|
|
Valaská (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)
|
|
obec 5 km na ZSZ od Brezna, okr. Brezno
Chotár obce leží v Horehronskom podolí a vo Veporských vrchoch. Jeho územie budujú v severnej časti mezozoické horniny,
v južnej časti metamorfované a granitoidné horniny veporika.
|
|
|
|
|
|
Akcesorické minerály - súborná charakteristika z porfýrického biotitického granitu typu Hrončok [852, 2865, 2869] v
Kamenistej doline pri vyústení doliny Spády [2865, 2869], z biotitického granitu 50 m na Z od predchádzajúceho a z migmatitu v
Kamenistej doline [2869]. V niektorých akcesorických mineráloch z biotitického granitu z Kamenistej doliny pri vyústení doliny
Spády bol stanovovaný metódou „fission tracks" obsah U a pomocou TEM sledovaná jeho distribúcia v zrnách [2870].
|
Apatit - obsah U 67 ± 12 ppm [2870].
Turmalín - zastúpený v svorovitých diaftoritoch vystupujúcich v páse, ktorý sa tiahne od potoka Hrončok cez osadu Hrončok,
Medveďov až po Krám (lok. Čierny Balog ) [2606].
Zirkó - podrobnejšie študovaná jeho morfológia a uzavreniny z granitu typu Hrončok [2865] a obsah uránu, pričom okraje
zŕn obsahujú 443 - 739 ppm a stredy zŕn 54-184 ppm uránu [2870].
|
|
|
|
|
Akcesorické minerály - charakteristika niektorých prospekčne významných minerálov ( anatas apatit scheelit granát,
monazit) zo šlichov z oblasti granitového masívu Hrončok [833, 835. 852]. Ďalšie zmienky [1301, 2674].
Granáty - podstatné akcesorické minerály v hrončockom masíve v podobe žltých nepravidelných zŕn, zriedkavejšie vo forme
dokonalých XX veľkosti 0,05 - 1 mm. Na základe optickej identifikácie (n 1,784), RTG (a 11,52 Ä) a D 4,05 v nich prevláda
almandínová zložka [833, 835).
|
|
|
|
|
|
Nachádza sa na južnej strane Nízkych Tatier medzi obcami Valaská a Mýto pod Ďumbierom (miestnou časťou Bystrá) na
ploche 6 km [1918]. 7,5 km 2 [462]. Budujú ho strednotriasové sivé vápence a dolomity [462].
|
|
Bystrianska jaskyňa - najväčšia krasová jaskyňa v južnej časti Nízkych Tatier, situovaná 4 km na SV od obce Valaská. Je
vytvorená v strednotriasových sivých, miestami rohovcovitých vápencoch na tektonických poruchách podzemným tokom
Bystrianky v troch vývojových úrovniach. Najspodnejšími priestormi preteká Bystrianka a po 4 km vyviera na povrch pri Valaskej
[2928]. Celková dížka jaskynných chodieb je 1000 m [462, 2928]. Starú jaskyňu objavili J. Kovalčík a E. Laubert, neskôr r. 1926 E.
Holman našiel vchod do priepasti Peklo. Po úpravách bola táto časť jaskyne provizórne sprístupnená (r. 1941) bez elektrického
osvetlenia a za pomoci rebríkov. Pri prieskumných prácach po druhej svetovej vojne sa našlo spojenie s Novou jaskyňou. Po
úpravách, sprístupňovacích prácach a prepojení oboch častí bola r. 1968 otvorená pre verejnosť [2928] v dížke 350 m [462].
Niektoré priestory sa využívajú aj na liečebné účely pre vhodné klimatické pomery [2928].
Jaskyňa nemá takú hojnú sintrovú výzdobu, aká je v iných jaskyniach. Tvoria ju kvapľové záclony, vodopády, niekde biele a
lesklé stalaktity a stalagmity. Najväčším priestorom je Vstupný dóm, najviac kvapľových útvarov má Klenotnica, hojná sintrová
výzdoba je v Sieni baldachýnov a pekné stalaktity sú v Katakombách [1242, 2928]. Mikroskopické štúdium vzorky mäkkého sintra
ukázalo, že je tvorený ihličkovito-steblovitýmiXX kalcitu, identifikovanými pomocou RTG. Orientačná CHA a SAskv [1918]. Ďalšie
zmienky [107, 1092, 3109].
|
|
Južne od Bystrianskej jaskyne sa nachádza Bystrianska priepasť (priepasť Peklo ), ktorá je 140 m hlboká, puklinovo-
korozívna s podzemným tokom. Zaujímavý je 20 m vysoký biely sintrový vodopád nachádzajúci sa v híbke asi 100 m [462, 947a].
|
|
