Ojedinelý nález hydroxylapatitu na lokalite Muránska Dlhá Lúka |
||||||||||||||||
|
(Tomáš Bancík, Slovenský mineralogický spolok, Viestova 26, 974 01 Banská Bystrica |
||||||||||||||||
|
Človek, tvor dychtivý po poznaní a objavoch,
hnaný túžbou a vášňou nachádzať, nezastaví svoje úsilie pred „horou“ skál. Trpezlivo obnažuje horninu v snahe
dostať do svojich rúk to, čo hľadá. No a niekedy je všetko úsilie a námaha korunovaná objavom minerálov,
ktoré sú nové pre lokalitu, alebo oblasť. V rámci Slovenska sú tieto nálezy sporadické a to viac potešia
nielen nálezcu, ale aj mineralogickú verejnosť. |
||||||||||||||||
Ložisko serpentinitu a mastenca - geografia, geológia a história ložiska |
||||||||||||||||
| Obec Muránska Dlhá Lúka leží v severnej časti Stolických vrchov 5 kilometrov na severozápad od okresného mesta Revúca v nadmorskej výške 345 metrov nad morom. Z geologickej stránky je územie obce budované biotitickými granodioritmi až granitmi, biotitickými až dvojsľudovými svormi s vložkami amfibolitov a serpentinitov kohútskej zóny veporického kryštalinika. | ||||||||||||||||
| Ložisko mastenca a stavebného kameňa (serpentinit) sa nachádza asi 2 kilometre na západ od obce a približne 600 metrov na východ od vrchu Kamenná (718 m. n. m.) v nadmorskej výške 550 - 580 m. n. m. Otvorené bolo lomom a dvoma štôlňami medzi rokmi 1920 - 1955. Banským spôsobom bolo ložisko otvorené a preskúmané v rokoch 1953 - 1954. Teleso serpentinitu s mastencom leží v granátovo-biotitickej rule hybridného pásma (skôr považované za granatický svor). Vznik mastencovej zóny a sprievodných minerálov je časovo mladší ako procesy serpentinizácie. Spája sa s pôsobením hydrotermálnych roztokov obohatených o CO2 počas regionálnej metamorfózy komplexu. Samotné ložisko serpentinitu je dlhé 140 metrov s maximálnou hrúbkou 35 metrov. Sklonná hĺbka je 80 metrov. V okrajoch ložiska sú vyvinuté reakčne metasomatické lemy s obsahom mastenca, ktorý bol predmetom ťažby, pričom táto zóna kolíše od 1,7 metra až po približne 6 metrov v hĺbkovom vyklinení serpentinitového telesa. Zásoby mastenca boli odhadnuté na niekoľko desiatok tisíc ton, majú vysoký obsah Fe2O3 a preto ani v minulosti nemali prakticky žiadny priemyselný význam. | ||||||||||||||||
Nález hydroxylapatitu |
||||||||||||||||
| Lokalita mastenca Muránska Dlhá Lúka, ktorú sporadicky navštevujú nielen nadšenci mineralógie, ale aj profesionálny geológovia, sa nachádza v stredne ťažkom teréne. Hlavným miestom zberov je, hlavne v letných mesiacoch, značne zarastený jednoetážový lom a halda prieskumnej štôlne. Minerály, ktoré sa tu dajú nájsť sú vzorky aktinolitu a mastenca, ktorý tvorí veľkolupeňovité kryštály peknej zelenkavej farby. Zbiera sa hlavne v lome, kde sa veľmi sporadicky nachádzajú žily a hniezda mastenca. Ďalej sa zbierajú vzorky aktinolitov, ktoré esteticky zarastajú do mastenca, respektíve do okolitých hornín. | ||||||||||||||||
| Vzorky hydroxylapatitu neboli nájdené systematickým vyhľadávaním tohto minerálu. V čase našej prvej návštevy tejto lokality sa už prakticky nedali nájsť vzorky mastenca a aj miesto na zber aktinolitov - halda prieskumnej štôlne bola značne zarastená vegetáciou. Skúsenosti kolegu, rozhľad a trochu šťastia urobili svoje. Nález žily mastenca, síce minerálu bežného, no v týchto krásnych zeleno-bielych ukážkach v radoch mineralogickej verejnosti hľadaného, dal ten správny podnet. Práve pri čistení a preparovaní vzoriek mastenca sa našli prvé vzorky hydroxylapatitov a dali tým „zelenú“ pre opätovnú návštevu tejto peknej lokality. Hydroxylapatit sa našiel pri objavení žily mastenca v strednej časti lomu. Žila mastenca, v ktorej sú ukážky tohto minerálu je mocná 5 - 30 centimetrov. Hydroxylapatit sa nachádza v žilke alpskej paragenézy, ktorá prechádza masou mastenca. Predpokladá sa hydrotermálny vznik. Okrem neho je zastúpený dolomit (vytvárajúci klencové kryštály v mastencovej mase do 5 cm), klinochlór a magnetit, nájdený iba v pár ukážkach. Hydroxylapatit ešte nebol na tejto lokalite nájdený a popísaný. Farba vzoriek prechádza z olivovozelenej až do nádhernej žlto-zlatej farby, pripomínajúcu heliodor. Menšie kryštály sú priehľadné, väčšie bývajú väčšinou priesvitné. V dnešnej dobe sa jedná o najkvalitnejšie vzorky tohto druhu minerálu zo Slovenska. Hydroxylapatity boli identifikované práškovou rtg. analýzou. | ||||||||||||||||
Záver |
||||||||||||||||
| Tento, v poslednej dobe ojedinelý nález kvalitných vzoriek hydroxylapatitu je dôkazom toho, že nadšenie a v nemalej miere aj šťastie a znalosť podobných lokalít priniesli svoje ovocie. Jedinečnosť nálezu dokazuje aj fakt, že v žile mastenca, ktorá bola otvorená v celkovej dĺžke 2,1 metra sa nachádzali všetky vzorky len na úseku jeden meter, hĺbke približne 50 centimetrov a pri hrúbke žily mastenca maximálne 30 centimetrov. | ||||||||||||||||
Použitá literatúra |
||||||||||||||||
|
Kodĕra, M. et al. 1986: Topografická mineralógia Slovenska II. Veda, Bratislava, 580 s. ISBN 71-062-86. Slavkay, M. et al. 2004: Ložiská nerastných surovín Slovenského Rudohoria, zväzok 2, s. 192-193. ISBN80-88974-50-X |
||||||||||||||||
|
| |
 |
 |
| Počiatočný stav
|
Prvé práce na lokalite |
 |
 |
| Práca úspešne pokračuje
|
Prvé vzorky sú už nájdené |
 |
 |
| Tak toto sme našli
|
Stav po roku |
 |
 |
| Hydroxylapatit
|
Hydroxylapatit |
