Šiatorská Bukovinka (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)
obec 9 km na J od Fiľakova, okr. Lučenec

Chotár obce leží v Cerovej vrchovine, na hranici s MR. Jeho územie je budované neogénnymi sedimentmi s polohami tufov a tufitov, z ktorých vystupujú trosky lávových prúdov andezitov a bazaltov.

Minerály neovulkunitov
V chotári obce sú z neovulkanických hornín zastúpené andezity, ktoré budujú kopce Šiator (Šiatoroš), kóta 660 na J od obce a Karanč, kóta 127 na J Z od obce, v tesnej blízkosti hraníc s MR a bazalty, ktoré vytvárajú na V od obce rozsiahlejší pokrov v západnej časti so známou lok. Šomoška, so zrúcaninou hradu rovnakého mena.
Amfiboly - amfibol obyčajný - v bazalte a v bazaltovom tufe na lok. Šomoška [1406]. V bazaltoch, v priestorovej spojitosti s Iherzolitovými uzavreninami sa vyskytujú megakryštály amfibolov veľkosti do 8x4 cm. Podľa chemického zlozenia sledovaného pomocou EMAkv z lok. Mašková  a Podrečany  patria do ferokaersutitovej skupiny [2842]. Genéza megakryštálov , ako aj megakryštálov olivínu a klinopyroxénov je nejasná. Zdá sa, že existujú kogenetické vzťahy s uzavreninami spinelových peridotitov [2842].
Granáty - Almandín [1158, 1578, 2928, 2988a] - časté [522] v amfibolicko-biotitickom a amfibolicko-pyroxenickom andezite, ktorý tvorí kupolovité teleso Šiator (Šiatoroš) s priemerom 1,5 km otvorené viacerými lomami [1937a]. V andezite tvoria granáty nápadné guľovité výrastlice, až 4 cm [ 1578], do 2 cm veľké s prevládajúcim tvarom — rombický dodekaéder [2579] - hnedočervenej [1158], tmavoružovej farby [2579], dobre pozorovateľné v lomoch, aj voľne vyvetrané [2988a]. Ich zastúpenie v andezite dosahuje podľa rôznych metód stanovenia 1,08-5,80 obj.% [2895a, 3083]. Granáty vznikli roztavením a pohltením (asimiláciou) susedných slienitých hornín [522, 2988a], sčasti magmatický a sčasti asimiláciou [2579]; ide o pseudovýrastlice vzniknuté najskôr pri kryštalizácii za vysokých tlakov v eklogitovej fácii, pri hlbokej vnútrotelurickej kryštalizácii magmy v hĺbke asi 50-70 km [3083]. Chemické zloženie - CHA [242, 927, 2579, 2732]; zastúpenie jednotlivých zložiek: Alm58,46 Pyr17,27 Spess5,01 And12,46 Gross6,80 [927, 3083] podľa rôznych spôsobov prepočtov CHA [242, 3114]. Podľa EMAskv sú zonálne, pričom badať pokles zastúpenia Mg od jadra po okraj zŕn [242, 3083]. Identifikované pomocou RTG (a0 11,56 A) a opticky (n 1,802). Ďalšie údaje: D 4,0292, HVHN 1325,3 kg/mm2. Vzájomné vzťahy medzi chemickým zložením a optickými a fyzikálnymi vlastnosťami vyjadrené graficky [927], vplyv chemického zloženia na Ič spektrá granátov [2732]. Ďalšia zmienka [1398].
Magnetit - čierny kovovolesklý, silne magnetický, vtrúsený v bazaltoch neďaleko obce, uvádzaný pod názvom Titaneisen, predstavuje podľa chemického zloženia - CHA: Fe2O3 53,68; FeO 38,32; TiO2 6,58; Mn3O4 1,03; SiO2 st.; Σ99,61 hmot.% magnetit so zvýšeným obsahom titánu [2561].
Olivín - XX a zhluky s priemerom až niekoľko cm sa vyskytujú v bazaltoch na lok. Medves, na JV od Šomošky [750, 981, 1574]. XX majú stípčekovitý alebo tabuľkovitý habitus podľa (010), zelenožltú až červenožltú farbu s prevládajúcim tvarom {110}; ďalšie kryštalografické tvary: {010}, {120}, {021}, {101}, a {111} [981]. Podrobnejšie kryštalografické údaje [611a, 981]. Chemické zloženie - CHA: SiO2 39,76; FeO 14,07; MgO 45, 73; TiO2 st.; MnO st.; 99, 56 hmôt. % zodpovedá zastúpeniu zložiek: Fo 85,25; Fa 14,73 mol.% [981]. V priestorovej súvislosti s uzavreninami Iherzolitového charakteru sa vyskytujú megakryštály olivínov až 8 x 4 cm veľké [2842] s chemickým zložením - CHA (z lok. Šomoška): SiO2 33,22; FeO 16,57; MgO 44,01; Σ 99,80 hmot.%, čo zodpovedá zastúpeniu zložiek: Fo 76,6; Fa 23,4 mol.% [1574].
Plagioklasy - Oligoklas - v bazalte na lok. Medves, na JV od Šomošky [2281] sa nachádzajú uzavreniny XX až 7 -8 cm veľké s makroskopický pozorovateľným lamelovaním na bazálnej ploche. Podľa chemického zloženia - CHA: SiO2 61,27; Al2O3 24,15; CaO 4,99; Na2O 8,47; K2O 1,00; Fe2O3 st.; H2O 0,42; Σ 100,30 hmot.% má takéto zastúpenie zložiek: Ab 70,0; An 24,2; Or 5,8 % [1574].
Pyroxény - Hyperstén - z hyperstenicko-amfibolického andezitu s granátom a podraďným biotitom z lomu Bukovinka v masíve Karanč - Šiator. Chemické zloženie - EMAkv: SiO2 53,85; Al2O3 0,59; FeO + FejO, 22,52; MgO 19,27; CaO 0,95; Σ 97,18 hmot.% a jeho vzťah k chemickému zloženiu materskej horniny [2912a].
Augit - čierne XX v bazaltových tufoch na okolí Šomošky [981, 1578] s chemickým zložením - CHA: SiO2 42,59; TiO2 3,54; Al2O3 10,63; Fe2O3 6,52; FeO 5,56; MnO 0,37; CaO 21,47; MgO 7,86; Na2O 1,67; Σ 100,21 hmot.% [1574].
V bazaltoch v priestorovej súvislosti s Iherzolitovými uzavreninami sa vyskytujú megakryštály klinopyroxénov veľkosti až 8 x 4 cm. Podľa chemického zloženia stanoveného pomocou EMAkv na lok. Mašková  a Fiľakovo  patria Ti-augitu a sú relatívne bohaté na Al2O3, a veľmi chudobné na Cr2O3 [2842].

Minerály xenolitov v andezitoch
Cordierit - jasne modré, makroskopický pozorovateľné zrná [750] v uzavreninách v amfibolicko-biotitickom andezite s granátom na lok. Karanč [2040]. Ďalšia zmienka [522].

Minerály xenolitov spinelových peridotitov v bazaltoch
V bazaltových horninách v chotári obce sa nachádzajú uzavreniny spinelových peridotitov (Iherzolitov, wehrlitov) vrchnoplášťového pôvodu s minerálnym zložením: olivín - ortopyroxény - klinopyroxény - spinely. Ich veľkosť je spravidla pod 5 cm, ojedinelé dosahujú až 25 cm v priemere s veľkosťou zŕn jednotlivých minerálov 0,1-2 mm, zriedka nad 3 mm [2842].
Olivín - zrnitý, svetlozelenej farby, v xenolitoch prevláda nad pyroxénmi a spinelmi. Chemické zloženie stanovené pomocou EMAkv: SiO2 42,93; FeO 10,11; MgO 46,04; CaO 0,11; Al2O3 0,02; NiO 0,42; 99,63 hmot.% zodpovedá zastúpeniu Fo 89; Fa 11 [2842].
Pyroxény - z ortopyroxénov sú zastúpené enstatity až bronzity žltohnedavej farby tabuľkovitého habitu, bohaté na Mg, z klinopyroxénov žltozelený Cr-diopsid alebo endiopsid s chemickým zložením podľa EMAkv: SiO2 54,29; TiO2 0,17; Al2O3 5,46; FeO 2,86; Cr2O3 0,90; MgO 15,05; CaO 17,91; Na2O 1,51;
Spinely - zrná čiernej farby v intergranularach. uzavreninách. alebo sa nachádzajú ako symplektitické odmiešaniny v ortopyroxénoch. Chemické zloženie - EMAkv: TiO2 0,14; Al2O3 50,67; Cr2O3 16,54; FeO 11,17; MnO 0,14; MgO 22,89; Σ 101,55 hmot.% [2842].

Minerály v dutinách neovulkanitov
V dutinách andezitov a bazaltov sa vyskytuje veľmi pestrá paragenéza zeolitov a karbonátov. Podrobnú kryštalomorfologickú charakteristiku tejto paragenézy z lok. Šiatoroš podal J. Erdélyi. 1942 [503].
Apofylit - XX pseudomorfované laumontitom a bližšie neidentifikovaným zeolitom (minerál II) v dutinách andezitu šiatorošského kameňolomu [503].
Aragonit - v dutinách andezitu v šiatorošskom kameňolome sa vyskytujú dlhé bezfarebné žltkasté alebo ružové lúčovito usporiadané XX [503]. Prekrásne XX bielej alebo špinavožltej farby sa nachádzajú v dutinách bazaltu na lok. Šomoška. Nasadajú na kôry kalcitu, aragonitu a guľovité agregáty kalcitu. Veľkosť XX je rozdielna, najčastejšie sú 1-3 mm, zriedkavejšie 6 - 9 mm dlhé a 0,5 - 2 mm hrubé ihličkovité a stípčekovité, podľa osi c pretiahnuté XX, zvyčajne priehľadné s prevládajúcimi tvarmi: {010} a {110}, {011} a {111}. Ďalšie tvary: {001}, {0.40.1}, {0.35.1}, (0.32.1), {0.30.1}, {0.27.1}. {0.24.1}, {0.45.2}. {0.19.1}, {0.16.1}, {0.14.1}, {0.13.1}, {0.12.1}. {0.10.1}, {081}, {051}, {041}, {072}. {031}, {021}, {012}, {121}, {132}, {125}, {441}. {24.24.1} [980]. Bližšie kryštalografické údaje [753, 980]. Ďalšia zmienka [1578].
Dolomit - drobné, perleťovolesklé romboedrické XX na kalcite v dutinách andezitu v šiatorošskom kameňolome [503].
Epistilbit - vzácny, v dutinách andezitu v šiatorošskom kameňolome tvorí malé XX 0,5- 1,5 mm veľké, spravidla vraštené medzi XX stilbitu, takže sa len ťažko rozpoznáva. Zvyčajne ho sprevádza stilbit, chabazit, heulandit, laumontit a kalcit. Kryštalografické tvary: {001}, {010}, {110}, {011}, {112}. Identifikovaný aj opticky (opt. charakter -, nα 1,504; nγ 1,514). Ďalšie kryštalografické údaje [503].
Heulandit - bezfarebné alebo biele, 1-20 mm veľké XX, vystupujúce spolu s chabazitom a stilbitom, niekedy i laumontitom v dutinách andezitu v šiatorošskom kameňolome. Kryštalografické tvary. {001}, {010}, {201}, {201}, {110}, {3.10.0}, {560}, {10.9.0}. Identifikovaný aj opticky (nα 1.496; nβ 1,498, nγ 1,503). Bližšie kryštalografické údaje [503). Ďalšia zmienka [2988a].
Chabazit - číre, 0,1 -6 mm veľké romboedrické XX sa vyskytujú spravidla v asociácii so stilbitom, heulanditom a laumontitom v dutinách andezitu v šiatorošskom kameňolome. Na XX sa zistili tieto tvary: {1011}, {0221}, {0.19.T9.10}, {1123}, {2134}, {3145}, {4156}. Ďalšie kryštalomorfologické údaje [503]. Chemické zloženie - CHA: Na2O 1,22; K2O 0,10; CaO 7,66; MgO st.; Al2O3 18,42; Fe2O3 st.; SiO2 49,81; H2O 22,32; Σ 99,53 hmot. % [503, 2560). Identifikovaný aj opticky (nε 1,488; nω 1,490) [503]. Vínovožlté XX len niekoľko desatín mm veľké sa nachádzajú spolu s XX kalcitu a kremeňa na puklinách rekryštalizovaných uzavrenín pieskovca v andezite v šiatorošskom kameňolome [503]. Malé i značne veľké XX sa vyskytujú aj v dutinách bazaltov na lok. Šomoška, na Hradnom vrchu (Schlossberg) [750, 2540] spolu s tabuľkovitým zeolitom[228l]. Ďalšie zmienky [1578, 2988a].
Kalcit - v andezite v šiatorošskom kameňolome vytvára samostatné výplne puklín a dutín, romboedrické XX spolu s laumontitom alebo skale-noedrické XX spolu s chabazitom. XX kalcitu sú nezvyčajne bohaté na kryštálové tvary: {0001}, {1120}, {1010}, {4041}, {1011}, {0441}, {0221}, {0889}, {0445}, {0112}, {19-13.3212}, {33.16.49.18}, {11.3.T4.8}, {2131}, {3251}, {5491}, {6.5.TT.1}, {12.32.44.13}, (17.49.66.20}, {1012}. Ďalšie kryštalografické údaje. Spolu s XX chabazitu a kremeňa sa vyskytuje aj na puklinách rekryštalizovaných uzavrenín pieskovca v andezite [503].
β-kremeň - zhluky drobných XX narastené na XX kalcitu, vzniknuté pri nízkej teplote v dutinách andezitu v šiatorošskom kameňolome [503].
Laumontit - 0,1-1 mm hrubé a 1-2 cm dlhé ihličkovité alebo obojstranne vyvinuté prizmatické XX sa nachádzajú v dutinách andezitu v šiatorošskom kameňolome, buď v asociácii s chabazitom, stilbitom, heulanditom a epistilbitom, alebo v asociácii s kalcitom ako pseudomorfózy po apofylite. Pomerne rýchlo stráca časť kryštálovej vody a mení sa na β-leonhardit. často vytvára dvojčaťové zrasty. Kryštálové tvary: {001}, {110}, {201}, {201}. Podrobnejšie kryštalografické údaje; identifikácia potvrdená opticky: nα 1,513, nγ (~nβ) 1,534 [503].
β-leonhardit - vzniká pomerne rýchlo druhotne z laumontitu po strate časti kryštálovej vody v dutinách andezitu v šiatorošskom kameňolome [503].br> Magnetit - ojedinelý v dutinách andezitu v šiatorošskom kameňolome. Nie je homogénny, po okrajoch a na puklinách obsahuje zrnká pyritu [503].
Phillipsit - pekné biele XX v dutinách andezitu so stlpcovou odlučnosťou na lok. Šomoška [1577, 1578, 2056], na hradnom vŕšku [1942]. Chemické zloženie - CHA: SiO2 49,65; Al2O3 24,88; CaO 6,99; K2O 5,28; Na2O st.; H2O 16,16; Σ 99,96 hmot.%. D 2,201 [750, 2056].
Pyrit - v dutinách andezitu v šiatorošskom kameňolome zriedkavý, tvorí 1-2 mm veľké XX narastené na XX kalcitu alebo zeolitov, tiež vtrúsený v drobných zrnách na okrajoch a puklinách zŕn v magnetite [503].
Stilbit (syn. desmín) - biele alebo bezfarebné 0,5-4 mm veľké XX s perleťovým leskom na niektorých plochách. XX zriedka vystupujú samostatne, zvyčajne bývajú zoskupené do snopčekovitých agregátov, narastených buď priamo na andezite, alebo na iných zeolitoch - chabazite, heulandite, epistilbite alebo laumontite v dutinách andezitu v šiatorošskom kameňolome. Kryštálové tvary: {001}, {010}, {110}, {101}. Časté sú pseudorombické dvojčaťové zrasty, niekedy sa vyskytujú aj tabuľkovité XX podľa (010). Ďalšie kryštalografické údaje; identifikovaný aj opticky (nα 1,494, nβ 1,498, nγ 1,500) [503].
Zeolity - okrem uvedených zeolitov sa v dutinách andezitu v šiatorošskom kameňolome nachádzajú ďalšie dva minerály zo skupiny zeolitov, ktoré sa pre nedostatok materiálu nepodarilo spoľahlivo identifikovať.
Minerál I - tvorí šupinkovité a vejárovité agregáty, pripomínajúce ružové lístky s mikroskopicky badateľnou vrstevnato-vláknitou stavbou. Vystupuje v asociácii s aragonitom, laumontitom a kalcitom. Z optických vlastností sa stanovil pri vonkajších šupinkách n 1,455 a pri vnútorných šupinkách n 1,482 [503].
Minerál II - sprevádza laumontit a spolu s ním vytvára pseudomorfózy po apofylite. Priesvitné 0,1-2 mm veľké XX sú veľmi mäkké s výbornou štiepateľnosťou podľa bázy, ľahko sa rozpadávajúce na perleťovolesklé šupinky. Na vzduchu rýchlo stráca kryštálovú vodu a mení sa na bielu rozpadavú masu. Podľa približného chemického zloženia - CHA: H2O- 2,0; H2O+ 14,3; SiO2 58,6; Al2O3 11,9; Fe2O3 7,8; CaO 5,2; Σ 99,8 hmot. % je blízky heulanditu, ale jeho optické vlastnosti (optický charakter -, priemerný n 1,400) sú rozdielne [503].

Minerály sedimentov
Glaukonit - hojný v neogénnych (chát) pieskoch v okolí Šiatorošskej pusty [2029]. 

Doplnok (Ďuďa SLOVENSKÉ MINERÁLY - encyklopedický prehľad)
Apofylit - V asociácii s kalcitom a zeolitmi sa vyskytuje aj v puklinách andezitov na lokalite Šiatorská Bukovinka (Ďuďa et al., 1984).
Epistilbit - V asociácii s laumontitom, apophyllitom a chabazitom.
Ferokaersutit - Megakryštály (až 8x4 cm) sa nachádzajú v bazanitoch na lokalite Mašková pri Podrečanoch a na lokalite v Šiatorskej Bukovinke.
Heulandit - Pekné, až 1 cm kryštály sa našli na lokalite Šiatorská Bukovinka (Ďuďa et al., 1984.
Laumontit - Veľké kryštály sú z lokality Šiatorská Bukovinka (Ďuďa et al., 1984).
Stilbit - V asociácii s inými zeolitmi je na lokalite Šiatorská Bukovinka (Ďuďa et al., 1984).
Skolecit - Opísali ho z lokality Šiatorská Bukovinka v puklinách andezitov ako lúčovité a snopčekovité drúzy kryštálov, zložené z ihličiek veľkých až 4 cm v asociácii s apofylitom a laumontitom (Ďuďa et al., 1984).