahuje do pohoria Poľana. Na stavbe jeho územia sa podieľajú najmä rozličné typy vápencov, dolomitov a bridlíc subtatranských príkrovov, a to krížňanského príkrovu (trias až spodná krieda), včítane permu a kryštalinika ľubietovskej zóny, chočského príkrovu (stredný a vrchný trias) a čiastkového príkrovu Drienka (predtým označovaný ako príkrov Flosu) (karbón až trias) s telesami paleovulkanitov v spodnom triase, pôvodne označovaných ako melafýry, ďalej sedimenty paleogénu a neogénu a neovulkanity, najmä andezity a ich pyroklastiká.

Minerály hornín
Epidot - XX na puklinách fylonitizovaných žúl z údolia Veľká Zolná [1398]. Granáty - almandín - [2928] - XXdo 1 cm, veľké, červenej farby v amfibolitoch na juhovýchodnom svahu Holého vrchu [141, 1446, 2674]. Chlorit - XX na puklinách fylonitizovaných žul v údolí Veľká Zolná, bližšie neidentifikované [1398]. Kalcit - XX v dutinách epigenetických žiliek v dolomitoch v lome pri obci a na puklinách fylonitizovaných žul v údolí Veľká Zolná, tiež žilky v porfyritoch [1398]. Kremeň - žilky sXXv dutinách v porfyritoch a na puklinách fylonitizovaných žul v údolí Veľká Zolná [1398]. Pyrit - XX na puklinách fylonitizovaných žul v údolí Veľká Zolná [1398]. Rutil - vtrúsený v polohách kremeňa v kryštalických bridliciach [1406, 2281, 2540], mikroskopické ihličky v metamorfitoch [1578].

Hydrotermálna mineralizácia
a) Polymetalická mineralizácia - ložisko Drienok
Najväčšia akumulácia polymetalického zrudnenia v tejto oblasti - ložisko Drienok [1448, 2111, 2124 a i.], označované aj ako Predbane [1212], nachádza sa 2 km [2124], 2,5 km [1448, 1952] na Zodobce, neďaleko kóty 519 [1212]. Zrudnenie je vyvinuté v strednotriasových vápencoch a dolomitoch [2426] čiastkového príkrovu Drienka [1448], v menšej miere zasahuje aj do spodného triasu [1448, 2111, 2124, 2674 a i.], v gutensteinských, aniských vápencoch a dolomitoch [374, 1280, 1445] silne skrasovatených [1212, 1448, 1952], v dogerských vápencoch [1442], výlučne v epigenetických dolomitoch [2124, 2128]. Ložisko bolo intenzívne ťažené už v stredoveku [1441], ťažilo sa už r. 1604, ale r. 1609 bola ťažba zastavená, obdobne ako na lož. v Ľubietovej. Pokusy o obnovu ťažby v r. 1817,1852 a 1854, ako aj koncom 19. a začiatkom 20. stor. boli neúspešné. Novší geologický prieskum vr. 1957- 1968 nepriniesol pozitívnejšie výsledky, a preto sa ťažba neobnovila. Rozsiahle zvyšky po starých banských prácach nájdeme na úbočí Drienku, na ploche 200x800 m [1448]. Na ložisku sa zistil viacero rudných telies, väčšinou nepravidelných tvarov a neostrého ohraničenia, ktoré tvoria v epigenetických dolomitoch nepravidelné mineralizované zóny [2124], viazané na zlomové systémy [2928a] VZ a SJ smeru [2124].
Zrudnenie má charakter drobných žiliek a impregnácií [1280, 2928a], najmä v drvených úsekoch, zriedka i bohatých galenitových šošoviek [1280, 2124]. Najbohatšie zrudnenie je viazané na tektonické brekcie, chudobnejšie na impregnácie a žilky v rozpukaných dolomitoch, najchudobnejšie preniká po vrstevnatosti dolomitových rytmitov [1283,2111,2128,2928a]. Mocnosť vhodných litologických horizontov, na ktoré sa viaže zrudnenie [2001, 2928a], nepresahuje nad nezrudneným verfénskym podložím 100 m [1448], zrudnený komplex je 200-300 m [2928a], 200-250 m mocný a strieda sa s nezrudnenými verfénskymi bridlicami [1445]. Pre malý híbkový zásah sa na ložisku neprejavili primárne vertikálne zmeny mineralizácie [1448]. V dôsledku východu ložiska na povrch a pre silné skrasovatenie je tu intenzívne vyvinutá oxidačná a cementačná zóna [2124]. Zásah oxidačných procesov je híbkovo nerovnomerný, často zasahuje až do najväčších híbok, kde sa prekrýva s cementačnou zónou [1448]. Na ložisku sa nachádzajú tri typy zrudnenia:
a) metasomatické - na ložisku najrozšírenejšie, predstavuje strmo uklonené až kolmé pásma metasomatického jemnozrnného sivého Fe-dolomitu, mocné 0,5-6 m [1448], od niekoľkých m do 100 m [2121,2124], značne híbkovo a smerné premenlivé a miestami prepojené nepravidelnými telesami rôzneho sklonu a smeru [1448], vzniknuté zatláčaním vápencov [1445]. V strede pásiem možno pozorovať strmé trhliny, nezrudnené prívodné dráhy metasomatických roztokov. Polymetalické zrudnenie tvoria impregnácie alebo jemné žilky a nepravidelné akumulácie v Fe-dolomite [1038, 1445, 1448]. Plocho uložené trhliny sú takmer bez zrudnenia [1448].
b) Žilné - reprezentujú žily hrubozrnnejšieho belavého Fe-dolomitu 10-40 cm mocné [1448], prechádzajúce do metasomatických prejavov alebo vykliňujúce, subhorizontálne [1038, 1445], často brekciovité, šošovkovité s vtrúsenými sulfidmi - galenitom a pyritom, ktoré ojedinelé tvoria aj samostatné žilky [1445] a žily tennantitu 1 - 15 cm mocné, max. niekoľko m dlhé so sklonom do 40° [1448].
c) Žilne-metasomatické - [1448], označované aj ako dolomitové rytmity [1038, 1444, 1445, 1446] - tvoria horizontálne uložené šošovky vo vápencovom komplexe až l m mocné [1445] s ojedinelým zrudnením [1448], vzniknuté selektívnou metasomatózou [1445, 1448].
Mineralizácia na ložisku prebiehala v dvoch kryštalizačných periódach - staršej, bezrudnej sideritovo-ankeritovej a mladšej, rudnej [1212]; v štyroch fázach - metasomatickej Fe-dolomitovej, žilnej Fe-dolomitovej, galenitovej (výplň pórov v metasomatickom Fe-dolomite rudnými minerálmi a vznik žiliek) a tennantitovej, ktorá tvorí už len žily a žilníky [1448]; na mineralizácii sa podieľali 4 prínosové periódy [2111, 2121, 2124, 2928a], a to dolomitová, pri ktorej vznikla masa sivého metasomatického dolomitu, pyritovo-galenitová, ktorá tmeli brekcie metasomatického dolomitu, tvorí v ňom žilky a výplne puklín dutín, mladšia galenitová vyvinutá na samostatných žilkách s páskovanou symetrickou a asymetrickou stavbou a najmladšia tennantitová viazaná na pukliny SSV-smeru [2121, 2124]. Ložisko je epigenetické, hydrotermálne [374, 872a, 1280], hydrotermálne-metasomatické [1283, 1398, 1442, 1449, 2928a a i.], žilníkovo a impregnačné metasomatické [373, 1514, 1952, 2124], hydrotermálne, ale nemožno vylúčiť ani syngenetický pôvod, Pb a Zn mohli mať zdroj v exhalačnej činnosti triasového vulkanizmu [373, 374, 2879]; stratiformné viazané na bituminózne dolomity a dolomitické vápence [2715a] stredného triasu gemerického mezozoika, preukázané na základe izotopov Pb a S [2874, 2874a]; časť zrudnenia zodpovedajúca mladšej galenitovej perióde môže byť iba regenerovanou časťou galenitovo- sfaleritovo-dolomitovej formácie [2715a]; regeneračné z varískej (hydrotermálnej ?) a syngenetickej mineralizácie [1051, 2874]. Zdanlivo syngenetické dolomitové rytmity vznikli selektívnou metasomatózou [1445, 1448].
Vek zrudnenia je alpínsky [872a, 1280, 2128, 2426], poladinský, vzniknutý po karpatskej orogenéze, spojený buď s terciérnymi magmatickými centrami, alebo s granitoidným magmatizmom strednej a vrchnej kriedy [1447, 1448], potektonický, pokriedový [2124], miocénny viazaný na mladšie tektonické zlomy spojené s magmatickou aktivitou stredoslovenských neovulkanitov [373, 1283, 2001, 2121, 2124, 2128], potektonický stredne [1212] až vrchnokriedový [1212, 2426], predterciérny - triasový podľa izotopov Pb a S [1038, 1039, 1042]. Ložisko patrí do skupiny endogénnych teletermálnych ložísk, k formácii Pb-Ag-Zn-rúd [2121]; patrí galenitovo-sfaleritovej vulkanogénno-sedimentárnej formácii [2928a] eualpínskej metalogenézy [2879], formácii Pb-Zn-Cu-rúd stratiformného typu, metalotektu geosynklinálneho štádia alpínskej epochy viazanej na magmatizmus 2874a], patrí dvom stratiformným formáciám - galenitovo-sfaleritovo-dolomitovej a kremenno-chalkopyritovo-(tennantitovo)-karbonátovej [2715a].
Obsah Pb v rude kolíše od veľmi slabých koncentrácií do 5-20 % [2124], do 8 % [872a], od 1 do 20 % [2928a], obsah Zn do 1 %, Cu do 0,2 % [872a, 2928a], pomer Pb: Zn sa pohybuje od 5 : 1 do 10 : 1 [2928a]. Chemické zloženie rúd - CHA: Cu 0,78- 3,41; Pb 0,58-4,22; Zn 0,28-1,09; Cd 0,0 - st.;Sb 0,18-0,80 hmot.%;obsah Ag 11-35 g/t. Ďalšie CHA [1448]. Vrchné partie ložiska boli bohaté na Ag [2928].

Primárne minerály
Barit - menšia prímes v polymetalických rudách [84]. Dolomit (Braunspat [2571]) - prevládajúci nerudný minerál na ložisku [1212,1448,2124 a i.], nesprávne uvádzaný ako siderit [2445], siderit-ankerit [1212], ankerit [141,1038,1442,1445], tvorí mocné polohy [2571], zastúpený v dvoch generáciách: dolomit I je jemnozrnný [2124] s veľkosťou zŕn 0,3 - 1 mm s ojedinelými metakrystami do 1 cm [1448], sivej [1283, 2128, 2124], žltohnedej [1212] farby, jediná zložka najstaršej dolomitovej periódy [1212, 2111, 2124]. Vznikol metasomaticky [907, 1283, 1445, 2124, 2128 a i.] masovým zatláčaní m vápencov najmä pozdíž puklín VZ a S J smeru [2124], dislokácií SSZ-JJV smeru [1212], rekryštalizáciou primárneho sivého dolomitu, v dolomitovom rytmite môže byť aj syngenetický [1444]. Jeho vekový vzťah k zrudneniu je nejasný [1280]. Je pomerne odolný proti zvetrávaniu [1212], na východoch je povlečený iba 1 mm kôrou limonitu. Mladší dolomit je hrubozrnnejší s veľkosťou zŕn 3 - 10 mm [1448], v dutinách tvorí aj romboedrické XX[2124], bielej [1283, 1448, 2124, 2128], žltkastej [1448], zriedka ružovej [2124] alebo zelenej farby od prímesi Cu [1952], Tvorí výplň dutín, jemné žilky [2128] v dolomite l spolu s rudnými minerálmi [1283, 2124], zastúpený je aj v plochých žilách [1448], vznikal takmer počas celého rudotvorného procesu [2124]. Podľa chemického zloženia, ktoré podľa CHA kolíše v medziach: CaO 28,55-33,42; MgO 10,62- 17,58; FeO 2,64-6,74; MnO 0,55-2,84; CO₂ 44,20-47,03 hmot.% patria obe generácie Fe-dolomitu [1448]. Zastúpenie stopových prvkov - SA_skv [1353, 1448, 1952]. Identifikovaný ďalej pomocou DTA [1446, 1448] a RTG [1952]. Termoluminiscencia [1038]. CHA dolomitových rytmitov [1444]. Galenit - jemnozrnný až kompaktný [318, 751, 979 a i.], hlavný rudný minerál [374, 1445, 2128] v oboch galenitových periódach [2111, 2124]. Tvorí jemné vtrúseniny [318, 1348, 2281], impregnácie [2128] v sivých dolomitoch [2124] vo forme nepravidelných zŕn [2128] 42\|.t až 3 mm [1212], 0,5-2 mm veľkých, miestami sa spájajúcich do jemnozrnných zhlukov veľkosti až 2 cm [1448]; výplň drobných trhliniek, puklín max. dlžky 2 - 3 cm a niekoľko mm mocné, dutín a pórov [2128], alebo vytvára tenké žilky [906, 1348] až hrubšie galenitové žilníky [1448] v rozpukanom dolomite I [2124] v tektonicky porušených častiach ložiska. Najbohatšie akumulácie sú v tmele brekcií dolomitu [2128], kde tvorí zhluky až niekoľko dm veľké [2124] a lemy okolo brekcií dolomitu I obalených pyritom [1283]. V dutinách dolomitu sa nachádzajú aj XX obklopené kalcitom [1448]. Zreteľne zatláča dolomit I [1448, 2124, 2128] a sám je v rôznom stupni zatláčaný ceruzitom [1212, 1406, 1448, 2128] a anglezitom [2124, 2128]. Zrnágalenitu 1-5 mm veľké sa nachádzaj ú aj v dolomitových rytmitoch [1446]. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle [1212, 1448, 2124], zastúpenie stopových prvkov - SA,. kv [1212,1448, 2128], je striebronosný [1212]. Izotopické zloženie Pb z galenitu oboch periód poukazuje na jeho predterciérny vek [1038, 2124]. Ďalšie zmienky [375, 1398, 2275, 2445, 2928a a i.]. Chalkopyrit - sporadický vo forme drobných zŕn spolu s tennantitom v tennantitovej perióde [1283, 1348, 2124], niekedy s uzavreninami striebra [2124], zastúpený v impregnačných rudách [318, 1448] v zhlukoch do 2 mm veľkých spolu s galenitom a tennantitom [1448], azuritom a limonitom v premenenom vápenci [1406]. Na starých haldách sa vyskytuje v asociácii s galenitom, chalkozínom a azuritom [2281, 2571]. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle [1448, 2124]. Ďalšie zmienky [751, 1447, 2111, 2928a a i.]. Kalcit - spolu s rodochrozitom patrí k najmladším minerálom na ložisku [1212], spolu s bielym dolomitom [2128] vypína trhliny a dutiny v pórovitom sivom dolomite [1448, 2124], tvorí výplň žiliek mladšej galenitovej periódy [2124], stlpčekovité XX na puklinách [2281, 2540, 2571]. Niektoré odrody sú priesvitné, svetlozelenkasté od prímesi Cu [1448, 1952]. Tmavo sfarbený kalcit od prímesi Mn vypína pukliny a intergranuláry medzi Fe a Mn-oxidmi. Identifikovaný pomocou RTG, zastúpenie stopových prvkov - SA_skv [1952]. Kremeň - zastúpený iba v nepatrnom množstve v dutinách [2124]. Ďalšie zmienky [1283,2111]. Údaje o jeho výskyte ako hlavnej zložke žiloviny sú zrejme mylné [2928a], alebo sa vzťahujú na lož. Farbište [2281] (pozn. autora). Výskyty XXametystu s povlakmi chalcedónu v dutinách limonitu [ 1406] a krištáľu [318, 2281] nie sú bližšie lokalizované a môžu patriť aj inému typu mineralizácie (pozn. autora). Markazit - zriedkavejší ako pyrit, vytvára kolomorfné útvary a reťaze sférolitov s koncentricko-zonálnou stavbou v pyritovo- galenitovej perióde [2124]. Ďalšia zmienka [2674]. Pyrargyrit(?) - drobné zrná niektorej z Ag-sulfosolí, najskôr pyrargyritu, vtrúsené spolu so sfaleritom a pyritom v dolomitickom vápenci. Orientačne identifikovaný opticky v odrazenom svetle [2425]. Pyrit - hojný, najmä v pyritovo-galenitovej perióde [2124]; často tvorí kolomorfné [1448, 2124, 2425] útvary s radiálne lúčovitou stavbou, sférolity a obruby rudných žiliek na bielom dolomite [2124]. Drobné (do 2 mm) xenomorfné zrná uzavreté v galenite a tennantite bývajú intenzívne korodované najmä galenitom [1212]. V dolomite tvorí impregnácie [318, 1448, 2124], úzke, niekoľko mm lemy okolo úlomkov dolomitu tmelene galenitom [1280], šmuhovité akumulácie, hniezda až niekoľko cm 3 [1448] aj samostatné šošovky [1348]. Častý je aj vo forme XX, hexaédrov, oktaédrov a pentagonálnych dodekaédrov, nepravidelných zŕn a monominerálnych žiliek na puklinách [2124, 2128] v karbonátoch, prípadne v podložnom verféne [2128]. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle [1448, 2124] a pomocou RTG [2124], zastúpenie stopových prvkov - SA_kv [291]. Ďalšie zmienky [907, 1038, 1445, 2111, 2928a a i.Okrem epigenetického pyritu sa na ložisku vyskytujú aj jemnozrnné impregnácie syngenetického pyritu [2128] v pôvodných vápencoch [1280], v ílovitých bridliciach kampilu (?) [1352] a v tmavých bituminóznych karbonátových polohách [2128]. Žilky pyritu hydrotermálneho pôvodu zatláčajúce dolomity chočskej série sa zistili aj vo vrte PO-1 situovanom pri obci [812]. Rodochrozit - ružovej farby, vznikal v malom množstve v úvode pyritovo-galenitovej a v závere mladšej galenitovej periódy [2124]. V tenkých žilkách býva v asociácii s dolomitom a kalcitom [1212]. Ďalšie zmienky [1283, 2111, 2674, 2928a]. Sfalerit - na ložisku spravidla podradnejší [1280, 1447, 2128,2445], ale lokálne prevláda nad galenitom [2124]. Zriedka tvorí masívne [318, 2281], jemnozrnné zhluky [676, 907, 2425], najčastejšie býva jemne vtrúsený vo forme okrúhlych zrniečok do 0,8 mm veľkých [1448] v karbonátoch [318, 1448, 2124, 2128, 2281] a chalkopyrite [1448], spolu s galenitom [676,2281], tennantitom a hojným metakoloidným pyritom [2425]. Podieľa sa aj na páskovanej stavbe v žilkách, najmä v mladšej galenitovej perióde [2124]. Niektoré zrná majú typickú kolomorfnú štruktúru [1448, 2124]. Ojedinelé tvorí drobné XX[676, 2281], z ktorých niektoré slabo žltkasté patria odr. kleiofánu [2124]. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle [1448, 2124] a pomocou RTG [2124], H_VHN 212 kg/mm² [2425]. Ďalšie zmienky [141, 374, 375, 1038, 1151, 1283, 1398, 1445, 2928a i.]. Striebro - primárne, ojedinelé vo forme nepravidelných zŕn a dendritov, identifikované opticky v odrazenom svetle [2124]. Ďalšia zmienka [2674]. SulfosoF Pb (?) - bližšie neidentifikovaný minerál s nízkou tvrdosťou a odrazivosťou blízkou galenitu, vo forme žiliek v sfalerite [2124]. Ďalšie zmienky [2111, 2928a]. Tennantit - po galenite najhojnejší minerál na ložisku, podstatná zložka tennantitovej periódy. Vyskytuje sa spolu s chalkopyritom na samostatných žilkách [1283, 1348,2124] až 15 cm mocných a niekoľko m dlhých v Fe-dolomite [1448]. Zistený najmä v štôlni Ján [2124]. Býva masívny, značne hypergénne premenený, zatláčaný chalkozínom [1448, 2124], Zn-olivenitom, tyrolitom, malachitom a azuritom [1448]. Chemické zloženie - CHA: Cu 41,40; Zn 6,13; Fe 2,17; Cd 0,09; Pb 0,84; Co 0,03; As 18,70; Bi 0,03; Sb 2,35; S 27,42; Agnestanovované,nerozp. zv. 0,52; Σ 99,68 hmot.% [1448]. Zastúpenie stopových prvkov - SA_sk. Identifikovaný pomocou RTG (a 10,21 ± 0,01 Ä) [1952]. Ďalšie zmienky [141, 374, 1038, 1444, 1445,1447, 2111, 2121,2128, 2425, 2674 a i.]. Tetraedrit - ojedinelý, najmladší minerál v pyritovo-galenitovej perióde [2124], vtrúsený spolu s chalkopyritom a kremeňom vo vápenci [318, 1406]. Patrí odr. schwazitu [375,1348]. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle [2124]. Ďalšie zmienky [374, 1158, 1280, 1283, 1441, 1578, 2111, 2128,2445,2541, 2674,2928a a i.]. Zlato - ojedinelé zrná na puklinách rudniny pyritovo-galenitovej periódy. Rudné vzorky s obsahom Au vykazovali iba 0,2 g/t Au. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle [2124]. Ďalšie zmienky [1283, 2111, 2674, 2928a]. Škrtnúť: Ankerit [141, 1038, 1442, 1445],siderit-ankerit [1212], siderit [-2445] = dolomit.

Sekundárne minerály
Anglezit výskyt spolu ceruzitom [1283, 1348, 2111, 2124, 2928a a i.], zatláča galenit [2124,2128]. Aragonit - biele ihličkovité XX zoskupené do radiálne lúčovitých agregátov, veľkosti od niekoľkých mm do 1 cm. Identifikovaný pomocou RTG [1952]. Ďalšie zmienky [1283, 2111, 2124, 2571]. Azurit (Kupferlasur [2571]) - veľmi hojný na haldách aj v banských prácach [1212, 1952], zvyčajne spolu s malachitom, do ktorého postupne prechádza. Vzniká hlavne z tennantitu, po ktorom tvorí pseudomorfózy [1952]. Vytvára zemité aj kompaktné povlaky na žilovine [318, 1406, 2128, 2540, 2571], na malachite [2281] a spolu s limonitom na ceruzite [1952], guľovité, snopčekovité a radiálne lúčovité [318, 2281, 2540] agregáty, obličkovité lemy okolo zŕn chalkozínu [1212] a drobné XX modrej a čiernomodrej farby v dutinách [1406, 2540] veľkosti do 5 mm [1952]. Ďalšie zmienky [141, 374, 1283, 1398, 2111a i.]. Bornit - ojedinelý v cementačnej zóne (141, 1441, 2128]. Ceruzit (Weissbleierz [2571], Schvvarzbleierz [979]) - hojný, zatláča galenit [1212, 1448,2124, 2128], tvorí drobné stípčekovité [318, 2540], priečne ryhované [2571] a tabuľkovité [318, 2540] XX čiernohnedej [1952], žltobielej s prechodmi do zelenočiernej farby na galenite spolu s pyromorfitom [2540, 2281, 2571], krehké voskovolesklé lemy okolo galenitu [1952], kompaktné aj zemité povlaky na galenite [318, 2275, 2540]. Spolu s azuritom býva rozptýlený v limonite [318, 1406], ktorý vznikol rozkladom Fe- dolomitu [1448]. Identifikovaný pomocou RTG [1952]. Covellí - zriedkavý, tvorí impregnácie, tenké žilky v dolomitových polohách [1441], tiež drobné inklúzie v chalkozíne, ktorý zatláča tennantit [1448] v cementačnej zóne ložiska [2124, 2128]. Ďalšie zmienky [141, 1283, 2111, 2928a a i.]. Farmakolit(?) - vyskytuje sa spolu s tirolitom na žilkách tennantitu. Identifikovaný pomocou RTG v zmesi s tirolitom [1952]. Goethit - bežný, spolu s limonitom [374, 1283, 2111, 2124, 2674, 2928a]. Greenockit - [1283, 2928a], výskyt neistý [2124]. Chalkofylit - [1283, 2674, 2928a]. Chalkopyrit - sekundárny (?, pozn. autora) v cementačnej zóne [2111, 2124]. Chalkozín (Kupferglanz [318, 751], Redruthit [2281, 2540]) - v menšom množstve zastúpený v cementačnej zóne [1578, 2124]. Býva celistvý, masívny [318, 2281, 2540], zatláča spolu so Zn-olivenitom a inými Cu-minerálmi tennantit. Obsahuje inklúzie covellínu [1448], často je covellínom zatláčaný. Býva lemovaný obličkovitými povlakmi malachitu a azuritu [1212]. Na haldách sa zvyčajne vyskytuje spolu s chalkopyritom, galenitom a limonitom [318, 2281, 2540]. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle, pričom sa zistilo zastúpenie tak izotropného [1212], ako aj anizotropného [1448] chalkozínu. Ďalšie zmienky [1283, 1398, 1448, 2111, 2674 a i.] Chryzokol (Kupfergriin [318, 1406]) - vytvára kôry, obličkovité a zemité povlaky [2541] na tetraedrite a chalkopyrite [318] spolu s malachitom a azuritom vo vápenci [1406]. Chryzokolu podobný modrý lesklý minerál, presne neidentifikovaný sa vyskytuje v dutinách ankeritu [1952]. Kalcit - sekundárny, vo forme vápnitého sintra, stalaktitov, hľuznatých povlakov žltobielej a vínovožltej farby na starých haldách [318, 1283, 2281, 2540, 2541 a i.]. Kuprit (Kupferglas) - na haldách starých banských prác [2571]. Lazulit (?) (Lasurspat [2540]) - kusový, indigovomodrý až modročierny s perleťovým leskom a lastúrnatým lomom [979], nájdený na žile Laurenzi spolu s malachitom a azuritom na okrovitom limonite [2540]. Libethenit -XX v dutinách [318, 2540] na kremeni [2281], ale oveľa zriedkavejší ako v Ľubietovej [318, 2540, 2571]. Ďalšie zmienky [1578, 2445]. Limonit (syn. hydrogoethit [374], Brauneisenerz [751, 1406], Brauneisenstein [979, 2571]) - hojný, vzniká druhotne zvetrávaním karbonátov, obsahuje zvýšené množstvo Cu [1212]. Býva masívny, okrovitý aj zemitý [318, 979, 2445, 2571], lebníkový (roter Glaskopf [2571]) v asociácii s azuritom, ceruzitom a pyromorfitom [318, 751, 2275J. Lirokonit - [2281]. Malachit - spolu s azuritom najhojnejší Cu sekundárny minerál [1212, 1448 a i.], tvorí masívne [318, 1406], zemité alebo drobné sférolitické agregáty [1952], snopčekovité a radiálne lúčovité agregáty v dutinách vápenca [1406], povlaky spolu s azuritom na stenách starých banských prác, obličkovité lemy okolo chalkozínu [1212]. Vzniká spolu s ďalšími Cu-minerálmi z tennantitu [1448]. Ďalšie zmienky [374, 979, 1283, 1398, 2275, 2540, 2571, a i.]. Meď - ojedinelá [1448, 2095, 2760]. Mn-oxidy - dendrity [2124] a povlaky na puklinách hornín, tiež koncentrické lastúrnaté agregáty v sintri [1952], bližšie neidentifikované. Olivenit - pomerne častý, masívny, tiež vo forme sférolitov v starších mineráloch a pseudomorfóz po tennatite. V dutinách tvoríXX0,1-0,4 mm veľké. Prímes Fe, Mn a Cu-oxidov mu dodáva zelenočiernu, hnedočiernu až hrdzavočiernu farbu [1952]. Vzniká spolu s chalkozínom a ďalšími sekundárnymi Cu-minerálmi z tennantitu [1448]. Identifikovaný pomocou RTG a CHA (vzorky s obsahom až 50 % iných minerálov) ako odr. Zn-olivenit (M. Rieder, P. Povondra, 1961 [1952]). Zastúpenie stopových prvkov - SAskv [1952]. Ďalšie zmienky [1283, 1398, 2111, 2124]. Plumbojarosit - [1283, 2111, 2674, 2928a]. Psilomelán (Schvvarzbraunsteinerz) - zemitý [979]. Pyromorfit (Griinbleierz [979, 2571]) - zriedkavejší [2275, 2445], tvorí drobné šesťboké stípčekovité XX [318, 751, 1406, 2540], jablkovozelenej, pistáciovozelenej alebo olivovozelenej farby [2571] na galenite [1578, 2540], v dutinách limonitu spolu s XX ceruzitu, azuritom a malachitom [318, 751, 1406, 2281], povlaky a kôry v dutinách [751, 2281], jemné povlaky spolu s limonitom na galenite [2571], povlaky a stalaktitické útvary na stenách štôlní [979, 2281, 2540, 2571]. Pyroluzit (Graubraunsteinerz [979]) - kryptokryštalický, zemitý [979], na ložisku tvorí väčšie polohy, obsahuje sploštené obličkovité zhluky galenitu so žilkami ceruzitu a pyromorfitu [318, 2281, 2540]. Ďalšie zmienky [1158, 2445]. Sadrovec - [1283, 2111, 2124, 2674, 2928a]. Smithsonit - zriedkavý [1448, 1952], vytvára žltkasté sférolitické agregáty veľkosti do 1 mm v dutinách spolu s XX azuritu a jemné tabuľkovité XX sivej farby v dutinách okolitých hornín. Identifikovaný pomocou RTG a SA_skv [1952]. Ďalšie zmienky [141, 1283, 1348, 1398, 2111 a i.]. Tenorit - [1283, 2111, 2124, 2928a]. Tyrolit - zelenomodré vejárovité agregáty s hodvábnym leskom [1952], vzniká spolu s chalkozínom a Zn-olivenitom z tennantitu [1448]. Identifikovaný pomocou RTG, zastúpenie stopových prvkov - SA_skv [1952]. Ďalšie zmienky [1158, 1398, 2445]. Wad - [2445].
Ďalšie výskyty polymetalickej mineralizácie, nachádzajúce sa tiež prevažne v strednotriasových vápencoch príkrovu Drienka, sú lokalizované v pruhu tiahnúcom sa od ložiska Drienok na SV. Slabé impregnácie galenitu v dolomitizovaných [2121] strednotriasových vápencoch chočského príkrovu sa nachádzajú v chotári obce v oblasti vrchného toku Veľkého Plavna [2001, 2124]. Nebilančné prejavy Pb-Zn-mineralizácie so zvýšeným obsahom TI (niekoľko stotín %) sa nachádzajú na SV od obce, časti Ponická Lehôtka [907, 909]. Druhý významnejší výskyt v tejto oblasti - ložisko Stráža sa nachádza už v chotári obce Slovenská Ľupča . Ojedinelé zrná galenitu sa zistili v karbonatických horninách aj vo vrte P-9 situovanom pri Drienku [2121, 2124].

Medená mineralizácia
V chotári obce sa na viacerých miestach uplatňuje medená mineralizácia. Na polymetalickom ložisku Drienok je reprezentovaná najmladšou tennantitovou prínosovou periódou (pozri vyššie). Menšie výskyty smerom k V sa nachádzajú medzi Ponickou Lehôtkou a Farbišťom, a to pri JRD Poniky a pri kóte 674 [2121], kde sú zastúpené iba uhličitany Cu [2124]. Významnejší je výskyt v severovýchodnej časti paleovulkanitov, v oblasti sútoku Driekyne so Suchou Driekyňou smerom k Ľubietovej, obdobný relatívne najväčšiemu ložisku Farbište [2121, 2124]. Mineralogický zaujímavý je výskyt Cu-mineralizácie, zistený vo vrtoch PO-1 a D-100 situovaných na Z od severného okraja Poník. Zrudnenie sa tu nachádza na styku vulkanogénnych hornín vrchného kampilu s klastickými podložnými sedimentmi kampilu. Chalkopyrit, pyrit a v menšej miere aj hematit impregnuje kremitý pieskovec s bazálnym sadrovcovým tmelom. Pripomína síce zrudnenie od Šankoviec, ale dáva sa do súvisu so vznikom Cu-zrudnenia na Farbišti[2124].

LOŽISKO FARBIŠTE
Relatívne najväčší výskyt Cu-zrudnenia sa nachádza 450 m na JJZ od kóty Farbište [1448], asi 300 m na Z od kóty 647 (Dúbravka), na V od osady Ponická Lehôtka [1212]. Ložisko je vyvinuté v kampilských vulkanitoch [2001, 2674] (paleoryolitoch až paleoandezitoch a pyroklastikách) [2121, 2124], v tufobrekcii verfénskeho porfyritu [1398], v telese verfénskych porfýrov a porfyritov [1448], predtým označovaných ako melafýry [ 141, 1280, 2111, 2674], ktoré sú súčasťou čiastkového príkrovu Drienka (Flosu) chočskej série [1280, 1448, 2111, 2121, 2124, 2674]. Ložisko žilného a impregnačného typu [2001] je viazané na poruchovú zónu JZ-SV smeru [2111. 2121, 2124] súhlasnú s priebehom telesa eruptív [1448], so sklonom 40° [2111, 2121], 30-60° na JV [2124], 40-60° na J, protiklonným k telesu eruptív [1448]. Má charakter 2-6 m [1448],1 -10m [2124] mocného impregnačného pásma, nikde nevybočuje z eruptív, ktorých mocnosť v okolí ložiska presahuje 70 m [1448]. S híbkou mocnosť rapídne klesá až na nulu [2124].
Na ložisku je v dôsledku silného tektonického porušenia intenzívne vyvinutá oxidačná [1280, 1448] a cementačná zóna, značne obohatená oproti primárnej [2111], siahajúca do híbky niekoľko desiatok metrov [1448], do 50 m [1280] s úplnou prevahou karbonátových Cu-rúd [1448]. Primárne rudy zachytené v spodnej štôlní a vo vrtoch sa vyznačujú brekciovitou a páskovanou textúrou [2111], tvoria tmel tektonicky rozbitých vulkanitov [1280].
Ložisko bolo už v minulosti [156, 872b, 1448, a i.], v druhej polovici 18. stor. [2672a] otvorené stolnou v oxidačnej zóne [1212, 1448, 2111]. Jeho východy badateľné v eróznych ryhách [1448] najmä nad poľnou cestou sú veľmi bohaté na sekundárne Cu - minerály [1398]. Ložisko bolo pri novšom prieskume r. 1959 otvorené v primárnej zóne (spodná štôlňa) [ 1398,1448, 2111] a sledované vrtmi [1448]. Z ekonomického hľadiska je bezvýznamné [2111].
Genéza ložiska nie je jednoznačne doriešená. Ložisko je hydrotermálne [1212, 1280, 2121, 2124], vzniklo v dvoch mineralizačných fázach [2111], staršej kremenno-sulfidickej a mladšej barytovej [1280], veľmi pravdepodobne v genetickej súvislosti s neogénnym vulkanizmom [2674]; epigenetické hydrotermálne viazané na zlomovú tektoniku pokriedového veku [2121]. Podľa výskytu hypogénneho lamelárneho bornitu ide o mezotermálne ložisko vzniknuté v období vrchná krieda až terciér, lebo je lokalizované na drvené pásmo severovýchodného smeru, vzniknuté vplyvom vrásových pohybov subhercýnskej fázy [2124]. Zodpovedá najmladšej tennantitovej perióde na lož. Drienok [2121, 2124]. Podľa minerálnej asociácie [2121 ] a podľa zastúpenia stopových prvkov - Cu, Co, As, P ide o vysokotermálne ložisko podobné ľubietovskému [1212, 2124]. Patrí medzi ložiská viazané na subvulkanické alebo efuzívne telesá porfýrových a porfyritových vulkanitov obdobné výskytom v okolí Kvetnice, Malužinej, Smoleníc a i. [1448]. Chemické zloženie - CHA tzv. smolnej medenej rudy z oxidačnej zóny: H₂O (celkové) 5,55; nerozp. zv. 61,72; Fe₂O₃ 19,37; MnO 7,50; P₂O₅ 0,26; CuO 3,66; CoO 1,04; PbO 0,62; S 0,22; Σ 99,94 hmot.% [1212].

Primárne minerály
Barit - kompaktný, zrnitý, tabuľkovitý [318, 2281, 2540], ojedinelé aj v drobných tabuľkovitých XX [751, 1406, 2540, 2571], tvorí sietivo žiliek v porfyrite alebo tmel jeho úlomkov [1398]. Je najmladším minerálom na ložisku, jeho žilky do 10 cm mocné [1448] prerážajú staršiu sulfidickú mineralizáciu [1280, 2111]. Ďalšie zmienky [141, 1210, 1212, 2121, 2348, 2674, 2825 a i.]. Žilky barytu v porfyritoch sú známe aj z doliny Driekyňa [156] Bornit - primárny [1280, 2124], lamelárny [2124, 2348] (podľa P. Ramdohra, 1962 vzniká lamelárny bornit pri teplotách 270- 400 °C [2124]), spolu s chalkopyritom a tennantitom najhojnejší Cu-minerál [141, 2674], primárny vzácnejší [1398]. Ďalšia zmienka [2111]. Covellín - vzácnejší, pravdepodobne primárny, zastúpený v oxidáciou nepostihnutých častiach ložiska v spodnej štôlní [1398]. Galenit - ojedinelé, iba mikroskopicky pozorovateľné zrná v limonite (tzv. smolnej medenej rude) na haldách [1212]. Hematit, odr.spekularit - ojedinelý v žilkách kremeňa na haldách [1212, 1448]. Chalkopyrit - spolu s bornitom a tennantitom [141, 2124, 2674] najhojnejší Cu-minerál, zložka staršej fázy mineralizácie [1280], vzácnejší [1398, 1448]. Ďalšie zmienky [141, 751, 872a, 2111, 2121, 2281, 2348, 2445, 2571, 2760 a i.]. Chalkozín (Redruthit [2281]) - ojedinelý spolu s ostatnými sulfidmi v primárnej zóne ložiska [1280, 1448, 2124]. Ďalšie zmienky [318, 1578, 2111, 2281, 2445, 2674, 2760 a i.]. Kalcit - spolu s barytom a kremeňom zložka žiloviny [2445]. Kremeň - kusový, výplň žiliek s chalkopyritom a tetraedritom [318, 751, 1212, 2281, 2540], hlavný nerudný minerál [2445] staršej fázy mineralizácie [1280, 2124]. Na haldách sa ojedinelé nájdu a j kremenné žilky s hematitom [1212,2111,2121, 2674]. Pyrit - kusový, aj XX spolu s kremeňom, barytom [2281, 2541], zastúpený spolu s ostatnými sulfidmi v primárnej časti ložiska [1280, 2674]. Zo sulfidov je najstarší [2124]. Ďalšie zmienky [2111, 2121, 2348,2571]. Tennantit - hlavný primárny rudný minerál na ložisku [2124, 2674]. V asociácii s chalkopyritom, bornitom a covellínom tvorí žilky v porfyrite [1398] a relikty v tzv. smolnej medenej rude [2128]. Ďalšie zmienky [2121, 2674]. Tetraedrit - vzácny [1448], spolu s ostatnými sulfidmi zložka staršej fázy mineralizácie [1280], vtrúsený spolu s chalkopyritom a kremeňom v porfýroch, tiež vystupuje ako tmel ich úlomkov [318, 2281, 2445, 2540, 2541, 2571]. Vo forme reliktov je zastúpený v tzv. smolnej medenej rude [2128]. Ďalšie zmienky [751, 872a, 1578, 2111a i.].

Sekundárne minerály
Azurit (Kupferlasur [2571]) - veľmi hojný v oxidačnej zóne ložiska, spolu s malachitom a limonitom s obsahom Cu - tzv. smolnou medenou rudou [1212] hlavné Cu rudy [1398, 1448]. Vytvára kompaktné guľovité, lúčovité a zemité agregáty [318, 2281, 2540, 2571], v dutinách s veľmi peknými XX [1398, 2281, 2540, 2571]. Na starých haldách sa spravidla nachádza vo forme práškovitých povlakov na brekciách vulkanitov spolu s malachitom [1210, 1212, 1448], na východoch ložísk aj spolu s tirolitom [751]. Ďalšie zmienky [2111, 2124, 2348, 2674, 2760]. Bornit - [2674]. Covellín - [2348]. Erytrit - bledoružové práškovité nálety na mylonitickom ohladení na halde spodnej štôlne [1398]. Euchroit - často vyvinutý v pekných smaragdovozelenýchXX[1398]. Chalkofylit (Kupferglimmer) - zmienka o výskyte [2571]. Chalkozín - [2348]. Chryzokol (Kupfergrún [2571]) - kompaktný aj zemitý, ako povlaky na porfýroch spolu s guľôčkovitými zhlukmi azuritu v štôlní Emerici [2571], tiež vo forme obličkovitých polôh spolu s tetraedritom a chalkopyritom [318, 2281]. Ďalšia zmienka [1398]. Limonit - bežný, kompaktný, často vystupuje vo forme tmelu brekcií kremitého porfýru alebo povlakov na puklinách spolu s malachitom a azuritom [1212, 2540]. Niekedy obsahuje zvýšené množstvo Cu a je označovaný ako tzv. smolná medená ruda. Podľa CHA a SA skv sa vyznačuje zvýšenou koncentráciou Cu, Čo, a P, čo poukazuje na príbuznosť ložiska Farbište s Cu ložiskami v Ľubietovej [1212]. Ďalšie zmienky [318, 2124, 2674 a i.]. Malachit - bežný [l 212], zriedkavejší [l398], na starých haldách spolu s azuritom, zo sekundárnych minerálov prevláda [1212, 2124]. Vytvára povlaky na tektonicky porušených vulkanitoch [1212, 1448], kompaktné, radiálne lúčovité a guľôčkovité agregáty [318, 2281, 2540, 2571] s obličkovitým povrchom [1212]. Ďalšie zmienky [979, 1210, 2348, 2674, 2760 a i.]. Pseudomalachit (Phosphor-Kupfererz) (2571] - vzácny [1398], zriedkavejší ako v Ľubietovej, vytvára štvorboké bipyramidálne XX [2571]. Tenorit - vzácny, uvádzaný pod názvom mela-konit [2124]. Ďalšia zmienka [2674]. Tyrolit - zo sekundárnych Cu-mincrálov prevláda. Tvorí pastelovozelené, perleťovolesklé, šupinkovité [1398] a hviezdicovité agregáty spolu s azuritom na kremeni [318. 228 l. 2540], na tetraedrite [1578] na starých haldách [1398, 2540]. Ďalšie zmienky [751, 2124, 2674],

Sideritovo-sulfidická mineralizácia
Tento typ mineralizácie vystupuje najmä v porfyroidovom komplexe permu ľubietovsej zóny, medzi obcou, časťou Ponická Huta a Povrazníkom. Na ploche 4 km 2 je 10 ložísk v minulosti exploatovaných prevažne na sekundárny limonit. Najväčšie zvyšky starých prác sú na juhovýchodných svahoch Holého vrchu, pod Čiernym dielom a Farskou horou. Tvoria pásmo takmer 3 km dlhé, ležiace v tesnom podloží spodnotriasových kvarcitov. Mimo tohto pásma, v porfyroidovom komplexe permu sa nachádza niekoľko ďalších ložísk, ktoré pravdepodobne pokračujú aj pod pokrovy terciérnych vulkanitov a sedimentov [1448].
Zrudnenie malo charakter smerné dlhých žilníkov a zväzku žíl s rýchlo sa meniacou mocnosťou [1448], zasahujúcich z predmezozoického podložia do spodného triasu obalovej zóny [2426]. Na ich minerálnom zložení sa podieľajú kremeň, hematit, sideritankerit a bai [751, 826, 1448. 2426, 2541 a i.], zo sulfidov sú v malom množstve zastúpené chalkopyrit , pyrit a tetraedrit [751, 1448, 2541] Na ložisku pod Holým vrchom prevládal hematit zarastený v kremeni spolu so sideritom , na ložisku pod Čiernym dielom siderit v rôznom stupni premenený na limonit. Zastúpenie stopových prvkov sa pomocu SA_skv sledovalo v siderite chalkopyrite , tetraedrite ahematite z háld ložiska pod Holým vrchom [1448]. Obdobná mineralizácia sa vyskytuje aj v kryštaliniku ľubietovskej zóny, z ktorej sa na štyroch lokalitách ťažillimoni. Z nich sa v chotári obce nachádza iba výskyt na východnom úbočí Holého vrchu. Na haldách sa tu okrem kremeňa a premeneného karbonátu s obsahom Fe našli aj zrná chalkopyritu. Ďalšie výskyty, ležiace v údolí Malej Zolnej 2 km na V od Ponickej Huty, už ležia v chotári obce Dúbravica (pozri s. 352) a výskyt v údolí Drienky v chotári obce Povrazník [1448]. Všetky ložiská a výskyty patria sideritovej formácii, sú intenzívne premenené a v minulosti ťažené na limonit s výnimkou ložiska pod Čiernym dielom, kde sa ťažil hlavne siderit [1448]. Z ekonomického hľadiska sú bezvýznamné [2226]. Ďalšia zmienka [523].

Kremenno-hematitová mineralizácia
Na haldách niektorých v minulosti ťažených ložísk situovaných najmä v spodnotriasových kremencoch krížňanskej jednotky sa nachádzajú žilky kremeňa s hematitom, ktoré vypínajú pukliny v kremencoch (lok. Jelšina) [1212, 1448] alebo v porfyroidoch (lok. Bansko) [1212]. Kremenné žilky s hematitom max. 1 mm mocné sa pozorovali aj v odkryvoch piesčitých spodnotriasových bridlíc v záreze lesnej cesty 1 km na VSV od Čierneho dielu [1448). Názory na genézu tejto mineralizácie sa odlišujú. Sú epigenetické - hydrotermálne [1212, 1448, 2121], predstavujú výbežky ložísk sideritovo-sulfidickej formácie, ktoré vznikli pri deformácii kvarcitového súvrstvia alebo syngeneticky s bridlicami [1448]. Premenou hematitu v hypergénnych podmienkach vznikol limonit s goethitom a minerály mangánu - psilomelán , pyroluzit a sekundárny hematit [1212).
Hematit - na niektorých starých haldách bežný [1495, 1763], v kremenných žilkách je zastúpený najmä ako odr. spekularit. Jeho obsah v kremeni značne kolíše, miestami celkom chýba, inde napr. na lok. Jelšina tvorí polohy až 5 cm mocné. Šupinky spekularitu sú v žilkách usporiadané paralelne s ich priebehom, pričom sú často rôzne poprehýbané [1212]. Podľa chemického zloženia - CHA spekularit z lok. Bansko: H₂O (do 110 °C) 0,72; H₂O (nad 110 °C) 13,09; SiO₂ 3,46; P₂O 0,76; Fe₂O₃ 79,57; MnO 1,30; Al₂O₃ 0,56; CaO 0,28; MgO 0,03; S 0,09;#931; 99,86 hmot.% zodpovedá hydrohematitu so vzorcom 2Fe₂O₃;.3H₂O. Ďalšie CHA z lok. Jelšina a Ponická Huta, SA_skv z lok. Jelšina a Bansko [1212]. Kremeň - mliečnobiely, zakalený, prakticky jediná nerudná zložka žiliek [1212], obsahuje vtrúsený hematit a ojedinelé aj turmalín [1448]. Turmalín , odr.Skoryl - ihličky v kremennej žilovine na lok. Učovník. Zastúpenie stopových prvkov - SA skv [1448]. Primárne sulfidy sa v kremenno-hematitových žilkách nenašli. Na ich pravdepodobnú prítomnosť poukazujú nepatrné nálety azuritu a malachitu na puklinách kremencov na lok. Jelšina [1212].

Limonitová mineralizácia
V chotári obce sa v minulosti na mnohých miestach ťažili železné, prevažne ľahko spracovateľné limonitické rudy [1212, 1448, 2111], ktoré sa zhutňovali v miestnej huti [318, 1448, 1763]. Na ich zložení sa podieľal takmer výlučne limonit, niekedy spolu s goethitom a hematitom [1212], prípadne mali osobitný opálovo-chalcedónovo-limonitický charakter [1158, 1362, 2234, 2236].
Názory na ich genézu, na ktorú sa vo väčšine prípadov usudzuje iba na základe haldového materiálu a sporadických archívnych údajov, sa líšia. Predstavujú akumulácie infiltračného pôvodu vzniknuté vyzrážaním oxidov Fe v dutinách a puklinách karbonatických triasových hornín vplyvom cirkulujúcich krasových alebo puklinových vôd [2111], ide o infiltračné, prípadne reziduálne rudy alebo o rudy vzniknuté zvetrávaním endogénnej sideritovej a hematitovej mineralizácie [1212, 1448, 2426] v eocéne až neogéne [1495].
Jednoznačná genéza sa prisudzuje iba ložiskám vyvinutým v perme a kryštaliniku ľubietovskej zóny, ktoré patria zreteľne sekundárnym gosanovým rudám vzniknutým zvetrávaním hydrotermálnych žilných a žilníkových sideritovo-sulfidických rúd [1448, 2426] (pozri vyššie).
Limonitové ložiská v nemetamorfovaných spodnotriasových bridliciach, ktoré tvoria takmer súvis lý horizont s dížkou takmer 6 km, pričom zrudnenie nikde nevybočuje z polohy bridlíc (napr. lož. Zlatý Dielec, Bansko a i.), ako aj v spodnotriasových kremencoch (napr. lož. pod Čiernym dielom, Jelšina a i.) vznikli pravdepodobne zvetrávaním primárnych hematitových rúd nejasnej genézy (pozri vyššie). Výskyty limonitových rúd v metamorfovaných spodnotriasových kremito-sericitických bridliciach v okolí Hrochoťského potoka, v údolí Malej Zolnej, zasahujúce aj do chotárov obcí Dúbravica a Hrochoť a výskyty na JZ od Povrazníka, kde sa primárne rudy nenašli, majú pravdepodobne obdobnú genézu [1212, 1448, 2426].
Infiltračný pôvod [1212, 2426] sa pripisuje ložisku na svahoch Poľany pri Ponickej Hute. Opálovo-chalcedónovo-limonitové rudy tu tvoria 0,3-1 m mocné [1516, 2234, 2236] hniezda v andezitových tufoch na ich styku s podložnými dolomitmi [826, 1362, 1495, 2426]. Chemické zloženie limonitových rúd z rôznych lokalít kolíše podľa CHA v medziach: H₂O (do 110°C) 0,91-3,29; H₂O (nad 110 °C) 5,34-12,52; SiO₂,63-49,08; P₂O₅ 0,70-4,44; Fe₂O₃ 36,11-75,25; MnO 0,32-6,05; Al₂O₃ 1,52-9,32; CaO 0,51-2,04; MgO 0,03- 1,05; S 0,09-0,39 hmot.% [1212]. Ďalšie CHA [730, 1448, 1763]. Obsah Fe v rudách dosahoval sotva 25 %, niekedy až 37% [1763], do 50 %, ale rudy boli značne znehodnotené vysokým obsahom SiO₂ , Cu a P [1448].
Ťažba železných rúd v tejto oblasti bola v najväčšom rozkvete v 18. a 19. stor. [1448]. Celková ťažba však napriek veľkému počtu exploatovaných lokalít bola nízka [1763]. Napríklad r. 1783 sa spracovalo asi 2500 t rudy vyťaženej z okolia Poník [1448] a r. 1863 iba 1000 t [1763]. R. 1880 už boli všetky ložiská opustené [1495].
Aragonit - výskyt na limonite [2281]. Goethit - zriedkavejší ako limonit, spolu s ním a s mangánovými minerálmi vzniká pri zvetrávaní spekularitu, napr. na lok. Jelšina-stred a Bansko, kde sa vyskytujú aj lebníkovité agregáty goethitu so značným obsahom Mn. Miestami tvorí v limonite žilky, nepravidelné útvary s charakteristickou lastúrnatou odlučnosťou, zložené z jemných vlákien vykazujúcich agregátnu polarizáciu. Na puklinách tvorí aj čiernu zamatku. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle [1212]. Hematit - sekundárny, vzniká spolu s limonitom a mangánovými minerálmi pri zvetrávaní spekularitu [1212]. Chalcedón - zriedkavý, spolu s limonitom na puklinách hornín [826, 1495, 1763, 2236], tvorí obličkovité a stalaktitické povlaky modrastej farby na limonite [1406, 2281, 2571] a na XX kremeňa v dutinách limonitu [2281, 2540]. Hojný je na ložisku na svahoch Poľany pri Ponickej Hute, kde tvorí opálovo-chalcedónovo-limonitovú rudu infiltračného pôvodu [1158, 1362, 1516, 2234, 2236 a i.]. Limonit - označovaný aj ako odr. stilpnosiderit [1495, 2234, 2236, 2281], hlavný objekt ťažby, zastúpený v rozličných formách: kompaktný, pórovitý, zemitý, okrovitý, ílovitý [1212, 1448, 2281, 2540 a i.], vláknitý [2540], tiež ako kôry a lebníkovité útvary [1448] žltohnedej, hrdzavohnedej až čiernej farby [1212,1448]. Vytvára väčšie šošovky, zhluky a hniezda, tmel brekcií, povlaky na puklinách a pod. [730, 1212, 1448, 1495 a i.], buď samostatne, alebo spolu sgoethitom a sekundárnymi mangánovými minerálmi [1212], spolu s hematitom [1212, 1448], alebo v zmesi s opálom a chalcedónom [1158, 1362, 1516,2426]. Opál - hojný v opálovo-chalcedónovo-limonitovom type rúd infiltračného pôvodu na ložisku na svahu Poľany pri Ponickej Hute [1158, 1362, 1516, 2426]. V efuzívach a pyroklastikách tvorí miestami exogénne vzniknuté sietivo [ 1516]. V dutinách limonitu býva zastúpená aj jeho odr. hyalit [2281, 2540]. Ďalšia zmienka [1514]. Psilomelán - vzniká spolu s pyroluzitom a sekundárnym hematitom pri zvetrávaní spekularitu vo forme tenkých vrstvičiek na puklinách žilného kremeňa [l 212]. Pyroluzit - sekundárny, vzniká spolu s psilomelánom pri zvetrávaní spekularitu [1212]. Tvorí aj mocnejšie zemité polohy, bližšie nelokalizované [751]. Uraninit - zmienka o výskyte bez bližšej lokalizácie podľa vzorky z múzea [2281]. Vivianit - cibuľovozelené [2281],zelenočierne XX s tvarmi {100}, {010},{111}, {011} [2541] na okrovitom limonite [2281, 2541]. Mikroskopicky pozorovateľné XX zelenomodrej farby sa zistili v limonite a goethite [1212]. Ďalšie zmienky [1578, 2445]. Wad - [2281].

Minerály v náplavoch - ložisko Predbane
Toto ložisko bolo objavené pri metalometrickom prieskume okolia ložiska Drienok [2124], a to v údolnej depresii na S od tohto ložiska [1448]. Zrudnenie sa nachádza v alúviu, tvorenom najmä hlinami, piesčitými hlinami a štrkmi. Vzniklo ako produkt sedimentácie potôčka tečúceho z hornej časti doliny Predbane a ako produkt ronového znosu z okolitých svahov. Akumulácia úžitkových zložiek nastala v procese zvetrávania, znosu a sedimentácie z primárneho zrudnenia v karbonatických horninách, pričom v alúviu dochádzalo k ich ďalšej premene, takže tu značne prevláda uhličitanové Pb-zrudnenie nad sulfidickým. Celková dĺžka zrudneného alúvia je vyše 600 m, šírka 30- 110 m a mocnosť od 1 do 10m.
Z rudných minerálov sa tu nachádza anglezit, azurit, ceruzit, hematit, limonit, magnetit, malachit, markazit, meď, pyroluzit apyrit , z nerudných kremeň baryt a karbonáty. Podstatné množstvo Pb, Zn a Cu je viazané v pelitickej frakcii, ktorú tvorí hlavne illit s prímesou kalcitu dolomitu a hydrátov Fe [2124].

Evapority
Vo verféne série Drienka sa vyskytujú polohy sadrovca a anhydritu. Z nich zrejme infiltroval sadrovec vo forme žiliek do podložných dolomitov chočskej série [812].

Kaustobiolity
Lignit - v okolí obce sa v neogénnej vulkanogénno-sedimentárnej formácii tvorenej tufmi, tufitmi a aglomerátmi andezitov vyskytujú vrstvičky lignitu[l212,2124].

Ponický kras
V chotári obce sa nachádza menšie krasové územie zaberajúce plochu 34 km² [462]. Budujú ho prevažne strednotriasové vápence, menej dolomity. Značnú časť územia pokrýva tenká vrstva štrkov a pyroklastického materiálu, miestami je kras exhumovaný [2120, 2928]. Z povrchových krasových javov sú dobre vyvinuté škrapy, závrty, ako aj polje, z podzemných sú známe iba malé jaskyne [2120].
JaskyňaPerla - je situovaná 3 km na SZ od obce v masíve Drienok. Bola ojavená r. 1967 pri prieskumných prácach na ložisku olovených rúd, po prerazení kaverien vyplnených krasovou hlinou a v menšej miere kalcitovou výzdobou. Je vzdialená 410 m od ústia štôlne v híbke 105 m [2122]. Jaskynka je lokalizovaná v komplexe strednotriasových karbonatických hornín príkrovu Drienka. V ich podloží sa nachádzajú silikátové horniny karbónske, permské a spodnotriasové, ktoré sú vyvinuté najmohutnejšie [2122]. Horniny sú tektonicky značne porušené, čo umožnilo korozívnu a erozívnu činnosť vôd a vznik jaskynných priestorov. Jaskyňa vznikla na styku svetlých strednotriasových vápencov s telesom epigenetického dolomitu, v ktorom je slabé galenitové zrudnenie. Aragonitová výzdoba pokrýva tú časť, ktorá je v dolomitoch [2122]. Jaskyňa má malé rozmery, je iba 6 m dlhá, 0,5 -2 m široká, 1,5 -6 m vysoká a má puklinovo-korozívny pôvod [462, 2122] Výzdoba je zaujímavá a hojná. Uprostred jaskyne stojí 3 m stalagnát splývajúci so sintrovým vodopádom. Bohatšia výzdoba je v juhozápadnej časti, tvoria ju stalaktity, stalagmity, stalagnáty, brčka a sintrové povlaky na jaskynnom dne [2122].
Kalcit - zhlukXX a drobné biele XX na stalagnátoch nachádzajúcich sa po obvode sintro-vého jazierka [2122]. Aragonit - ihličkovité, 1-4 cm dlhé XX, narastené na starších sintrových útvaroch vo forme vejárovitých a radiálne lúčovitých agregátov [2122].
Jaskyňu značne poškodili výbuchy pri razení prekopu, ktorým bola sprístupnená. Po skončení prieskumných prác bola štôlňa zavalená a jaskyňa je neprístupná [2122].
JaskyňaŠtrbina - nachádza sa na Z od obce v masíve Drienok v komplexe strednotriasových karbonatických hornín príkrovu Drienka a bola tiež otvorená banskou chodbou r. 1962. Je 20 m dlhá, výzdobu tvoria najmä stalaktity, stalagmity (max. 15 cm dlhé) a sintrové závesy [462, 2120].
V tejto krasovej oblasti boli prekopom objavené ďalšie dva krasové komíny 3 a 7 m vysoké s kvapľovou a v menšej miere aj s aragonitovou výzdobou [2122J. Známa je ešte jaskyňa Oravecká vyvieračka na južnom úpätí Drienku, ktorá nemá sintrovú výzdobu [462, 2120].

Doplnok (Ďuďa SLOVENSKÉ MINERÁLY - encyklopedický prehľad)
Opál - Zvlášť významné nálezy celých kmeňov drevných opálov pochádzajú z lokality Suché, Čakanovce , Antol, ZemplínskaTeplica, Ponická Huta-Malá Zolná, Horná Ves a pod. Konichalcit - Ako veľmi vzácne trávovozelené povlaky z lokality Poniky-Drienok ho uvádza Ondruš (Ic). Cornwallit – Vzácne sa vyskytuje aj na lokalite Ponická Huta-Farbište (Hyršl et al., 1984). Cornubit – Je veľmi vzácny a opísali ho na viacerých lokalitách Slovenska. Tmavozelené jemné kryštalické kôry s narasteným euchroitom sú z lokality Ponická Huta-Farbište (Hyršl et al., 1984), bradavcovité agregáty sa vyskytli aj na lokalite Ľubietová-Svätoduška . Klinoklas – Vzácny je z lokality Ponická Huta-Farbište (kryštály do 2 mm) (Řidkošil, 1981) v asociácii s euchroitom, tirolitom aj corwallitom. Euchroit - Tvorí drobné kryštáliky (do 5 mm), ktoré sú narastené na cornwallite a strashimirite na lokalite Ľubietová- Svätoduška a Ponická Huta-Farbište (Řidkošil-Medek, 1981). Olivenit - Vyskytuje sa v asociácii s euchronitom na lokalite Ponická Huta-Farbište (Řidkošil, 1981). Strašimirit - Vzácny je na lokalite Ponická Huta-Farbište (Řidkošil, 1981) . Tyrolit – Opísali ho z viacerých lokalít Slovenska. Veľmi pekné estetické vzorky tirolitu pochádzajú z Ponickej Huty-Farbišťa (Řidkošil, 1981) .

Poniky (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)

Doplnok (Ďuďa SLOVENSKÉ MINERÁLY - encyklopedický prehľad)