ZRIEDKAVÁ ASOCIÁCIA MINERÁLOV Z MAGNEZITOVÉHO LOŽISKA

BANKOV (KOŠICE)

(Dušan Peterec - Michal Pauco - Stanislav Horský - Rudolf Ďuda)

 

        Magnezitové ložisko Bankov pri Košiciach je oddávna známe okrem ťažby magnezitov (od roku 1907) aj výskytom asociácie minerálov, ktoré vznikajú v procese hypergénnych premien sulfidických medených minerálov (tetraedritu a chalkopyritu). Okrem esteticky pekných kríčkovitých agregátov rýdzej medi, kôr chryzokolu s kupritom, tenoritom, chalkozínom, kovelínom, malachitom patria k nim aj hniezda sekundárnych Cu (predo­všetkým pekné kryštáliky azuritu), Mg aj Fe minerálov, produkty premeny tetraedritu - chalkostibit, skinnerit a amalgám Ag.

          Výskyt tetraedritu a chalkopyritu je spätý s kremennými žilkami, na čo poukázal už P. Korpeľ (in J. Bartalský et al., 1973). Vznik tejto mineralizácie sa zrejme časovo prekrýva so sulfidickou etapou mineralizácie na kremeň - v karbonátovo-sulfidických žilách v Spišsko-gemerskom rudohorí.

Magnezity tvoria šošovkovité telesá (Bankov, Banisko a Medvedzia) s preplástkami grafitických bridlíc a fylitov. Magnezitové telesá ležia na karbónskom súvrství, vo vrchnej časti efuzívno-sedimentárneho charakteru. V nadloží ležia súvrstvia bridlíc s polohami pieskovcov, drob až zlepencov. Vyššie sú diabázy. Celý komplex zakrývajú klastické sedimenty neogénu. Na ich kontakte s magnezitmi sa našli kompaktné, až porézne výplne medenej mineralizácie tvorenej predovšetkým chryzokolom s prímesou shattuckitu a papagoitu, rýdzou meďou, kupritom (aj chalkotrichitom) a rumelkou (Ďuďa, 1977). Oxidáciou markazitu, ktorý miestami tmeli túto drvenú stykovú zónu, vzniká melanterit, hexahydrit, ferohexahydrit a rozenit (Peterec, in Pauco et al., 1986).

Pri súčasných ťažobných prácach bola v ložiskovom telese Medvedzia, na 4. horizon­te, v komore K401, zistená asociácia minerálov charakteristická pre cementačné zóny medených ložísk, vystupujúca asi 30-40 m od okraja magnezitového telesa. Je viazaná na tektonickú poruchu, v blízkosti ktorej sa vyskytujú žilky kremeňa. Rudné vzorky z tejto boli podrobené detailnému mineralogickému štúdiu rtg. analýzy, mikrosonda (prístroj JXA-SA Jeol, analytik dr. F. Caňo; energiovodisperzný mikroanalyzátor LINK AN 10 000, analytik dr. Scharmová). Identifikovaný tu bol tetraedrit, jeho pro­dukty premeny, chalkostibit, skinnerit a amalgám Ag. Mineralizácia má strednokryšta-lický charakter, je sivočiernej až čiernej farby, na povrchu s povlakmi zelených až zelenomodrých agregátov sekundárnych minerálov medi.

 

Charakteristika minerálov

 

SKINNERIT- Cu3SbS3. Je novým minerálom, ktorý bol prvýkrát opísaný iba v roku 1974 z analcim-nátrolitových žíl v nefelínických syenitoch ložiska Illimaussak v Grónsku (Karup-Moller-Makovický, 1974), v mikroskopických veľkostiach. Je monoklinický, stabilný iba pri teplotách pod 122°C.

Jeho druhým svetovým výskytom, ale prvým v makroskopických veľkostiach, je ložisko Bankov pri Košiciach. Skinnerit tu tvorí predĺžené tabuľkovité kryštáliky, husto rýhované v smere predĺženia. Tabuľky sú ukončené nízkou pyramídou. Veľkosť kryštálikov dosahuje v ojedinelých prípadoch veľkosť až 8-10 mm. Minerál sa vyskytuje v asociácii s chalkostibitom. Oba narastajú na čiernych poréznych masách vznik­nutých premenou primárneho tetraedritu. Skinnerit je sivočierny, matný, na čerstvom iome s kovovým leskom. Mikroskopicky je veľmi podobný minerálom tetraedritovej skupiny, má nevýrazný modrastý odtienok. Je anizotrópny, dvojodraz má nepozorovateľný. Skinnerit bol identifikovaný aj rtg. analýzou (tab. 6) a elektrónovou mikrosondou. Jeho chemické zloženie (tabuľka 1) dobre zodpovedá zloženiu skinneritu z Illi-maussaku (Grónsko) a jeho určenie môžeme považovať za jednoznačné.

 

Tabuľka 1. Chemické analýzy skinneritov (lokalita Bankov)

Prvok
v hmot. %

vzorka 1

vzorka 2

vzorka 3

Illimaussak.
Grónsko*

teoret. zloženie

Cu

44,701

46,948

46,865

46,08

46,66

Sb

30,087

33,036

32,445

29,06

29,80

S

22,537

22,653

22,750

22,79

23,54

As

0,079

-

-

-

 

Ag

 

-

-

2,01

-

suma

97,404

102,636

102,060

99,94

100,00

 

Kryštalochemické vzorce:

vzorka 1 - CU:.ys Sbi.os Aso.m Si.w-

vzorka 2 - CU3.01 Sbi.n S2.8S

vzorka 3 - Cu;,.ni Sbi.no S:.gn

vzorka 1-3. analýzy Link, Stráž p. R

- Karup-Moller - Makovický. 1974

 

CHALKOSTIBIT- CuSbS2. Je rombický, v prírode známy od minulého storočia Na Slovensku bol opísaný v poslednom čase z viacerých lokalít (Slovinky, Rožňava. Dúbrava), ale vo všeobecnosti sa považuje za vzácny minerál. Na ložisku Bankov sa chalkostibit vyskytuje v asociácii so skinneritom (obr.2). Vzácne tvorí drobné kryštáli­ky, veľkosti 2-3 mm, veľmi podobné na skinnerit, ukončené nízkou pyramídou alebo bazálnou plochou. Makroskopický je chalkostibit oceľovosivej farby, je matný až kovo­vého lesku. V nábruse má chalkostibit modrastý nádych. ale jeho odrazivosť je vyššia ako má tetraedrit aj skinnerit. Má zjavný dvojodraz a anizotrópiu, Pomocou elektróno vej mikrosondy sa zistilo jeho chemické zloženie (tab. 2), ktoré je blízke teoretickému zloženiu, ale má mierne zvýšený obsah Sb na úkor S.

 

Tabuľka 2. Chemické analýzy chalkostibitov (lokalita Bankov)

Prvok
v hmot. %

vzorka 1

vzorka 2

vzorka 3

vzorka 4

vzorka 5

vzorka 6

teoret.
zloženie

Cu

25,579

25,474

24,710

25,303

24,651

24,618

25,64

Fe

0,009

Hg

0,167

Zn

0,031

Sb

52,745

50,332

49,858

51,354

51,550

49,780

48,45

As

0,530

0,101

Bi

0,342

S

24,452

23,761

23,857

24,749

23,798

22,819

25,91

suma

102,776

99,568

98,426

101,936

99,999

97,866

100,00

 

vzorka 1 - 5, analýzy Link, Stráž p. R. vzorka 6, analýza Jeol, Bratislava

 

Kryštalochemické vzorce:

vzorka 1 - Cui.niSbU)8Si.9i

vzorka 2 - Cu1.03Sb1.n6S1.91

vzorka 3 -

vzorka 4 -

vzorka 5 - Cu[.nnSb1.0yS1.91

vzorka 6 –

 

TETRAEDRIT- Cu12Sb4S13. Kryštalizuje v kubickej sústave a tvorí masívne, zrni­té aj kryštalické agregáty. V prírode je známy oddávna ako dôležitá Cu ruda.

Na ložisku Bankov je tetraedrit prítomný vo forme reliktných zŕn a rôznych fáz jeho hypergénnej premeny (minerál X). S tetraedritom sa vyskytuje skinnerit aj chalkostibit. vzácne amalgámy Ag. Je sivočierny až oceľovosivý, často s výraznými modrastými až modrofialovými nábehovými farbami (proces hypergénneho rozkladu tetraedritu). Je matný. V nábruse je jeho optický charakter totožný s literárnymi údajmi. Tetraedrity sa študovali pomocou elektrónovej mikrosondy aj EDAX - oni fm. Link (tab. 3). Má pomerne variabilné chemické zloženie. Vyskytujú sa tu od tzv. čistých tetraedritov až po zmiešané tetraedrity - tennantity. Obsahy Fe v tetraedritoch sú asi 3 hmot. % (maximálne 5 hmot. %), obsahy Zn aj Hg sa pohybujú do 2 hmôt. %. V tetraedritoch z Banková sú veľmi nízke obsahy Ag aj- Bi. Možno konštatovať, že v tetraedritoch z Banková prevláda Fe nad Zn a Sb nad As (ferrotetraedrity).

 

MINERÁL X- tvoria ho v podstate rôzne fázy hypergénnej premeny tetraedritov vo forme nátekových až koloidálnych agregátov. Jednotlivé vrstvičky sa pomer­ne výrazne líšia chemickým zložením (tab. 4), stanoveným pomocou EDAX-u fm. Link. Mikroskopicky sa jednotlivé vrstvičky líšia aj sfarbením a intenzitou odrazivosti. Tieto formy hypergénnych premien tetraedritov sú v puklinách najrozšírenejšie a ich bližšie určenie pomocou súčasných mineralogických metód je pomerne problematické.

 

Tabuľka 3. Chemické analýzy tetraedritov (lokalita Bankov)

 

 

 

 

 

 

Prvok
v hmot. %

vzorka 1

vzorka 2

vzorka 3

vzorka 4

vzorka 5

vzorka 6

teoret.

zloženie

 

tetraedrit

tennantit

Cu

44,644

39,696

40,208

49,129

38,348

41,394

45,77

51,57

Zn

1,030

0,922

2,088

0,047

Fe

3,392

5,649

0,311

3,446

3,317

Hg

2,506

0,315

Ag

0,728

Sb

27,468

29,788

17,176

15,916

30,691

31,113

29,22

As

2,984

9,080

7,172

0,682

20,26

Bi

0,069

S

22,258

22,614

24,815

23,286

24,070

21,986

25,01

28,57

suma

97,354

95,490

97,959

96,735

102,642

98,472

100,00

100,00

 

vzorka 1-4, analýzy Link, Stráž p. R.

vzorka 4 - tvorí inklúzie vo vzorke 3

vzorka 5-6, analýza Jeol, Bratislava

 

Kryštalochemické vzorce:

vzorka 1 -vzorka 2 -

VZOrka 3 -

VZOrka 4 - (CUi2,84Fe(M)9Zn(,,23) 13,16^2,^81,59)3,74812,07

vzorka 5 - (Cui()i(H)Fei,()3Zn(),53Hg(),25Ag(,,ii)i2>o3(Sb4,22As(M5Bio vzorka. 6 - (Cu11,41Fe1,()4Zn(),()iHg(),o3)i2,49(Sb4,48Bio,()2)4.5()S 12.01

 

Tabuľka 4. Chemické analýzy minerálu X (produkt rozpadu tetraedritov)

Prvok
v hmot. %

vzorka 1

vzorka 2

vzorka 3

vzorka 4

vzorka 5

vzorka 6

Cu

40,532

40,738

38,763

38,672

40,518

40,407

Fe

15,198

4,537

5,331

5,327

12,778

Hg

7,014

4,939

5,240

Sb

11,665

16,449

16,463

15,151

0,763

As

6,935

8,388

4,217

4,184

9,000

8,991

Ge

0,365

0,926

S

28,828

25,354

25,451

25,549

29,514

29,510

suma

91,494

98,060

95,151

96,360

94,183

92,469

vzorka 1-6, analýzy Link, Stráž p. R.

 

Ich výsledky uvádzame preto, že chceme poukázať na zložitosť týchto procesov a na závažnosť používania komplexu mineralogických metód pri štúdiu minerálov v dosahu hypergénnych procesov.

Ako vyplýva z chemických analýz (tab. 4), produkty premien sú v stredných a okra­jových častiach pomerne blízke a výrazne sa líšia od produktu medzi týmito fázami (fázy 1-6). Centrálna a okrajová časť je obohatená o Fe (12-15 hmot. %), kým v stredných častiach sú obsahy iba okolo 4,5-5,5 hmot. %. Rovnaký charakter, ale v menšom rozsahu má aj obsah Cu, S a sčasti aj As. Opačný trend má distribúcia Sb. Centrálna aj okrajová časť je ochudobnená o Sb, stredné časti sú obohatené (11,5-16,5 hmot. %). V týchto častiach sa koncentrujú aj obsahy Hg (5-7 hmôt. %) a v dvoch prípadoch tu zistili obsahy Ge (do 1 hmot. %). Predpokladáme, na základe deficitu v hmotnostných % o 4-8 %, že tieto produkty obsahujú aj určité množstvo H2O. Opakovanie určitých fáz rovnakého chemického zloženia do určitej miery poukazuje na dlhodobejší proces hypergénnych premien pri viacnásobných opakovaniach rovnakých pH podmienok pre­mien. Možno konštatovať, že toto tzv. „vyčisťovanie" tetraedritov v konečných fázach viedlo k vzniku chalkostibitov aj skinneritov, miestami s obohatením Ag amalgámov. Produkty premien sa v centrálnej aj okrajovej časti výrazne líšia. Predpokladáme, že proces týchto premien prakticky prebieha aj v súčasnosti a nie je skončený. Pri zhodno­tení výsledkov chemického zloženia je zrejmá odlišnosť analýzy vzorky 1 a 6 od analýzy vzoriek 2-5. Tieto analýzy sú pomerne blízke zloženiu minerálov typu idait (Cu3FeS4) a nukundamit (Cu5FeS6). Vzhľadom na prítomnosť obsahov Ge v stredných častiach vzoriek je reálne očakávať na ložisku aj prítomnosť minerálu typu renieritu (Cu6Fe2GeS8), pretože spolu s predchádzajúcimi minerálmi sú charakteristické pre oxi­dačné až cementačné zóny rudných ložísk s kompletnou asociáciou prvkov.

 

A M A L G Á M Ag - v prírode sú zriedkavé, vyskytujú sa v oxidačných častiach niekto­rých rudných ložísk. Sú nízkohydrotermálne alebo hypergénne. Dosiaľ bolo opísaných niekoľko minerálov, v ktorých zložení je ortuť a striebro (Čviljeva et al., 1988; Rôssler, 1984, Čuchrov et al., 1960):

-  moschellandsbergit      - Ag2Hg3,     kubický, pomer Ag/Hg - 0,67

-  schachnerit,                  -Ag10Hg9,            hexagonálny,                                   -1,11

-  paraschachnerit,          -Ag3Hg2,              rombický,                                         -1,50

-  eugenit,                        -AgnHg2,               kubický,                                          -10,22

-  kongsbergit,                 -(Ag,Hg),              hexagonálny

-  landsbergit,                  - (Ag, Hg),            kubický

Všetky minerály tvoria povlakovité, zrnité až plieškovité agregáty, ktoré sa vyskytujú v asociácii s minerálmi Hg aj Ag. Na ložisku Bankov boli amalgámy Ag v minulosti pozorované už viackrát, ale až teraz sa podarilo stanoviť ich chemické zloženie (tab. 5).

Tabuľka 5. Chemické analýzy amalgámov Ag (lokalita Bankov)

                          

                                                                                   

Prvok
v hmot. %

vzorka 1       

vzorka 2       

vzorka 3                

Kryštalochemický
vzorec

Ag/Hg

 

Ag

58,095

55,315

57,784

Ag2.86Cu0,06Hg1.06                   

2,70         

(vzorka 1)

Hg

40,302

39,264

39,590

Ag2.84Cu00,6Hg1,08                   

2,63         

(vzorka 2)

Cu

0,783

0,723

0,696

Ag2.88Cu0.06Hg1.06                    

2,72         

(vzorka 3)

 

suma

99,179

95,322

98,071

 

 

 

 

vzorka 1 - 3, analýzy Link, Stráž p. R.

Amalgám tvorí jemné lesklé povlaky po kryštalických agregátoch rýdzej medi alebo je v asociácii s chalkostibitom, tetraedritom a skinneritom (obr. 4). Mikroskopicky má vysokú odrazivosť, je biely s jemnomodrastým odtieňom. Je izotropný. V chemickom zložení sa podieľa hlavne Hg a Ag s malou prímesou Cu (do 0,8 hmot. %). Pomer Ag k Hg je v priemere 2,68. Amalgám Ag s takýmto pomerom nebol v prírode dosiaľ opísaný. Na základe kryštalochemických vzorcov možno napísať jeho zloženie: Ag3Hg.

Záver

V procese hypergénnych premien sulfidických minerálov na magnezitovom ložisku Bankov vzniká minerálna asociácia charakteristická pre cementačné zóny medených ložísk. V ložiskovom telese Medvedzia - 4. horizont, je táto mineralizácia viazaná na tektonickú poruchu. Je charakteristická prítomnosťou kríčkovitej medi, kôr chryzokolu s kupritom, tenoritom, sekundárnymi minerálmi Cu, markazitom a najmä produktmi premeny tetraedritu so skinneritom a chalkostibitom, vzácnym amalgámom Ag. Proces hypergénnych premien tetraedritu je zložitý, o čom svedčia rôzne fázy premeny vo forme nátekovitých až koloidných agregátov. Jednotlivé vrstvičky sa výrazne líšia fyzi­kálnymi vlastnosťami aj chemickým zložením (obr. 3, tab. 4). Prechodné členy premien sú blízke k minerálom typu idait a nukundamit, nevylučuje sa ani možnosť výskytu minerálu typu reniérit. Zjavne sa líšia od minerálov skupiny tetraedritu (obr. 5) a zdá sa, že výsledkom týchto premien je chalkostibit, skinnerit a amalgám Ag.

Na záver možno konštatovať, že zistenie skinneritu, chalkostibitu aj amalgámu Ag rozširuje naše poznatky o topominerálnom bohatstve Slovenska, prináša niektoré po­znatky o charaktere a vývoji týchto minerálov a v neposlednom rade nám dáva informá cie o oxidačných procesoch prebiehajúcich na rudných ložiskách.

Tabuľka 6

Rtg. Analýza skinneritu

Bankov

26-1110

Bankov

 

26-1110

Im

dm

It

dt

Im

dm

It

dt

1

7 22

 

 

3

2,55

50

2,570

2

4,51

50

4,533

1

2,47

70

2,478

6

7

3,89

80

3,911

1

2,43

40

2,4495

1

3,57

30

3,603

2

2,39

50

2,3980

2

3,28

70

3,208

1

2,25

50

2,2904

5

7

3,18

70

3,192

3

2,03

50

2,0368

3

3,09

60

3,105

1

1,91

50

1,9180

5

7

3,02

70

3,033

3

1,89

70

1,8979

6

2,99

50

2,933

1

1,86

50

1,8569

10

2,82

100

2,830

1

1,82

50

1,8135

2

2,77

60

2,785

7

1,81

90

1,8059

1

2,73

6

1,75

70

1,7500

3

2,61

90

2,619

 

 

 

 

26-1110: Selcted powder Difraction Data f or MineralsA914

 

 

Č v i j e v a, T. N. et al., 1988: Spravočnok - opredeliteľ rudných minerálov v otraženom svete. Moskva, Nedra,

504 S.

Čuch r o v, F. V. et al., 1960: Minerály T-l. Moskva, izd. AN ZSSR, 617 S. Ďuďa, R. 1977: Nové poznatky o sekundárnej Cu mineralizácii magnezitového ložiska Bankov (Košice).

Zborník Východoslovenského múzea v Košiciach Prírodné vedy. 18. S. 7 -17. Karup-M0ller, S.-M ako vický, E., 1974: Skinnerite,  CujSbSj, a new sulfosalt from the lllimaussaq

alkaline intrusion, Suoth Greenland. Amer. Miner., No.9-10, p. 889-895. Pauco , M. et. al., 1986: Záverečná správa úlohy Košice - 6. horizont Bankov-Branisko PoP. Manuskript,

Archív GP, 207 S.

Rôssler, H. 1984: Lehrbuch der Mineralógie. VEB Deutscher Verlag f. Grundindustie. Leipzig, 832 S. Bartalský, J. et al., 1973: Geologicko-ložisková štúdia Spišsko-gemerského rudohoria. Manuskript, Geofond, Bratislava.