|
|
Tajov (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)
|
obec 6 km na ZSZ od Banskej Bystrice, okr. Banská Bystrica
Chotár obce sa nachádza na styku južnej časti Starohorských vrchov, severovýchodnej časti Kremnických vrchov a
severozápadnej časti Banskobystrickej kotliny. Jeho územie je budované hlavne mezozoickými sedimentmi krížňanského
príkrovu, zlepencami bazálneho paleogénu a do západnej časti chotára sem zasahujú neovulkanity, reprezentované najmä
pyroklastikami andezitov prevažne v tufitovom vývoji.
|
|
|
|
|
|
Augit - jednoduché XX [750, 1406, 2281, 2540, 2571], ako aj ich dvojčaťové zrasty [2281. 2540], sa vyskytujú v bližšie
nelokalizovaných vulkanitoch, v starej literatúre označovaných ako „Thonporphyr" [750, 1406, 2281, 2540, 2571].
|
|
|
|
|
|
V severnej časti malachovského rudného poľa [225], na SZ od obce [2234, 2281, 2541], na južnom [141, 751, 2541,2674]
úpätí vrchu Sokolie (Sokolovo) [1580, 2234, 2281, 2571, 2985 a i.], asi 500 m na ZSZ od odbočky na Tajovskú chatu pri ceste z
Tajova do Kordík [1398], v doline Kordíckeho potoka [1398, 2234] sa v oblasti označovanej „Na Bánočke" [2234, 2988a], „Na
baničkách" [1580, 2895] nachádza známe ložisko arzénových rúd, v minulosti vyťažené [225], ktoré zasahuje čiastočne aj do
chotárov obcí Kordíky a Riečka.
|
|
Zrudnenie, tvoriace impregnácie [734, 1447, 2111, 2874a, 2879 a i.] a žilky [2111, 2874a, 2879 a i.) je vyvinuté v
brekciovitých, mramorovitých [225, 1398] vápencoch [141, 280, 1079, 1216, 1580, 2674 a i.], dolomitických vápencoch [318, 751]
v mylonitizovaných [734, 1398] dolomitoch [734, 1079, 1398, 1447, 1580] stredného [2988a], vrchného [141, 2234] triasu [751,
872a, 1079, 2541 a i.], vytvárajúcich bloky a balvany [751, 2234, 2985 a i.] v svetlosivých ľahkých íloch s okruhliakmi trachytov pod
aluviálnym nánosom potoka [751, 1079, 1358, 1398, 2234, 3541 a i.], ako aj v pórovitých paleogénnych [872a] (eocén) [734],
neogénnych [872a] (miocén) [1358] (báden) [280] pieskovcoch [734, 872a] a pyroklastikách [1447, 1514]. So zväčšujúcou sa
híbkou sa obsah arzénových rúd vytráca [1079, 2226].
|
|
Zrudnenie je viazané na poruchovú [1398] mylonitovú [225] zónu SZ-JV [1398], S-Z [225], na tektonickú líniu V-Z [2111]
smeru. Jeepigenetické [280], apomagmatického [1514] impregnačno-žilníkového [872a, 1514, 2111] až metasomatického
[1358] typu, terciérneho [141, 2674] (miocén) [1514] veku, postvulkanické, hydrotermálneho charakteru [222, 872a, 1514, 1534,
2111 a i.], viaže sa na procesy doznievania neogénneho vulkanizmu [280, 371], pokladá sa aj za terciérnu As-formáciu [2423,
2680a], za Hg-Sb-formáciu alebo asociáciu realgárovo-auripigmentovú, ako metalotekt [2874a] tardicinematického [2879]
alpínskeho vulkanizmu [2874a, 2879]; spojené s andezitovými erupciami [826]; s ryodacitovým adacitovým typom magmatizmu
[2423]; otázka príslušnosti k magmatizmu nie je objasnená [1514]. Mineralizácia má jednoduché zloženie, typické pre
teletermálnu mineralizáciu [222, 225, 280, 371, 1358, 1514] (teplota vzniku 90-110 °C), vznikala v dvoch hlavných fázach, pričom
staršia je charakterizovaná prítomnosťou arzénových minerálov, mladšia prítomnosťou minerálov ortuti [1358]. Ortuťová
mineralizácia sa nezistila [225].
|
Ložisko sa ťažilo už v stredoveku [1514], pozostatky po ťažbe možno sledovať pri ceste v doline Kordického potoka [1398],
kde sa nachádza niekoľko háld a zasypaných priehlbní [1580, 2234, 2985], kde ešte aj dnes možno nájsť úlomky vápencov s
arzénovými minerálmi [2988a]. Novšie výskumy ukázali nebilančnosť výskytu, najmä pokiaľ ide o minerály ortuti [872a]. Ďalšie
zmienky [32, 1158, 2095, 30585 a i.].
|
Antimón - romboedrické XX s hladkými plochami, bez bližšej lokalizácie [2538].
Arzenolit - uvádzaný aj pod zastaraným názvom arzenit [1216, 1580, 2281, 2540, 2985], vzácne [1216], jemne vláknité [752,
2281, 2540], drobné, snehobiele aj žltkasté XX jednotlivo, aj v pologuľovitých agregátoch [2540] na puklinách zrnito-kryštalického
auripigmentu [752, 2281, 2540], je produktom oxidácie realgáru [1580, 2985] a auripigmentu [1216]. Ďalšia zmienka [975].
Arzenopyrit - zriedkavý, rozptýlený v plastickom mylonitovom íle [1398]. Ďalšie zmienky [826. 975,2095 a i.].
Auripigment - v minulosti hlavný objekt ťažby [156, 2234, 2571 a i.], vyskytuje sa v dvoch formách [979, 2571]. Citrónovožltý
[979, 1406. 1580, 2571], zlatožltý [1216] auripigment s oranžovými odtieňmi [979, 1580, 2571], v staršej literatúre označovaný ako
tzv. gelbes Rauschgelb [979, 2571], je kryštalický, zriedkavejšie kompaktný [979], s pomerne malými [751, 979, 2540], často
nedokonale vyvinutými [1216], krátkostípčekovitými [751, 979, 2540] XX, s ryhovanými plochami [979], s kryštálovými tvarmi {100},
{010}. {110}, {120}, {101}, {111}, {121} [61 la, 751], zktorých prevládajú najmä štvorboké dipyramídy [2571]. XX vystupujú
samostatne, aj v drúzach, v podobe zrnitých [751, 979, 2540] alebo miskovitých [2540], obličkovitých alebo guľovitých, hľuzovi-tých
agregátov s radiálne lúčovitou stavbou [1216, 1580, 2985]. Inou formou je žltozelený až zelenkastý auripigment, označovaný ako
tzv. grúnes Rauschgelb, ktorý je kompaktný, zemitý, mäkký a ľahko sa rozotiera [979, 2571]. Obe formy sa vyskytujú spoločne ako
impregnácia [318, 979, 1406, 2234, 2281, 2540, 2988a a i.] spolu s realgárom [318, 979, 1406, 2540] a kalcitom [2281, 2541], v
ílovitom pieskovci [979, 1406, 2540], v piesčitých íloch [751, 2281] a v íloch [318, 979, 1406, 2234, 2540 a i.] vypínajúcich pukliny
a dutiny medzi rozpukanými blokmi vápencov [1079, 2281] a dolomitov [1079], tiež vo vápencových blokoch [751] a vo forme
jemných povlakov a kôr, miestami 10 mm hrúbky [3015] na ich povrchu [318, 1216, 1580, 2234, 2985, 3015]. Častý je na
kontakte vápencov a dolomitov s andezitovými tufmi [1580]. Ďalšie zmienky [872a, 1578, 1620, 2016, 2095, 2328, 2418, 2445,
2538, 2678 a i.].
Ceruzit - kríčkovité agregáty 10 mm veľkosti, bielosivej farby na XX kalcitu, identifikovaný pomocou RTG [3015].
Kalcit - drúzy bielych stípčekovitých XX [2540, 2545) s prevládajúcimi kryštálovými tvarmi {0112}, {1011}, {2131}, {3121}
[2545] sprevádza auripigment a realgár [979, 2234, 2571] v sivých íloch [753). Medzi Tajovom a Riečkou sa nachádzajú aj
vínovožlté XXkalcitu v hniezdach v sivom piesčitom íle s realgárom a kremeňom [2540], Ďalšie zmienky [1406, 2538, 3015 a i.].
Kremeň - spolu s kalcitom [2540] sprevádza realgár [979, 2540] a auripigment [979], tvorí hniezda v sivom piesčitom íle
[2540].
Opály - bližšie nelokalizované, vyskytujú sa v silne tektonicky porušených dolomitoch [21501.
Pyrit - jemnozrnný v mylonitoch [225] a v polohách kyzových bridlíc vo vápenci [1406, 2571).
Realgár - krvavočervený [3015], ružovočervený [2571 ], s oranžovým [979, 2571], žltohnedým až hnedým odtieňom [979], tzv.
rotes Rauschgelb [979, 2571). Je väčšinou kompaktný [979, 1216, 1406, 2234, 2541, 2571], zriedkavejšie kryštalický [979, 1406],
vytvára drobné [751, 2540], stípčekovité [2571] XX, v dutinách vápencov dosahujúce zriedka 3 mm veľkosti [3015] s kryštálovými
tvarmi {001}, {110}, {010}, {210}, {430}, {100}, {012}, {011}, {032}, {103}, {212} [751]. Vyskytuje sa v asociácii s auripigmentom vo
vápencoch a na ich povrchu [751, 1216, 1406, 2281 a i.] aj spolu s kalcitom [2234 a i.], často sa však koncentruje aj do
samostatných hniezd, najmä v ílovitom pieskovci [979]. Ďalšie zmienky [872a, 1578, 1620, 2016, 2090,
2095,2418,2445,2538,2760, 2988a a i.].
Sadrovec - hojnéXX v mylonitovom íle [1398].
Škrtnúť:
Ortuť - výskyt ortuti spolu s rumelkou [3281] uvádzaný z chotára obce sa vzťahuje na lok. Banská Bystrica, pozri dalej.
Rumelka - výskyt rumelky na haldách starých banských prác z lok. Pri Jazere [2281], pri ceste vedúcej z Tajova do Kremnice
[751,2540] uvádzaný z chotára obce [2988a] patrí do chotára mesta Banská Bystrica, pozri lož. Malachov. Ďalšie zmienky [872a,
1578, 2095 a i.].
|
|
|
|
|
|
Sypké až polopevné travertíny, tzv. penovce, holocénneho veku, vytvárajúce svahové kaskády so zvyškami úlomkov pravekej
keramiky, nachádzajú sa v oblasti na JZ od obce [2132].
|
|
|
Doplnok
(Ďuďa SLOVENSKÉ MINERÁLY - encyklopedický prehľad)
|
Arzenolit - Z lokality Tajov ho ako biele zhluky guľôčok zložených z kryštálikov opísal Pauliš (1987).
Ceruzit – Ceruzit z lokality Tajov opísal Pauliš (1980).
|
|
