Vyšná Boca (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)
obec 13 km na J od Liptovského Hrádku, okr. Liptovsky Mikuláš

Chotár obce leží na severných svahoch strednej časti Nízkych Tatier. Prevažnú časť územia tvoria migmatitické ortoruly, v ktorých sú neveľké polohy spodnotriasových hornín obalového mezozoika. V severnej časti chotára vystupujú varíske granitoidné horniny.

Minerály hornín
Amfiboly - z ortoamfibolitu v ohybe Kliesňovej doliny, patria do skupiny vápenatých obyčajných amfibolov. Chemické zlozenie - CHA: SiO242,65; TiO2 0,72; Al203 14,38; Fe2O3 1,08; FeO 15,12; MnO 0,46; CaO 11,14; MgO 8,49; K2O 0,92; Na2O 2,40; H2O- 0,18; H2O+ 2,66; Σ 100,20 hmot.%, kryštalochemický vzorec. Identifikácia doplnená opticky (nα 1,6630, nγ 1,6750; - 2 F 76 - 90°). Vzájomný vzťah morfologických a optických vlastností, chemického zloženia a fyzikálnych vlastností, závislosť zastúpenia Al v pozíciách Za F na stupni metamorfizmu [2428].

Hydrotermálna mineralizácia
V minulosti (14. -18. stor.) boli na území chotára obce bane na zlato, striebro a železo. Mineralizácia je pokračovaním žíl z chotára obce Nižná Boca a vzťahuje sa na ňu opis hydrotermálnej mineralizácie v Nižnej Boci, vrátane niektorých údajov opisu minerálov, pretože v starších prácach zvyčajne jednotlivé lokality nie sú odlíšené.
Západným pokračovaním žíl v oblasti Čertovice - Vyšnej Boce je ložisko Králička-Kumštová [1576], ktoré leží v chotári obce Brezno.
V chotári obce boli bane (na J a JV od obce) na lokalitách Kliesňová - Rovienky, banské pole Ede, Končilo, Pod István, Predná a Zadná Fišiarka, ako aj priamo pri obci [681, 872a, 1514, 1763, 2111].
Žily na lož. Kliesňová (2,5 km na JJZ od obce) boli otvorené tromi štôlňami, mali mocnosť cez 2 m [2483], 1 - 1,5m a výplň tvoril siderit a kremeň [1495], baryt [681] a vtrúseniny tetraedritu, hematitu a chalkopyritu [872a, 1485]. CHA rudy: FeO 53,12; Fe203 0; Mn2O3 0; MnO 0; SiO2 6,60; Al2O3 7,02; CaO 0,42; Cu 0,18; Ag st.; As st.; S 0,03; CO2 32,28; Σ 99,65 hmot.% [1495]. Na ložisku v 50. rokoch obnovili geologický prieskum [1514] a zistili, že ložisko je nebilančné [872a].
V bani Pod István (1,5 km na J V od obce) sa v minulosti ťažil tetraedrit so striebrom a zlatom, neskôr limonit s Fe-karbonátmi [1495].
Sideritová a sulfidická mineralizácia je lokalizovaná v žilách aj v sedimentárnom obale a zasahuje až do triasových kremencov [141]. Geneticky sú sideritové žily viazané na ústredný nízkotatranský žulový masív [1082]. Žily patria do kremenno-sideritovej formácie [2715a, 2928a]. kremenno-chalkopyritovo-(tennantitovo)-karbonátovej a arzenopyritovo-zlato-kremennej formácie [2715a].
Ankerit - jemnokryštalický [2760], ako hlavná zložka žiloviny, spolu so sideritom a kremeňom [2111], vedľajší minerál na žilách [872a].
Antimonit - na kremenných žilách, zlatonosný [1082].
Barit - miestami hojný [1158], na sideritovo-barytových žilách [681, 2928]. Ďalšia zmienka [84].
Gersdorffit - zriedkavý na sideritových žilách [1158].
Hematit, odr. spekularit - ojedinelý na sideritových žilách [872a, 1763].
Chalkopyrit - zriedkavý [2111 ], na sideritových žilách [1158, 2928].
Kremeň - miestami hojný [1158], tvorí podstatnú zložku žilnej výplne [2111], na kremenných žilách je zlatonosný [1082, 2225].
Limonit - sekundárny, hlavná ruda železa v horných častiach žíl, kde vznikal na úkor Fe-karbonátov. Intenzívne sa ťažil. Hrúbka limonitu na lož. Pod István bola maximálne 1 m [1495]. Na haldách je častý, prerastený s kremeňom, niekedy so sideritom a spekularitom [1763].
Siderit - hlavný minerál žíl [872a, 1158, 2111], v povrchových častiach zvetraný, zmenený na limonit, niekedy s vtrúsenými sulfidmi [1495], spekularitom [1763] a barytom [681, 2928]. Ďalšie zmienky [141, 681, 872a, 1082, 1514,2225,2483, 2502, 2760].
Tetraedrit - zriedkavý [2111] na sideritových žilách [1158, 2928], obsahoval zlato a striebro [1495].
Zlato - vyskytuje sa v tetraedrite [1495], v kremeni a antimonite [1082]. Ďalšia zmienka [2226].

Minerály v náplavoch
Scheelit - vysoký obsah v šlichoch z okolia antimonitových žíl [2715].
Zlato - vysoký obsah v šlichoch okolia z antimonitových žíl [2715].

Travertíny
Zmienka o výskyte travertínov v oblasti Čertovice [2478] bez ďalších údajov a bližšej lokalizácie.

Doplnok (Ďuďa SLOVENSKÉ MINERÁLY - encyklopedický prehľad)
Arzenopyrit - Hojný v alternovaných, silne prekremenených zónach. Často ho sprevádzajú minerály Bi, Co a pyrit, má značné prímesy Ni (do 0,28) a Co (do 0,11%), miestami sú v ňom prímesy Au.(Ozdín a Chovan 1999)
Benjaminit - Veľmi vzácny, v kremenno - chalkopyritových žilách. Vytvára odmiešaniny v Ag - Bi sulfosoliach a bizmutinite. Chemicky je homogénny.(Ozdín a Chovan 1999)
Bizmutinit - Vzácne sa vyskytuje v sideritových žilách v asociácii s chalkopyritom, tetraedritom. Nájdený bol aj v kremeni. Miestami ho sprevádzajú aj Ag - Bi sulfosoli a Pb - Cu - Bi sulfosoli. Bol určený opticky aj chemickou analýzou.(Ozdín a Chovan 1999)
Borodaevit - z lokality Vyšná Boca (Nizke Tatry) bol určený iba nejednoznačne (iba chemicky) Ozdinom a Chovanom (1999) spolu s inými sulfosofami. Tvorí ihličky do rozmeru 1 mm v ankerite v asociácii s galenitom, chalkopyritom a tetraedritom.
Carrolit - je veľmi vzácny z lokality Vyšná Boca -Helena (Nizke Tatry) v asociácii s kobaltinom, gersdorffitom, galenitom. tennatitom a arzenopyritom (Ozdin a Chovan 1999). Učený bol iba opticky a chemickou analýzou.
Farmakosiderit - je vzácny v mylonitovej žile na hrebeni Rovienok pri Vyšnej Boci (Nízke Tatry). Tvorí drobné sivozelené až žltkasté kryštáliky na goethite alebo v puklinách kremeňa s limonitom a ferrisymplezitom .(Ozdin a Chovan 1999).
Ferisymplezit - je vzácny na lokalite Vyšná Boca -Rovienok na východe mylonitovej žily, kde tvorí náteky a kolomorfné agregáty hnedej farby. Sú narastené na goethite alebo farmakosiderite (Ozdín a Chovan 1999).
Friedrichit - pri štúdiu haldového materiálu v okolí Vyšnej Boce - Kliesňavy a Paurovskej (Nizke Tatry) boli v kremeň-sideritových žilách nachádzané časté ihličkovité agregáty (a kryštáliky do 5 mm) zložením zodpovedajúce friedrichitu (Majzlan a Ozdin 1995; Ozdin a Chovan 1999). Sprevádza ich aj fáza blízka k hammaritu, lindstromitu, aikinitu a pekoitu, krupkaitu. Táto asociácia tvori vzájomné prerastlice, striedavo s prevahou niektorého minerálu z tejto asociácie.
Gersdorffit - sa vyskytuje na lokalite Vyšná Boca -Bruchatý grúnik a Helena (Nizke Tatry). Sprevádza ho arzenopyrit, kobaltín, galenit, pyrit a diarzenidy Ni v karbonát-kremeň-sulfidickej žile (Ozdín a Chovan 1999). Niekedy tvorí aj lemy okolo arzenopyritu. Má zvýšené obsahy Co.
Kobaltín - je zriedkavý na lokalite Vyšná Boca (Nizke Tatry) v asociácii s pyritom, chalkopyritom, tetraedritom a minerálmi Ni-Co v arzenopyritových žilkách (Ozdín a Chovan 1999).
Kubanit - je v mikroskopických rozmeroch prítomný na lokalite Vyšná Boca - Kliesňava (Nízke Tatry) ako lemy v chalkopyrite až 2 mm široké (Ozdin a Chovan 1999).
Krupkait - Fáza, ktorá je chemickým zložením blízka krupkaitu bola opísaná aj z lokality Vyšná Boca -Kliesňava (Nízke Tatry) (Majzlán a Ozdin 1995) z kremeň-sideritových žíl. Asociuje s tetraedritom, friedrichitom a pyritom.
Krutovit - bol nie celkom jednoznačne určený z Vyšnej Boce (Nizke Tatry), na lokalite Bruchatý grúnik (Ozdin a Chovan 1999). Nachádza sa v asociácii s galenitom, tetraedritom, arzenopyritom a minerálmi Ni a Co.
Lindströmit – Vo forme jemných ihličiek ho opísali nedávno na lokalite Vyšná Boca-Kliesňová dolina (Majzlan-Ozdín, 1995) v asociácii s friedrichitom.
Tennantit - vyskytuje sa na lokalite Vyšná Boca (Nízke Tatry) v arzenopyritových žilkách v banskom poli Helena (Ozdín a Chovan 1999). Často ho sprevádza u minerály Ni a Co, pyrit a galenit. Hojný je aj na lokalite Chopec pri Vyšnej Boci z ankerit-kremenných žiliek.