|
Poruba pod Vihorlatom (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)
|
obec 9 km na SZ od Sobraniec, okr. Michalovce
Chotár obce leží v Podvihorlatskej pahorkatine. Jeho územie je budované prevažne neovulkanitmi, najmä andezitmi a ich
pyroklastikami.
|
|
|
V údolí Sokolovského jarku na južných svahoch hlavného hrebeňa Vihorlatu sa vyskytujú v propylitizovaných andezitoch
pásma s impregnáciami pyritu. Aj keď ide o pozoruhodnejší výskyt pyritu v tejto oblasti, ktorý bol v minulosti sledovaný stolnou,
ekonomický význam nemá [2602a].
|
|
|
V centrálnom Vihorlate sa sekundárne kvarcity nachádzajú na styku nadložných lávových prúdov andezitov s podložnými
andezitovými pyroklastikami. Sú hydrotermálno-metasomatického pôvodu [64]. Jedno z týchto telies je na svahu v pramennej
oblasti Porubského potoka [63, 64]. Charakter mineralizácie vo všetkých telesách sekundárnych kvarcitov je obdobný a je
uvedený pri lok. Kapka v Remetských Hámroch .
|
|
|
V andezitoch a ich pyroklastikách na SV od obce sa vyskytujú chudobné železné rudy, reprezentované límonitmi a Fe-opálmi.
Ich genéza súvisí s postvulkanickými procesmi v tejto oblasti [2602a], zrudnenie má infiltračný pôvod a patrí k opálovo-
hematitovo-limonitovej formácii, rozšírenej vo Vihorlatsko-gutínskom pohorí [2928a]. Z ekonomického hľadiska sú bezvýznamné,
avšak v minulom storočí upútali pozornosť banských podnikateľov [2602a]. Ďalšia zmienka [730].
|
|
|
Rumelka - pri regionálnej šlichovej prospekcii sa v pramennej oblasti Porubského potoka zistila výrazná anomália rumelky
[2108].
|
|
|
Zmienka o výskyte v tejto oblasti bez bližšej lokalizácie a údajov [391].
|
|
|
Ložisko halloyzitu leží na južnom upätí Vihorlatu a viaže sa na zvetralinovú kôru andezitových tufov [2111], andezitov a ich
pyroklastík [422] vzniknutú v pliocéne. Zásoby sú značné, ale surovina je málo kvalitná, lebo obsahuje až 15 % nerozloženého
tufového materiálu a až 7 % Fe, ktoré ju znehodnocujú. Na keramické účely je nevhodná [2111]. Ďalšie zmienky [899, 1414].
|
Halloyzit - prevládajúca zložka zvetralinovej kôry [2111].
Ilmenit - v tufogénnych masách sa spolu s halloyzitom vyskytujú miestami zvýšené koncentrácie ilmenitu - do 10 kg/m3.
Nahromadil sa pri zvetrávaní [2107]. Ďalšia zmienka [2674].
Ako prímes v halloyzitovom íle sa vyskytuje alofán, cristobalit a kaolinit typu fireclay [2937].
|
Doplnok
(Ďuďa SLOVENSKÉ MINERÁLY - encyklopedický prehľad)
|
Teluronevskit - Nový minerál, opísaný
po prvýkrát z územia Slovenska v roku 2001 Ridkošilom, Skálom, Johanom a Sreinom.
Vyskytuje sa vtzv. sekundárnych kvarcitoch, resp. metasomatitoch na lokalite Poruba p.V. vo Vihorlatských
vrchoch. Je oceľovosivý až čierny, má kovový lesk, šupinkovitý vzhľad.
Zrnka teluronevskitu sú maximálne 2 mm veľké. Mriežkové parametre sú: a - 4,264; c - 23,25.
Chemické zloženie: Bi - 68,84; Pb -0,42; Se - 15,41; Te - 14,58; S - 1,14; suma - 100,39 hmot.%.
Vypočítaný kryštalochemický vzorec je: (Bi2,92Pb0,02)2,94 Te1,01(Se1,75S0,23)2,07 Tvorí
jemné impregnácie v silne premenených vulkanických horninách, miestami popretkávaných
žilkami kremeňa a kalcitu. Nachádza sa v asociácii s kremeňom,
bôhmitom, diasporom, ílovými minerálmi, pyritom, pyrotínom, chalkopyritom a staninom.
Je veľmi vzácny.
Vihorlatit - Je novým minerálom, pre svetovú vedu
poprvýkrát opísaný zo slovenskej lokality Poruba p.V. vo Vihorlatských vrchoch (Ondruš a kol., 2002).
Tvorí v silne hydrotermálne premenených vulkanických horninách (tzv. sekundárne kvarcity)
jemné impregnácie a žilky v asociácii s kremeňom, dolomitom, vzácne pyritom,
pyrotínom, bôhmit, diaspór, ílové minerály a bližšie neurčenými
sekundárnymi selénoteluričnanmi. Zrnka ojedinelé sú až 1 cm veľké,
majú silný kovový lesk, oceľovosivú farbu a jemnetabuľkovitý až šupinkovitý
vývoj. Vypočítané mriežkové parametre sú pre
vihorlatit: a - 4,292; c - 87,18. Minerál je trigonálny. Tvrdosť okolo 2.
Chemické zloženie: Bi - 71,53; Se - 21,38; Te - 8,10; S - 0,84; Au - 0,01; Sb - 0,04; Ag - 0,01;
suma - 101,91 hmot.%. Vypočítaný kryštalochemický vzorec má: Bi21,92Se17,34Te4,07S1,68
|
|