Špania Dolina (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)

obec 8 km na S od Banskej Bystrice, okr. Banská Bystrica

Chotár obce leží v Starohorských vrchoch a jeho územie je budované tatridným kryštalinikom, hlavne migmatitickými pararulami, permom, ktorého sedimenty sú najrozšírenejšie a sú reprezentované arkózami, zlepencami, pieskovcami a pestrými bridlicami. Trias je zastúpený dolomitmi a kremencami. V južnej časti chotára vystupujú spodnokriedové vápence krížňanského príkrovu.

Minerály hornín
Mastenec - šupinkovité, lístkovité XX [1406] v drobách, pieskovcoch [2281, 2540, 2571], kryštalických bridliciach [1406] a kremencoch [750].
Turmalín - zhluky čiernych ihličkovitých XX v sludnatých bridliciach [750, 1406, 1495, 1578, 2540, 2571] spolu s kremeňom, živcom, sľudou mastencom [2571]. Ďalšie zmienky [1763, 2281].

Hydrotermálna medená mineralizácia
V okolí Španej Doliny-Starých Hôr je známych niekoľko ložísk medených rúd, ktoré sú charakterom žilnej výplne, ložiskovo- > geologickými pomermi aj geneticky príbuzné, a preto ich opisujeme spoločne, hoci ležia na území dvoch chotárov. Oblasť Španej Doliny- Starých Hôr patrí k najznámejším rudným revírom na Slovensku. Z mineralogického hľadiska sa preslávila krásnymi kryštálmi aragonitu a celestínu, ako aj pestrou paragenézou sekundárnych minerálov, z ktorých niektoré boli na ložisku prvýkrát opísané (fauserit, herrengrundit - devillín, pulszkyit (?)) alebo je ich výskyt veľmi vzácny (antlerit, posnjakit, chalkofylit a i.).
Stopy po dobývaní medených rúd sú známe zo staršej doby bronzovej (2000-1700 r. pr. n. 1.) [2672a, 2681]. Začiatky baníckej činnosti sa kladú do r. 1006, a to do severnej starohorskej oblasti (Haliar) [1282, 2571, 2672a]. V 12. a 13. stor. sa ťažila najmä železná ruda z gosanu sideritových žíl, menej meď a striebro [1281]. Obdobie maximálneho rozvoja ťažby medenej rudy s vysokým obsahom Ag, pre ktorý mala ruda mimoriadnu cenu, bolo v r. 1496-1546 [1580]. Začalo sa r. 1494 híbením hlavnej ťažobnej šachty Ferdinand a pretrvávalo aj v 16. [1363, 2111] a v prvej polovici 17. stor. Ťažilo sa na dvoch hlavných žilách - Haliarovej a Pfeifferovej. Najlepšia bola šachta Ludvik, ktorá dosiahla híbku 440m [2111]. V 16. stor. banskobystrický mediarsky podnik (thurzovsko-fuggerovská spoločnosť), závislý hlavne od ložiska Špania Dolina-Staré Hory, bol najväčším producentom medi na svete [2672a]. Ako vedľajší produkt pri zhutňovaní medi sa získavalob  Ag [2928]. Fuggerovci získali zo špaňodolinskej a ľubietovskej rudy 115 tis. kg Ag [2111]. V období rokov 1494-1648 sa vyťažilo z ložísk na strednom Slovensku 146 0231 medi [2672a]. Z ložiska Špania Dolina sa vyťažilo celkove 66 890 t medi [2111]. Špaňodolinská medeno-strieborná ruda mala obsah Cu 8-15 %, obsah Ag 0,01-0,03 %, starohorská ruda obsahovala 1,5-4 % Cu a až 0,025-0,07 % Ag. Od 17. stor. ťažba postupne   klesala, v 18. stor. dosahovala ročne 160-220 t Cu, v polovici 19. stor. už iba 50-70 t Cu [2672a] a celkom zanikla na začiatku 20. stor. [1236, 2672a]. Od r. 1964 sa povrchovo ťažia staré haldy z ložiska Piesky, ktoré predstavujú priemyselnú akumuláciu medených rúd [2672a]. V súčasnosti sa na ložisku Špania Dolina-Piesky robí geologický prieskum.
Medená mineralizácia je vyvinutá v 4 km dlhom a 1,5 km širokom pruhu S-J smeru medzi Panským dielom a Starými Horami [1236, 2111]. Na JZ revíru sú známe výskyty v doline Chladné medzi Uľankou a Polkanovou, kde žily sideritovej formácie s chalkopyritom ležia v permských drobových pieskovcoch [842, 2653]. Severnejšie sú staré dobývky v Polkanovej (Potkanova, Ratzengrund, Ferdinandtal), kde sa dobývali najmä žily Hrča I - III.Žily ležia v sericitizovaných kryštalických bridliciach [1236, 1363, 2571 a i.], obsah Ag bol 9-891,5 g/t [1236]. V centre rudného revíru boli bane v Španej Doline (Herrengrund, Urvôlgy) a v Pieskoch (Sandberg, Glezúr) - Zelenej doline [1236, 1282, 2111 a i.] Severnejšie sú opustené ložiská v Richtárovej [1158,1709,2119,2226ai.], na Haliari [872a a i.] a drobné výskyty pri Jelenci [2571], ktoré patria do chotára obce Staré Hory (Altgebirge, Óhegy).
Ekonomicky významné zrudnenie sa vyskytuje v horninách kryštalinika, permu a spodného triasu, slabé prejavy rudnej mineralizácie sú známe aj v horninách krížňanského príkrovu [1236]. Mineralizované sú severojužné dislokácie, ktoré podmienili vznik paralelných žíl, žiliek a impregnačných zón [1236, 2111, 2236]. Úklon žíl je okolo 40 - 50° na Z, v opačnom smere ako stratifikácia okolitých hornín [156]. Zrudnenie vystupuje v troch morfologických typoch: pravé žily sa vyskytujú najmä v severnej časti revíru a ležia v kryštaliniku (Pfeiffer žila, Haliarska žila, Rajčová žila). Ložné žily (žila Hrča) sa zistili v kryštaliniku v dedičnej štôlní v Polkanovej. Žilníkovo-impregnačné zrudnenie uvádzané zo Španej Doliny vytvára asi 100 m mocné pásmo drobných žiliek a žíl severojužného smeru so sklonom na Z a impregnácií chalkopyritu a tetraedritu v okolitých permských pieskovcoch a arkózach [1233, 1236].
Hlavnými minerálmi sú siderit, tetraedrit a chalkopyrit. Mineralizácia vznikala v troch štádiách: l. kremenno-sideritovom s hojným pyritom, 2. medeno-sulfidickom s chalkopyritom, tetraedritom a ďalšími sulfidmi a 3. barytovo-sulfidickom. Zvlášť pestrá je paragenéza sekundárnych minerálov [1282, 1709,2111]. Ďalšie údaje o postupnosti mineralizácie [839, 1363,2715a,2721].Zpremien okolitých hornín je najčastejšia kaolinizácia [839], sericitizácia [1236, 1363], karbonatizácia, zriedkavo prekremenenie. Termalita na žilách v rudnom revíre klesá od J na S. Na J sú kremenné žily so zlatom (Au do 33 g/t) pri Harmanci, v centre prevažuje Cu-mineralizácia (Spania Dolina, Piesky) k S a V pribúda baryt a nižšie termálne sulfidy (galenit, antimonit) (Richtárova, Staré Hory) [1236].
Ložisko je hydrotermálne, mezotermálne až epitermálne, staršie ako strednokriedové [1236], patrí sideritovo-barytovo- sulfidickej formácii [2423], formácii sideritovej a je pokračovaním žíl zo Spišsko-gemerského rudohoria a Nízkych Tatier, je permského veku a geneticky súvisí s vrchnokarbónskymi granitovými masívmi [838, 842. 1079]. Mineralizácia je epigenetická, permské horniny boli vhodné pre jej lokalizáciu [3136b]. Mineralizácia sideritovej formácie [2111, 2928a] má exhalačno- sedimentárny pôvod s dodatočnou dynamometamorfnou distribúciou rudných zložiek pri karpatskom vrásnení [2111], Geneticky súvisí s permským vulkanizmom a viaže sa na isté stratigraficko-litologické obzory, preto sa označuje ako formácia medených pieskovcov [2111,2715a], meďnatých porfýrových rúd [2873a, 2874]. Stratiformná, sideritovo-medená mineralizácia bola počas alpínskeho orogénu remobilizovaná do žíl [2664a], patrí k metalotektu poorogénneho štádia variscíd, geneticky je viazaná na permský vulkanizmus [2874a, 2879]. Tento názor je podporený stanovením absolútneho veku galenitu [211 l ]. Na ložisku sa vyčleňujú tieto rudné formácie: 1. kyzová v kryštaliniku, 2. sideritová, staropaleo-zoická, 3. medených pieskovcov v perme, 4. žilno- žilníková barytovo-chalkopyritová, mladšia ako spodný trias (turon?), 5. žilná chalkopyritovo-(tennantitovo)-kremenná, polaramického veku, neogénna [2715a]. Barytovo-sulfidická mineralizácia je pokriedového, neogénneho veku [2721].

Primárne minerály
Aikinit (J. Sedláčková, 1959 in [1709]) - vzácny, vo forme drobných agregátov v chalkopyrite a tetraedrite [1236, 1707]. Zistený na lok. Richtárová. identifikovaný opticky v odrazenom svetle [1709).
Anhydrit (karstenit [2281, 2540, 2541]) -zriedkavý žilný minerál, na haldách sa vyskytuje vo forme jemnozrnných kusových agregátov [1398, 2445], ktoré však môžu pochádzať z evaporitov (pozn. autora). Ďalšia zmienka [2226].
Ankerit - pomerne zriedkavý [1158, 1236], patrí medzi mladšie žilné minerály [1282, 1709, 2111]. Ďalšie zmienky [525, 1223, 1363, 1580, 2445).
Antimonit - vzácny [318, 1158, 1236, 1580], vyskytuje sa vo forme vláknitých agregátov a jemných ihličiek [318, 751] spoločne s galenitom, sfaleritom [2111], sideritom a chalkopyritom [318, 1406], najmä na Starých Horách v severnej časti rudného revíru [318. 1226, 1236, 2281, 2540, 2825].
Aragonit - (W. Haidinger, 1827 in [1580]) - vzácny, v minulosti bežný najmä na šachte Mária [1580]. Vznikal ako jeden z najmladších [1216] primárnych minerálov rudných žíl [1236, 2445] a vyskytoval sa vo vrchných častiach spolu s c elestínom a drobnými skalenoédrami kalcitu [1578, 1580]. Drúzy aragonitu z tejto lokality sa považovali za najkrajšie na svete [2281]. Vystupuje vo forme dokonale vyvinutých stípcovitych XX [318, 1580, 2328], pri ktorých prevláda hruboprizmatický tvar zakončený bázou, plochy bývajú ryhované v smere osi x, najčastejšie sú tvary {122}, {121}, {032}, {021}, [753, 2541]. Vytvára šesfboké XX, ktorých os x je kratšia ako priXX iných lokalít. V prizmatickom pásme boli určené nové tvary {540} a {970} [1592, 1593]. Časté sú drúzy. šesť-, troj- a dvojnásobné zrasty [141, 318, 753. 2541], zrasty sicílskeho typu [975], ďalšie kryštálové tvary [611a] a údaje [1592, 1593, 1594]. Farba XX je biela, žltá, bielosivá, alebo sú bezfarebné [318, 611, 753, 1580], niekedy číre [1263, 1580]. Veľkosť drobných XX bola 0,5-4 mm [1593], izolované XXdosahovali veľkosť 10 cm a viac [2328, 2570). Najväčšia drúza nájdená r. 1840 bola takmer 6 m veľká [1580], v hornej časti boli XXaragonitu zmenené na kalcit. Niektoré XX majú zachovaný tvar aragonitu a úplne sa zmenili na kalcitovú paramorfózu [753, 1216, 1226, 1578, 1580, 2095, 2540, 2541], niekedy vytvára pseudomorfózy po kalcite [318].Chemické zloženie - CHA aragonitu zo Španej Doliny: CaCO3 98,62; SrCO3 0,99; Fe2O3 0,11; H2O 0,17 hmot.% [2281]; D 2,963 [611], 2,93 [2281, 2541]. Chemické zloženie aragonitu zo Starých Hôr stanovené pomocou CHA: CO2 42,99; CaO 55,78; MgO 0,15; Fe2O3 0,16; MnO 0,08 hmot.% a MA: CO2 43,15; CaO 54,98; Fe2O3 0,15 hmot. % [2350]. Ďalšie zmienky [195, 730, 2090, 2091, 2095, 2119, 2226, 2234, 2760, 2928].
Arzenopyrit - veľmi vzácny [1580], vedľajší minerál na rudných žilách [1236].
Barit - miestami hojný ako hlavná zložka žiloviny [1226], v severnej časti revíru občas ťažený [1236], inde zriedkavý [318, 1516, 1709]. Patrí medzi mladšie minerály rudných žíl, kde sa vyskytuje spolu s ankeritom, dolomitom a sulfidmi, alebo vytvára samostatné najmladšie barytové žilky [1282]. Býva celistvý, zemitý [318, 979, 1406, 1638, 2281, 2540], niekedy lastúrnatý, často spolu so sadrovcom a chalkopyritom, miestami kryštalovaný, bielej a červenkastej farby [318, 1406, 1638, 2281, 2571]. Na puklinách v okolitých horninách sa vyskytuje v drúzach spolu so sideritom, sadrovcom [318, 1406, 2281], chalkopyritom a tetraedritom [1638, 2281]. Niekedy vytvára do 3 mm veľké tabuľkovité XX[123]. Ďalšie zmienky [631, 753, 839, 1223, 1707, 2111, 2226, 2445, 2825 a i.].
Celestín - vzácny, [141, 318, 1236], vytvára veľmi pekné XXs bohatosťou plôch [141, 318], prevládajúce tvary {001}, {110}, {102}, {111}, {104}, {011}, {122}, {012},{101},{015}, {143}, {010}, {121}, {115}, [753], zistených 17 tvarov rôznych kombinácií [2541], ďalšie kryštálové tvary [61 la]. Prizmatické stípcovitéXX sú pretiahnuté podľa osi x, alebo sú tabuľkovité s prevládajúcou plochou spodovou [141, 753, 2541]. Farba je svetlomodrá, indigová, tmavonebovosivá až sivobiela, niekedy je bezfarebný s vysokým leskom [318, 975]. Vzorky zo Španej Doliny sa považujú za dosiaľ najkrajšie XXcelestínu [141, 975, 1216, 2281]. Jednotlivé XX sú narastené v dutinách a na stípčekovitom aragonite, kremeni [318] a kalcite [753, 2281, 2540, 2541]. Vzniká ako vedľajší produkt pri tvorbe kalcitu z aragonitu s obsahom Sr [2540]. D 3,926 [2541]. Ďalšie zmienky [98, 195, 525, 1158, 2091,2226, 2445 a i.].
Dolomit - vzácny [1236], vytvára kôry s vláknitou štruktúrou zelenožltej farby [2281], niekedy zaoblené agregáty s radiálne lúčovitou stavbou, hodvábnym leskom, priesvitné [2163, 2281]. Vystupuje ako jeden z najmladších žilných minerálov spolu s ankeritom, barytom. tetraedritom, chalkopyritom [1282] a sideritom [2281]. Chemické zloženie - CHA: CaO 30,84; MgO 19,63; FeO 1,67; CO 46,67; Fe O 0; Al O 0,51; nerozp. zv. 0,07;? 99, 39 hmot.%, kryštalochemický vzorec [2163]. Ďalšie zmienky [525, 751, 1363, 1580, 1709,2445]. 2 3
Galenit - vzácny [1158, 1226, 1236, 1580], zistený spolu s chalkopyritom v kremenno-karbonátovej žilovine na halde šachty Mária [1398], spolu so sfaleritom, antimonitom a ankeritom, patrí k najmladším minerálom na ložisku [2111]. Hojný bol vo výplni žily na Starých Horách [2541], má zvýšený obsah Sb [318,1763] a Ag [318, 2445]. Absolútny vek galenitu bol stanovený metódou obyčajného a rádiogénneho olova na 200 mil. rokov [2111]. Ďalšie zmienky [751, 2226].
Hematit, odr.spekularit - zriedkavý [1226, 1236], červenej farby [1226, 2281], vystupuje spoločne s barytom [318, 1406, 1580], sideritom a chalkopyritom [2281, 2540, 2571]. Spolu s chalkopyritom sa vyskytuje na žilkách v mezozoiku v Tureckej, pozri Staré Hory, s. 1225. Ďalšie zmienky [2226, 2445].
Chalcedón, odr.jaspis - zriedkavý, červený v drobách [1406, 2571].
Chalkopyrit - spolu s tetraedritom hlavná zložka primárnych rúd [318, 979, 1226, 1236, 1363, 1516, 1580, 2111, 2664a], zo sulfidov prevláda [1158]. Vyskytuje sa vo výplni puklín [751, 2234], vytvára nepravidelné zhluky, vtrúseniny, je celistvý, zriedkavo kryštalovaný s pestrofarebnými povlakmi [318, 1406, 2540, 2571], niekedy vytvára idiomorfné XX[1709] vo forme trojbokých pyramíd [2571]. Väčšinou prerastá s tetraedritom, kremeňom [318, 2760] a pyritom [1282, 2111, 2281], niekedy so sideritom a sadrovcom [318, 1406]. Stmelený kalcitom vytvára „úlomkovú rudu" (Trúmmererz) [1406, 2281, 2540, 2571]. V okolitých horninách vytvára impregnácie bez sprievodnej žiloviny [2541]. Chemické zloženie - CHA: Cu 32,58; Fe 29,40; S 33,31; Zn 0,72; As 0,03; Sb st.; CaO 0,38; MgO 0,13; nerozp. zv. 2,45 hmot.% [1709]. Zastúpenie stopových prvkov sledované pomocou SAkN [297, 298, 299. 300], SAskv [1709] a pomocou AAS [298]. Má zvýšený obsah Zn (0,72 hmot.%), čo môžu spôsobovať inklúzie sfaleritu [1236]. D 4,290 [1709]. Ďalšie zmienky [525, 730, 842, 1079, 1398, 2095, 2445,2541,2721 a i.].
Chloantit - zmienka [2226].
Kalcit - bežný, celistvý aj kryštalovaný [318, 1406, 2281] vo forme skalenoédrov rôznej veľkosti [318], prevládajúce tvary {1010}, {01 12} [2540], biely [141, 318], sivý, zelený, priezračný [318, 2281, 2540], tvorí paramorfózy po aragonite [141, 1580, 2091, 2281, 2541]. Na žilách [2571] vystupuje spolu s kremeňom, tetraedritom a chalkopyritom [318]. Ďalšie zmienky [839, 1226. 1236, 1709, 2095, 2226 a i.].
Kremeň - hojný ako hlavná nerudná zložka žíl [141, 156, 1158, 1226, 1234, 1709, 2281, 2541] a šošoviek [318]. Prevažne je masívny, celistvý, niekedy vykryštalizovaný v drúzach alebo vo forme pseudomorfóz po iných mineráloch [318, 1406, 2540], po kalcite [2541], niekedy tvorí pekné XXodr. kryštálu v drobách [1406, 2281, 2540, 2571], metakryštály [1363], inokedy je rohovcovitý. podobný jaspisu, niekedy pórovitý [318]. Tmeli úlomky hornín a vypína pukliny, zatláča siderit a tvorí mladšie lemy okolo úlomkov alterovanej horniny v Polkanovej [1363]. Ďalšie zmienky [299. 826, 839, 1236, 2226, 2445 a i.].
Kobaltín (?) - zriedkavo vytvára drobné uzavreniny v tetraedrite a chalkopyrite [1236, 1709], bezpečne neidentifikovaný [1236, 1707].
Markazit - ovoidné formy v kremeni na lok. Richtárová. Zastúpenie stopových prvkov sledované pomocou SAkv [291].
Pyrit - zriedkavý [1158, 1226, 1236, 1709, 2281], väčšinou masívny, vtrúsený [318, 2540], kolomorfný [1236], zriedkavejšie vo forme kociek [2571], XX v kremeni [318, 1236], siderite a sadrovci spolu s chalkopyritom a tetraedritom [318, 2281, 2571). Vystupuje v dvoch generáciách [1709], v troch generáciách [2111]. Zastúpenie stopových prvkov - SAkv [291]. Ďalšie zmienky [839, 987, 1233, 1234, 1406, 1707, 2226, a i.].
Pyrotín - ojedinelý, ako vedľajší rudný minerál na žilách [1236], vytvára zrná v chalkopyrite, zistený v štôlní v Potkanovej
[1260].
Sadrovec - niekedy hojný ako prevládajúci žilný minerál [3 18, 1234, 2281], vzácny [1709]. Vytvára nepravidelné šošovky 25 - 50 cm mocné, v ktorých sa vyskytuje aj chalkopyrit, tetraedrit a pyrit [318, 1234). Býva jemnozrnný [2571], celistvý, vláknitý, šupinkovitý, broskyňovej farby [2571], miestami vytvára veľmi pekné XX a lúčovité agregáty [318, 1406, 2281]. Je ružovočervený. žltkastý, svetlobiely, zelenkavý a modrý [318, 1406, 2281, 2540]. V severnej časti rudného revíru sa vyskytuje na haldách starých baní pri šachte Haliar [1398], kde sa občas ťažil [1236). Ďalšie zmienky [753, 839, 1158, 1398, 1580, 2226, 2445].
Sfalerit - zriedkavý ako vedľajší minerál rudných žíl [1236], vyskytuje sa v barytovo-sulfidickej mineralizácii [2111].
Siderit - niekedy hojný, ako hlavný minerál kremenno-sideritových rudných žíl (napr. žila Pfeiffer) [318,1226,2111,2234, > 2664a], najmä na severnej periférii a čiastočne aj v strede rudného poľa [730, 1236, 2281, 2540, 2541], občas sa ťažil [1236], v ostatných častiach je podradný spolu s Cu-sulfidmi a barytom [2541]. Je hrubozrnný [141, 753], lístkovitý, zväčša celistvý [318, 2281, 2540], v drúzach spolu s chalkopyritom, pyritom a tetraedritom [753, 979, 2281, 2540], v romboedrických XX bývajú niekedy uzavreniny galenitu [2281], vystupuje v dvoch generáciách [2095], tmeli úlomky alterovanej horniny a je zatláčaný mladším kremeňom a tetraedritom [1363]. Chemické zloženie - CHA: FeO 54,07; MnO 2,49; CaO 1,20: MgO 3,97; CO2 38,90; Σ 100,63; obsah Fe 42,01; Mn 1,92 hmot.% [1763]. Ďalšie zmienky [14, 15,525, 1158, 1398, 1580, 1709, 2445 a i.].
Tennantit - bežný [2715a, 2760], presnejšie neidentifikovaný (pozn. autora).
Tetraedrit - hojný, najdôležitejší rudný minerál [318. 1226, 1236, 1516, 1580], prevláda nad chalkopyritom [ 1709], celistvý, masívny, zriedkavo kryštalovaný [318, 979, 1406, 2281, 2540, 2664a], vystupuje spolu s kremeňom, chalkopyritom a ostatnými sulfidmi [318, 751,2111,2541,2571], na Starých Horách aj s antimonitom [318]. V sadrovci a siderite vytvára žilky a vtrúseniny [318, 1709, 2234], niekedy polohy a šošovky s kremeňom v horninách mocné do 25 cm [318, 2234] alebo impregnácie [318, 1709] spolu so sadrovcom a mastencom[2571]. Brekciovitý tmelený kalcitom tvorí tzv. úlomkovú rudu (Trúmmererz) [1406, 2540], spolu s kremeňom metasomaticky zatláča siderit [1363]. Chemické zloženie - CHA: S 25,75; As4,75; Sb 22,82; Ag 0,05; Cu 39,81; Fe 4,75; Hg 1,44; Σ 99,37 hmot.% [749, 751, 2281]; Cu 34,65; Fe 6,85; Sb 15,31; As 3,63; Bi 0,66; Ag 0,1-1,4 hmot.% vo vzorkách z háld [1236], kryštalochemický vzorec [1709]. Identifikácia potvrdená RTG (a 10,299 ± 0,002 až 10,320 ± 0,004 Ä [1709]) a (lok. Polkanová) 10,362 ± 0,009 Ä, a (lok. Piesky) 10,323 ± 0,007 Ä) [187]. Zastúpenie stopových prvkov - SAskv [187, 1709], obsah Hg 0,05-0,1 hmot. %. Bi 0,1 hmot. % [141],Se 42 g/t [53], je striebronosný [839, 1158, 1226, 1235, 1236, 1282, 2234,v 2928]. D 4,77 [751]; 4,729-4,835 [1709]; 4,78 [2281]. Ďalšie zmienky [187, 730, 842, 1216, 1233, 1398, 1495, 2091, 2226, 2445, 2542 a i.].
Zlato - veľmi vzácne [1236]. Ďalšia zmienka [842].

Sekundárne minerály
Alofán - zriedkavý, zelenomodrý, vrstevnatý [2281]. Ďalšia zmienka [2445].
Alunogén (?) (keramohalit [1578, 2281, 2445]) - zmienka [1578, 2281, 2445].
Anhydrit - zmienka [1226, 1236].
Antlerit (M. Figuschová, 1977 [2775]) - pomerne vzácny, vyskytuje sa vo forme svetlozelených kryštalických agregátov, tvorených ihličkovitýmiXX hodvábneho až perleťového lesku, veľkosti do 0,1 mm. XX sú orientované paralelne alebo tvoria chaotické zhluky [2775, 2776]. Niekedy vytvára skryto kryštalické zemité masy, ktoré vypínajú dutiny okolitých hornín [2776]. Identifikovaný pomocou RTG a DTA, zastúpenie stopových prvkov - SA skv [2775]. Ďalšia zmienka [3028].
Aragonit - ako sekundárny minerál pomerne zriedkavý [1236], vo forme „železného kvetu" na puklinách [2541]. „Kalksinter" je aragonit [979] snehobielej farby, niekedy zelenkastý, žltkastý a modrastý, sfarbený roztokmi medi, má hodvábny, atlasový lesk. Na tejto lokalite sa našli najkrajšie vzorky v Uhorsku, rôznych tvarov - kvapľovité, kríčkovité, korálovité, obličkovité [318, 979, 2281, 2540, 2571], hrachovcovité [2281].
Aurichalcit - zriedkavý, vytvára sivomodré, modrozelené a zelenožlté [755] kôry a lupienky zložené z jemných ihličiek [3013]. Vyskytuje sa spolu s tirolitom [755, 2540]. Ďalšie zmienky [1158, 2760].
Azurit - pomerne vzácny [1216], hojnejší v najvrchnejších častiach starých háld na lož. Piesky [2775, 3071], spolu s malachitom a zmesou kysličníkov Cu, Sb [2775] a drobnými XX sadrovca [2571]. Vyskytuje sa vo forme guľovitých [318], snopkovitých agregátov zložených z tabuľkovitých XX veľkosti do 1 mm [2775], povlakov, zemitých más, stalaktitov, vtrúsenín [318, 1406, 2281, 2540], kôr hrubých až niekoľko cm [2760]. Kryštalický vystupuje spolu so supergénnym barytom [141, 2760]. Farba je modrá [318, 1406, 2281, 2775], s rôznymi odtieňmi [2571]. Identifikovaný pomocou RTG a DTA, zastúpenie stopových prvkov - SAskv [2775]. Ďalšie zmienky [156, 525, 1158, 1236, 1580, 2111, 2226, 2445, 2928, 3028 a i.].
Barit - pomerne zriedkavý, vytvára priehľadné tabuľky [141], uzatvára azurit aj malachit, alebo kryštalizuje na povlakoch týchto minerálov [123].
Bieberit (Kobaltvitriol [979, 1103b a i.]) - zriedkavý, vytvára stalaktity [2540, 2571] svetloružovočervenej farby, priesvitný, určený chemicky [1103b]. Tvorí prímes v epsomite [753]. Ďalšia zmienka [979].
Bindheimit(?) - nedostatočne identifikovaný, vytvára práškovité až kompaktné hniezda trávovozelenej až žltozelenej farby [2760].
Bornit - zmienka [2111].
Brochantit (vvarringtonit, A. Brezina, 1879 [230]) - vzácny [3071], v zmesi s devillínom, langitom a malachitom alebo samostatne vo forme malých valčekovitých druž veľkosti do 0,3 mm. Má tmavú smaragdovozelenú až čiernu farbu [230, 2542, 3071]. Na haldách lož. Piesky sa vyskytuje vo forme jemnokryštalických agregátov, ihličkovitých a stípčekovitých XX narastených kolmo na podložku a vo forme celistvých povlakov [2775]. Vystupuje spolu s antleritom, langitom, zistili sa pseudomorfózy po vretenovitýchXX posnjakitu. Identifikovaný pomocou CHA: CuO 61.91; SO3 15,70; H2O 14,01; nerozp. zv. 7,88; Σ 99,42 hmot.%; kryštalochemický vzorec [3028] a RTG [2775, 3028] (a 13,084 ± 0,008, b 9,847 ± 0.004, c 6,008 ± 0,003 Ä, ß 103,40°) [3028]. EMA sv. Fe v množstve asi 0,5 hmot.% nahrádza v štruktúre časť atómov Cu [2775], D 3,766, DTA, IR. opticky n 1,725 ± 0,004 [3028]. Ďalšie zmienky [1158. 2776].
Covellín - zmienka [195, 211 l ]. Cu-Sb-oxidy - vytvárajú olivovozelené povlaky, zemité masy, bližšie neidentifikované, ktoré
pravdepodobne vznikali na úkor tetraedritu a sú zmesou r öntgenoamorfných oxidov Cu a Sb. čo potvrdzujú výsledky RTG a SAskv
[2775].
Devillín (herrengrundit, A. Brezina, 1879 [230], úrvö lgyit, B. Winkler, 1879 [2515], J. Szabó, 1880 [2177]) - z lož. Spania Dolina bol opísaný ako nový minerál a pomenovaný podľa nemeckého a maďarského názvu lokality [230, 2177, 2515]. Neskôr sa zistilo [1590], že minerál je identický s devillínom, ktorý bol už predtým opísaný z Cornwallu (Pisani, 1864) [1590. 2775]. Výskyt je pomerne zriedkavý [141), na lož. Piesky hojný [2775], zistený aj v banskom poli šachty Ludvik nad dedinou Richtárová [ 1580], ako aj pri šachte Haliar na Starých Horách [1398]. Najčastejšie vytvára kryštalické agregáty zložené z tenkotabuľkovitých XX s tvarom {001} [230. 2775], nedokonale obmedzených jednoklonných šesťbokých priziem [230, 2542, 2775] veľkosti 1 -2,5 mm
[230, 2542] a radiálne lúčovito usporiadaných ihličkovitých XX skleného lesku [2281. 2515]. Forma agregátov je vejárovitá, ružičkovitá [1216, 2775]. Ďalšie kryštalomorfologické údaje [230, 753], kryštálové tvary [611a). Menej časté sú skrytokryštalické kôry perleťového až hodvábneho lesku [2515, 2775] a guľovité agregáty so zamatovým leskom [2177, 2281, 2542]. Farba XX je svetlomodrozelená [1590, 2775], smaragdovozelená [230, 2177] až modrá, akvamarínovozelená [1578. 2177, 2281, 2515, 3071]. V dôsledku dobrej štiepateľnosti podľa (001) [2177, 2515] sú prítomné veľmi tenké lístočky s typickým perleťovým leskom. Je málo elastický, krehký [230], vryp svetlozelený [230, 2177, 2775]. Často sa vyskytuje v zmesi s brochantitom, malachitom, sadrovcom a langitom [230. 2177, 2542, 2775], s tetraedritom a chalkopyritom [2177, 2542], na okolitých horninách [2542]. Vystupuje v dvoch generáciách - starší je modrý, mladší smaragdovozelený [2177, 2542], nebovomodrý [230]. Chemické zloženie - CHA: H2O 16,73-19,61; SO3 24,59-24,62; CuO 49,52-54,16; CaO 2.05-8,59; FeO 0,14; Σ 99,6-100,5 hmot.% [230, 657, 753, 1590, 2177, 2515], EMAskv potvrdila prítomnosť Cu, Ca a S, mikroskopické zrná kremeňa a živca sú tmelene devillínom [2775]. Identifikácia potvrdená pomocou RTG [2775], (a 20,870, b 6,135, c 22,191 Ä, ß 102,4° Faraone a kol., 1967 in [2775]), DTA [2775], D 3,132 [2177, 2515]. Ďalšie zmienky [195, 525, 1158, 1580, 2091, 2226, 2445, 2928 a i.].
Epsomit (Bittersalz [1406]) - vyskytuje sa na stenách štôlní, na výdreve na suchších miestach [2281, 2540], v puklinách hornín na starých haldách, vo forme povlakov, ihličkovitých XX (318, 2281], stalaktitov a lístkovitýcXX [753, 2540]. Vláskovité XX dosahujú dížku 10-35 cm a tvoria agregáty podobné kozej brade [2540, 2571], Farba je žltkavobiela, červenkastobiela až ružovočervená [318, 2281, 2540], ktorá je spôsobená prímesou bieberitu [753]. Chemické zloženie - CHA: MgO 15,3; H2O 51,7; SO3 31,3; FeO 0,09; MnO 0,3; CuO 0,3; CoO 0,6; Σ 99,59 hmot.% [2281, 2541]. Niekedy má obsah CuO 3,57, CoO 3,57 hmot.%, ako aj zvýšený obsah MnO [2540]. CHA „fauseritu" zo vzoriek uložených v Britskom múzeu zodpovedá epsomitu: SO3 32,33; MnO 0,40; MgO 15,24; CoO 0,11; NiO st.; FeO 0,05; ZnO 0,53; H2O 51,10; nerozp. zv. st.; Σ 99,75 hmot.% [748]. Ďalšie zmienky [195, 1158, 1226, 1236, 1578, 2090, 2226, 2445, 2542].
Erytrit (Kobaltblíite [318, 1406]) - zriedkavý,tvorí jemné povlaky na tetraedrite [318, 2281, 2540, 2571], kvaple [2281] a červenofialové XX spolu s azuritom a malachitom v dutinách arkóz [3071]. Ďalšia zmienka [1158].
Evansit (vashegyit (?) [525]) - zmienka [525].
Farmakosiderit - vzácny [3013], na starých haldách nalož. Piesky [1580, 2542] vytvára zhluky alebo impregnácie v okolitých horninách alebo olejovohnedé kocky s tetraedritom, chalkopyritom a malachitom [755]. Krásne vyvinuté hexaedrické XX hnedej až olivovozelenej farby s nádychom do modra, vystupujú spolu s devillínom a malachitom [1580]. Ba-odroda [1236] - báriofarmakosiderit vytvára slamovožlté drobné XX; určený pomocou EMAkv: BaO 8,27; As2O5 23,80; Fe2O3 49,20; Al2O3 3,59 hmot.%, RTG (a 7,982 ± 0,006, c 8,06 ± 0,01 Ä) [3071]. Ďalšie zmienky [525, 1236].
Fauserit (A. Breithaupt, 1865 in [748]) - bol opísaný ako nový minerál z lož. Špania Dolina a nazvaný podľa mineralóga Fausera [753, 2445]. Tvorí bledoružové kryštalické agregáty a prizmatické XX s prevládajúcimi tvarmi {210}, {340}, {111}, ďalšie kryštalomorfologické údaje. Štiepateľnosť dobre vyvinutá podľa (010) [748]. Rombicko-disfenoidické, pomerne veľké XXmajú tvary {010}, {110}, {120}, {430}, {111}, sklený lesk, sú priehľadné, priesvitné, ružovkasté, žltkasté [753, 975, 1216], vodovopriezračné, niekedy vnútri duté [2540], kvapľovité [975, 1216]. Chemické zloženie - CHA: SO3 34,49; MnO 19,61; MgO 5,15; H2O 42,66; Σ 101,91 hmot.% (A. Breithaupt, 1865 in [748, 753, 2281]), predtým bol považovaný za epsomit alebo goslarit [2281, 2540]. Analýzou siedmich muzeálnych vzoriek epsomitov a fauseritov z rozličných lokalít Slovenska sa získali výsledky zodpovedajúce iba epsomitu, na základe čoho bola vyslovená pochybnosť o existencii fauseritu ako samostatného minerálu. Nie je vylúčené, že Breithaupt [1865] uvádza analýzu zmesi, v ktorej bol zvýšený obsah Mn [748]. D 1,888 [753, 975, 2540]. Ďalšie zmienky [1226, 2090, 2226, 2445].
Goslarit - zriedkavý, ružovkastý až červenoružový [753], žltobiely [2541], tvorí nálety na sfalerite [975, 1578], povlaky a ihličkovitéXX na stenách starých banských prác [2281, 2541]. Ďalšie zmienky [1158, 1226, 1236, 2226, 2445].
Chalkantit (Kupfervitriol 1406]) - vytvára modré, niekedy zelenkavé, priesvitné [1216,1406, 2281, 2540, 2571] povlaky a kôry [753, 1216] na zvetraných drobách alebo v puklinách chalkopyritu a tetraedritu [753] a na výdreve starých banských diel [318, 1406, 2540, 2571]. Na ložisku Piesky tvorí na zrnách kremeňa povlaky a drobnozrnné kryštalické agregáty, veľkosť svetlomodrých XX je do 0,5 mm. Identifikovaný pomocou RTG aDTA, zastúpenie stopových prvkov - SAskv [2775]. Ďalšie zmienky [1158, 1236, 2090, 2226, 2445, 2776, 2928].
Chalkofylit - veľmi zriedkavý [755, 2775], vo forme malých tabuľkovitých XX [755] hexagonálneho tvaru veľkosti 0,5 mm [2775] až 1 mm spolu s azuritom [3071]. Niekedy vytvára drobnokryštalické agregáty vo forme obličkovitých, nátekových kôr modrozelenej farby [2775] a perleťovolesklých zelených povlakov [3071]. Vystupuje spolu s aragonitom, chalkopyritom, tetraedritom a pyritom [755]. Identifikovaný pomocou RTG a EMAskv [2775]. Ďalšie zmienky [1158, 1236, 2281, 2674, 2776, 3013, 3028].
Chalkozín - zmienka [2111].
Chryzokol - bežný, vytvára kompaktné povlaky [318, 750, 1406, 2540, 2541] a hrubé gélovité kôry [1578] v puklinách a na povrchu okolitých hornín, na tetraedrite spolu s malachitom [318, 750, 1406, 2540]. Ďalšie zmienky [979, 987, 1158, 2281, 2674, 2928, 3013 a i.].
Jarosit (M. Figuschová, 1978 [2776]) - hojný, vo forme zemitých más svetložltej farby, zriedkavejšie sú tabuľkovité XX veľkosti do 0,2 mm medovožltej až hnedej farby. Identifikovaný pomocou RTG, zastúpenie stopových prvkov - SAskv [2776].
Kalcit - zriedkavý, vystupuje spolu s malachitom, devillínom, sadrovcom [230] a ďalšími sekundárnymi Cu-minerálmi [1406].
Kuprit - pomerne zriedkavý, jemnozrnný, medenočervenej farby, vo forme voľne sa vyskytujúcich agregátov obalených malachitom na starých haldách [1398] a v hľúzach na starej výdreve spolu s meďou [3071]. Ďalšie zmienky [195, 525, 1236, 2111, 2674].
Langit - hojný, väčšinou vytvára subrecentné až recentné povlaky [141. 1216], kryštalické agregáty pripomínajúce tvarom devillín, je však tmavší. Kryštalické agregáty sú tvorené tabuľkovitými, lístočkovitými a šupinkovitými XX veľkosti 0,2 mm [2775] až 3 mm [3071], modrozelenej až tmavozelenej farby [2775], niekedy svetlejších odtieňov [1580]. Vyskytuje sa spolu s devillínom [2542, 2775] na puklinách a povrchu okolitých hornín [141] a v opustených banských dielach [2542]. Identifikovaný opticky, pomocou RTG a EMAkv - obsah Cu 61,02; S 5,40 hmot.% [2775]. Ďalšie zmienky [195, 230, 525. 737. 1158. 1398, 2091, 2111, 2928, 3028 a i.].
Limonit - značne rozšírený vo forme rozsiahlych kompaktných, pórovitých, troskovitých a práškovitých más tmavohnedej až čiernej farby, polokovového lesku. Zemité masy majú svetlohnedú farbu a sú zvyčajne monominerálne. Niekedy vystupuje spoločne s ostatnými minerálmi oxidačnej zóny. Identifikovaný pomocou RTG, zastúpenie stopových prvkov - SAskv [2776]. Ďalšie zmienky [1158, 1236, 1495, 2226, 2281].
Lirokonit - veľmi zriedkavý, [318, 2281] vo forme pekných XX[318] veľmi malých rozmerov [755, 2540, 3013], šošovkovité zaoblených [1216], sýtomodrej farby so zelenkavým nádychom [1216]. Ďalšie zmienky [737, 1158, 1236,2445].
Malachit - bežný [2775], najhojnejší sekundárny minerál [987, 1398]. Vyznačuje sa veľkou variabilitou foriem výskytu [2775J. Vytvára 1. obličkovité, nátekové tvary s radiálne lúčovitou stavbou tmavozelenej až modrozelenej farby [318. 1406, 2095, 2281, 2540, 2571], 2. jemnozrnne skrytokryštalické masy svetlozelenej farby [318. 1406, 2281, 2571], 3. skrytokryštalické kôry na okolitých horninách s hrúbkou až 15 mm [3071], na dne potoka vytekajúceho z háld [2775j, 4. zemité masy trávovozelenej farby spolu s ílovými minerálmi starých háld [2775], 5. guľôčikovité kryštalické agregáty veľkosti do 2 mm [318, 1406. 2281, 2540], 6. skrútené vláskovité a vláknité tvary veľkosti do 10 mm svetlozelenej farby, hodvábneho lesku, 7. ihličkovité kryštalické agregáty s koncentricky usporiadanými XX[2775], ako spojivo úlomkov hornín [2281, 2540]. Identifikovaný opticky, RTG a DTA, zastúpenie stopových prvkov - SAskv [2775]. Ďalšie zmienky [141, 156, 230, 979. 1158. 1236, 1580, 2111, 2445, 2776, 3028 a i.].
Manganomelán, odr.asbolán, kuproasbolán [ 1236] - vystupuje spolu s malachitom a azuritom [987]. Čierne skrytokryštalické masy sa skúmali pomocou RTG a SAskv, majú zvýšený obsah Mn, Co a Cu [2776].
Mastenec - pomerne zriedkavý, tabuľkovitý, zrnitý, zelenej farby. Vzniká ako sekundárny minerál vo forme žiliek v tetraedrite [318, 2281, 2540]. Ďalšie zmienky [2445, 2571].
Meď - zriedkavá [318, 1226, 1406, 2571, 2775], v minulosti častá [2281, 2540], vytvára jemne zrnité až práškovité kryštalické agregáty, pliešky veľkosti do 2 mm [3071 ] a XX izometrického habitu [2775]. Vyzrážala sa v cementačnej zóne vplyvom veľkej pohyblivosti roztokov aj na okolitých horninách [1578] a na starej výdreve [3013, 3071 ]. Identifikovaná pomocu RTG [2775]. Ďalšie zmienky [195, 525, 753, 1158 a i.].
Melanterit (Eisenvitriol [1406]) - zriedkavý [1226]. vytvára kvaple, povlaky bielej, zelenej a žltej farby [2571] na banskej výdreve a na chalkopyrite spolu s chalkantitom [318, 1406, 2281, 2540]. Ďalšie zmienky [1158, 1236, 1578, 1580. 2090, 2226, 2445].
Olivenit - zriedkavý, tvorí ihličkovXX veľkosti do 2 mm v dutinách hornín [3013] na haldách ložiska Piesky [2674]. Ďalšia zmienka [2111].
Pitticit - zriedkavý, gélovitý [1578], vytvára amorfné malinovité agregáty s lastúrnatým lomom a skleným leskom tmavočervenej farby. Izolované okrúhle alebo pozdížne pretiahnuté zhluky sú narastené na kremitých horninách alebo na sadrovci často spoločne s devillínom [2281]. Chemické zloženie je nestále; je zmesou vodnatého arzeničnanu a síranu Fe [1578]. Ďalšia zmienka [2445].
Posnjakit - vzácny, vo forme povlakov a kryštalických agregátov tvorených lupeňovitými, lístočkovitými a šupinkovitými XX veľkosti do 0,2 mm, svetlomodrej farby. Kryštalické agregáty sú matné, alebo majú hodvábny lesk, XX sú priesvitné, skleného lesku. Prerastá s langitom, ktorý je makroskopický veľmi podobný. Identifikovaný pomocou RTG. zastúpenie stopových prvkov - SAskv [2776]. Ďalšie zmienky [759,2674, 3028, 3071].
Pseudomalachit - zriedkavý, vytvára zelenomodré kôry, nálety, najčastejšie v zmesi s devillínom [2776], ktoré vznikajú subrecentne a recentne vylúčením z Cu nasýtených vôd cirkulujúcich cez haldy [1398]. Identifikovaný pomocou RTG [2776]. Ďalšie zmienky [1236, 1707, 2674].
Pulszkyit (?) (J. Krenner in L. Tokody, 1948 [1292]) - prvýkrát opísaný z lož. Spania Dolina a pomenovaný podľa riaditeľa Maďarského národného múzea. Je zriedkavý, vytvára hexagonálne tabuľkovité XXs prevládajúcou plochou spodovou, jabíčkovozelenej farby, vystupuje spolu s devillínom. Určený opticky, podľa CHA ide o Cu-Mg-sulfát [1292].
Pyrofylit, odr.agalmatolit - zriedkavé zelenkavé masívne kryštalické agregáty [2281].
Sadrovec , odr.selenit [2571] - ihličkovité [1398] a stípčekovité XXa ich zhluky žltej, zelenej, modrej, červenej farby alebo číre [2571], kryštalizovali v dutinách haldového materiálu [1398] a na stenách opustených banských diel [2281, 2540, 2571]. Vznikol rozpadom sírnikov a Ca-minerálov [1578]. Vyskytuje sa spolu s devillínom, malachitom a kalcitom [230]. Ďalšie zmienky [979, 1158, 1226, 1236, 2445, 2542].
Síra - zriedkavá [318,1226], vo forme povlakov žltej farby na chalkopyrite [318, 1406, 2281, 2571]. Ďalšie zmienky [1236, 2226].
Tenorit - práškovité povlaky [1216]. Ďalšie zmienky [737, 2111, 2674].
Tyrolit - zriedkavý [318], vytvára penovité kryštalické agregáty a vejárovité drúzy [2540, 3013] jemných ihličkovitých XX nebovomodrej farby [318, 755, 2540] s nádychom do zelena [2281]. Vyskytuje sa na tetraedrite [1578], alebo tvorí polohy až 3 cm hrubé [2540], často so zelenožltým aurichalcitom [755]. Ďalšie zmienky [1158, 1216, 2445, 2674, 2928].
Variscit - zmienka [525].

Evapority
Malé  ložisko sadrovca anhydritu vzniklo v púštnych podmienkach vrchného triasu [277]. Sírany rozptýlené v ílovitých bridliciach dosahujú 10obj.% [3124]
Anhydrit - v rozptýlenej forme v bridliciach [3124]. Ďalšia zmienka [277].
Chlorit - bližšie neidentifikované, v bridliciach [3124].
Magnezit - priemerný obsah v evaporitoch je 5 - 8 obj. %, jemnozrnný, viazaný predovšetkým na zelené ílovito-chloritické bridlice. Identifikovaný opticky, RTG, MA, DTA, zastúpenie stopových prvkov - SAkv [3124].
Sadrovec - rozptýlený v bridliciach, alebo vytvára sekundárne žilky [3124]. Ďalšia zmienka [277].

Travertíny

Doplnok (Ďuďa SLOVENSKÉ MINERÁLY - encyklopedický prehľad)
Aurichalcit - (Pauliš, 1977).
Antlerit - Ako skrytokryštalické masy v dutinách kremeň-limonitových žíl na lokalite Špania dolina-Piesky veľké až 10 cm v asociácii s bronchantitom opísala Figuschová (1977).
Barium-farmakosiderit - Vzácne olivozelené až slamovozelené hexaédrické kryštáliky (do 1mm) sa nachádzali v zlimonitizovaných horninách na lokalite Špania Dolina-Piesky (Figuschová, 1977 ).
Brochantit -  Ako smaragdovozelené kôry a kryštáliky veľké až 1 mm sa vyskytuje na lokalite Spania Dolina-Piesky, (Ľubietová) (Fuguschová, 1977) .
Camerolait - Vyskytuje sa na lokalite Špania Dolina a Piesky vo forme svetlomodrých práškovitých povlakov, zložených z ihličiek (Hyršl, Ondruš, Ic).
Dawsonit - Novšie ho opísali aj zo Španej Doliny (Bláha, 1983) .
Farmakosiderit - Drobné olejovohneddé kryštáliky s modrastým nádychom z dutín arkóz z lokality Špania Dolina-Piesky opisuje Figuschová (1977). Tam sa našli aj slamovožlté kryštály (veľké do + mm), určené ako bárium-farmakosiderit.
Chalkofylit - Známy je z viacerých lokalít. Tabuľky až do 6 mm jedny z najkrajších, pocháddzajú z lokality Spania Dolina- Piesky (Řidkošil, 1978 ).
Langit - Hojný je na starých haldách ložiska Špania Dolina-Piesky, Rychtárová (Řidkošil, 1978). Tvorí modrozelené až modrasté agregáty kryštálov (kryštáliky dosahujú ojedinelé až 3 mm).
Posnjakit - Na lokalite Špania Dolina-Piesky sa vyskytujú lupienkovité agregáty veľké až 5 mm (Řidkošil-Povondra, 1982) .
Realgár - (Bláha, 1983).
Tenorit - V malom množstve - ako čierne povlaky v asociácii s kupritom - sa vyskytuje v Španej Doline (Řidkošil, 1977),.
Torbernit - v asociácii s zeuneritom a uraninitom sa vyskytuje v Selčianskej doline 2,5 km východne od Španej Doliny (Rojkovič 1998). Tvori drobné tabuľky sýtozelenej farby rozmerov do 0,4 mm.
Zeunerit - bol opísaný v Selčianskej doline asi 2,5 km na V od Španej Doliny v Starohorských vrchoch (Rojkovič 1998). Vyskytuje sa v permských horninách s mineralizovanými šošovkami do 10 cm dlžky. Uránová mineralizácia je tvorená aj pyritom, chalkopyritom, tetraedritom, malachitom a azuritom. Zeunerit tvorí zelené tabuľky .