VEDECKÉ CESTY A ZAHRANIČNÉ STYKY

SLOVENSKÉHO MINERALÓGA K. A. ZIPSERA

(Ivan Herčko in Vlastivedný zborník Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici,

Stredné Slovensko 1, 1979,224 strán)

 

         Veľmi významnú úlohu v dejinách mineralógie na Slovensku v prvej polovici 19. storočia zohrali dvaja vynikajúci mineralógovia Jozef Jónás (1787-1821) a Kristián Andrej Zipser (1783-1864). Kým banskoštiavnický rodák J. Jónás svoju úspešne sa rozvíjajúcu vedeckú kariéru skončil predčasnou smrťou už vo veku 33 rokov, jeho osobný priateľ K. A. Zipser, profesor a neskôr riaditeľ Vyššej evanjelickej dievčenskej školy v Banskej Bystrici, dovŕšil svoju vedeckú kariéru s mimoriadnymi úspechmi na medzinárodnom poli. Predmetom tejto štúdie je stručné priblíženie jeho vedeckých ciest a zahraničných stykov. Ďalej chceme širšiemu okruhu záujemcov priblížiť niektoré kapitoly z jeho tvorivej činnosti pre rozvoj mineralogickej vedy v období, keď sa tento výskum na Slovensku práve jeho zásluhou začal úspešne rozvíjať.

         Prvé obsiahle zhodnotenie Zipserovej vedeckej činnosti spracoval v samostatnej práci jeho dlhoročný priateľ František Kubínyi po Zipserovej smrti roku 1864. Tento Zipserov životopis venoval Kubínyi významnému prírodovedcovi Viliamovi Haidingerovi, zakladateľovi a riaditeľovi Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni, ktorý bol Kubínyiho priaznivcom a priateľom. Vydal ho aj tlačou v maďarčine a nemčine v Pešti roku 1866. V predhovore Kubínyi uvádza, že zverejnením Zipserovho životopisu chcel prejaviť vďačnosť svojmu bývalému učiteľovi. Tým, že ho vydal aj v maďarčine, chcel uctiť jeho pamiatku na zhromaždení uhorských lekárov a prírodovedcov v Rimavskej Sobote.

         Zo spomínanej práce sa čerpali biografické údaje o Zipserovi pre všetky biografické slovníky. Až po dlhšom časovom odstupe objavuje sa roku 1952 v práci o dejinách uhorskej mineralógie od  S. Kocha stručné zhodnotenie vedeckého prínosu Zipserových prác pre dejiny tejto vednej disciplíny v Uhorsku.

         V našej odbornej literatúre spomína prvý raz mineralogické práce K. A. Zipsera profesor F. Slavík v predhovore stručnej mineralogickej topografie Slovenska roku 1939, vydanej v zbierke príručiek Carpatica pod názvom Nerostopis a užitkové nerosty Slovenska. Neskôr uverejňuje R. Kettner v Časopise pro mineralogii a geologii jeho stručný životopis a krátke zhodnotenie vedeckej činnosti. J. Mazúrek vo svojej historicko-topografickej štúdii z roku 1964 o vzácnych mineráloch na strednom Slovensku preberá niektoré údaje zo Zipserových výskumov minerálov, vyskytujúcich sa v okolí Banskej Bystrice (Špania Dolina, Ľubietová, Poniky, Tajov, atď.). Stručným zhodnotením Zisperovej prvej uhorskej mineralogickej topografie sa zaoberal aj autor tohto príspevku na stránkach Vlastivedného časopisu a odborného časopisu Mineralia slovaca. Niekoľkými novými údajmi o pôsobení Zipsera a jeho pobyte v Banskej Bystrici prispel v poslednom čase do Krás Slovenska aj F. Longauer.

         Podrobný historický výskum dejín mineralógie na Slovensku prináša stále nové poznatky aj o činnosti a vedeckých stykoch K. A. Zipsera, s ktorými chceme v tejto štúdii oboznámiť širokú odbornú verejnosť.

         Archívny výskum v Štátnom ústrednom banskom archíve v Banskej Štiavnici nepriniesol pozitívne výsledky. Za obdobie Zipserovho pôsobenia v Banskej Bystrici (1810-1864) zachoval sa vo fondoch tohto archívu iba jediný významnejší dokument, týkajúci sa jeho mineralogickej cesty po uhorských župách. Je to Zipserova žiadosť z 3. marca 1815, adresovaná Banskej komore v Banskej Bystrici a odporúčajúci list, ktorý mu vystavil 22. marca 1815 Hlavný komornogrófsky úrad v Banskej Štiavnici. Z jeho žiadosti citujeme:

„Odkedy sa nachádzam vo svojej vlasti, moje výborné vedľajšie zamestnanie smeruje k tomu, aby som sa zaoberal prírodnými vedami, najmä mineralógiou tejto krajiny a všetkými vednými odbormi, ktoré sú s ňou v úzkom spojení. Vzťah a lásku k štúdiu odboru považujem za predpoklad vedeckého oznania a ak chcem udržať krok s novými názormi, považujem za nevyhnutné uskutočniť geognostické cesty. Len tak môžem získať nové názory a skúsenosti, jedným slovom povedané, presvedčiť sa, odkiaľ hrubé knihy buď povrchne, alebo celkom z opačného hľadiska nám predkladajú pravdu. Už šesť rokov sa zaoberám myšlienkou zostaviť geograficko-mineralogickú príručku pre Uhorsko domácim zberateľom minerálov, ktorých lokality a výskyty menej známych minerálov, ako aj ich ložiskové pomery musia zaujímať. Údaje, ktoré mám už zhromaždené, ma však ešte neoprávňujú k tomu, aby so mohol prácu považovať za skončenú. Preto som sa rozhodol, že v lete roku 1815 pochodím viaceré župy, menovite zvolenskú, liptovskú, turčiansku, trenčiansku, tekovskú, oravskú, nitriansku, bratislavskú, novohradskú a iné a pri tejto príležitosti navštívim z geognostického hľadiska aj soľné bane vo Wieliczke. Obraciam sa preto na Vás, aby ste podporili moju žiadosť na Hlavnom komornogrófskom úrade v Banskej Štiavnici o vystavenie úverového listu, umožňujúceho mi bez zdržiavania pochodiť banské diela v uvedených župách a soľné bane vo Wieliczke.“

         Na zasadnutí kolégia Banskej komory 8. marca 1815 prerokovali Zipserovu žiadosť a plne ju podporili. V liste Banskej komory Hlavnému komornogrófskemu úradu v banskej Štiavnici sa okrem iného zdôrazňuje, že banskobystrickej verejnosti je všeobecne známe, že si Zipser väčšinu učebných predmetov osvojil ku všeobecnej spokojnosti a aj jeho cesta bude iste smerovať k dobru štátu.

         Príkaz na vystavenie odporúčajúceho listu vydal Hlavný komornogrófsky úrad 22. marca 1815 v tomto znení:

         „Pán Kristián Zipser, verejný učiteľ a predstavený ústavu pre výchovu žien v kráľovskom slobodnom meste Banská Bystrica, môže pre vykonanie svojho úmyslu precestovať okolité župy, ako aj soľné bane vo Wieliczke, aby sa zdokonalil a mládeži mohol poskytnúť úplné vzdelanie. Hlavný komornogrófsky úrad žiada, aby sa nerobili prekážky hore uvedenému učiteľovi, ale aby mu boli všade naklonení a ochotne poskytli pomoc v jeho chvályhodnom podnikaní.“

Banská Štiavnica, 22. marca 1815                                                                            Schluga

 

         Spomenuté dokumenty potvrdzujú ďalšie cesty Zipsera po území Slovenska, ktorými chcel nadviazať na cesty, ktoré uskutočnil roku 18911, keď precestoval značnú časť slovenských mineralogických nálezísk.

         Ďalší archívny výskum sa týkal činnosti K. A. Zipsera v Mineralogickej spoločnosti v Jene, ktorej členom bol od 3. apríla 1810. Ešte úplne nespracovaný archív tejto spoločnosti obsahuje aj korešpondenciu Zipsera a jeho listy riaditeľovi spoločnosti J. G. Lenzovi. Sú to zatiaľ tri nájdené listy a je predpoklad, že ich bude aj viac.

         V prvom známom nedatovanom liste z roku 1811 referuje Zipser Lenzovi o vedeckej činnosti mladého mineralóga Jozefa Jónása v Banskej Štiavnici. Spomína v ňom aj založenie Mineralogickej spoločnosti v Banskej Štiavnici, za člena ktorej pozýva aj Lenza. Z listu citujeme:

         „...Práve prichádzam do Banskej Štiavnice a prežívam radosť byť prítomný na prednáškach Montanistickej spoločnosti. Pán Jozef Jónás, náruživý mladý mineralóg a riadny člen kniežacej Mineralogickej spoločnosti v Jene, prednáša v prítomnosti niekoľkých mladých praktikantov a získava pozornosť a vďaku poslucháčov. Zaoberal sa charakteristikou minerálov a hovoril s takými veľkými vedomosťami a s takou veľkou presnosťou, že som veľmi ľutoval, keď som nemohol byť dlhšie prítomný na zasadaní. Jeho systematická zbierka slúži pri prednáškach na nahliadnutie. Dá sa právom od tejto spoločnosti očakávať v budúcnosti veľmi veľa. Keďže spomínaný pán Jónás má lásku a prostriedky pre štúdium mineralógie a stále pokračuje v precestúvaní okolia, aby urobil nové objavy, vďačíme mu za objavenie igloitu v Hodruši, laumontitu-bieleho zeolitu a jedného ušľachtilého serpentínu. Musím Vám oznámiť ešte jednu príjemnú správu, že sme v našom okolí objavili taký zriedkavý smaragdovozelený minerál medi. Aj z toho pošlem slávnej spoločnosti niekoľko exemplárov.

         Nateraz pracujem na geograficko-mineralogickej príručke pre Uhorsko, ktorá má zahrnúť všetky obce tejto krajiny, spolu s minerálmi a skamenelinami, vyskytujúcimi sa pri každej obci.

         Dovoľte mi konečne ešte hlásiť, že v Banskej Štiavnici sa utvorila Mineralogická spoločnosť. Pán banský radca a profesor Reichetzer je tiež členom tejto spoločnosti. Spomenutá spoločnosť si bude považovať za česť prijať Vaše Blahorodie do radov svojich členov.“

         Ďalší zachovaný list Zipsera Lenzovi je zo 17. júna 1822, odoslaný z Banskej Bystrice. Zipser s veľkým potešením ďakujem v tomto liste za Goetheho pozornosť a sľubuje, že mu svoju vďaku osobne splatí. Prosí Lenza, aby odovzdal weimarskému kniežaťu Goethemu jeho mineralogickú príručku o Uhorsku. Z listu citujeme:

         „Chystal som sa práve Vám oznámiť odoslanie druhej stovky mojej oryktognostickej zbierky minerálov, keď ma na moju veľkú radosť prekvapil Váš vzácny list spolu s tromi mincami. Neviete si predstaviť, ako veľmi sa mi páčia tie dva veľkokniežacie weimarské konvenčné toliare, pretože v ypĺňajú dlho pociťovanú medzeru mojej zbierky toliarov. Vyslovujem  Vám a jeho Excelencii, štátnemu ministrovi von Goethemu svoju najsrdečnejšiu a najvrelejšiu vďaku. Tretia minca je pre mňa ako protestanta o to dôležitejšia, že som bol prítomný na tejto slávnosti roku 1817 v Breslaue a videl som ten výrazný rozdiel, ktorý existoval medzi mojou vlasťou a nemeckými štátmi na tejto slávnosti. Aj pre tento príjemný dar patrí moja najúprimnejšia vďaka. Pozornosť jeho Excelencie ide medzitým ešte ďalej . Nemusel by som mať nijaký cit, keby som nahlas vyslovil najtichšie želanie. Nájdem príležitosť, aby som jeho Excelencii dokázal svoju vďačnosť. Nakoniec jedna prosba. Zamýšľam predložiť Najjasnejšiemu k mojim zbierkam, ktoré som poslal a ktoré ešte pošlem, tiež moju mineralogickú príručku Uhorska. Chcete zabezpečiť odovzdanie a smiem Vám  to poslať, aby ste to poslali jeho Excelencii, alebo priamo Najjasnejšiemu? Poučte ma čo najskôr a verte, že som s trvalým priateľstvom a veľkou úctou.“

         Na konci listu Zipser ešte oznamujem Lenzovi, že list pre dvorského radcu von Goetheho posiela spolu s týmto listom a pýta sa ho, kde sa nachádza opis jubilejných slávností Weimaru. Spomína aj Wahlnera a Gabora, že dlho nepísali a ešte raz vyslovuje poďakovanie za všetko, čo mu Lenz preukázal.

         Zipser nezabudol na veľkú pozornosť Goetheho voči nemu, a keď veľký nemecký básnik roku 1823 vyzdravel zo svojej ťažkej choroby, ponúkol mu na počesť vyzdravenia svoju zbierku minerálov pre nejakú školu weimarského kniežatstva alebo pre niektorý jeho literárny krúžok. Píše o tom v liste Lenzovi:

         „Ako veľmi sa teším opätovnému uzdraveniu jeho Excelencie, váženého štátneho ministra, slobodného pána von Goetheho, môžete vidieť z toho, že som ochotný na počesť jeho opätovného uzdravenia obdarovať svojimi zbierkami nejaký vedecký ústav, gymnázium alebo nejaký iný literárny ústav v kniežatstve. Verte, že tento nepatrný, ale srdečný dar by mal nájsť očakávané prijatie. Potešte ma teda láskavým oznámením.“

         V národnom archíve klasikov nemeckej literatúry vo Weimare zachoval sa list Zipsera napísaný priamo Goethemu 1. decembra 1825. Zipser sa v ňom zaujíma o ďalšiu pamätnú mincu. Z listu citujeme:

         „Sotva by som sa odvážil obťažovať mojím listom keby som nemal lichotivé presvedčenie, že nie som Vašej Excelencii celkom neznámy prostredníctvom pána banského radcu Dr. Lenza, ako podporovateľ mineralogických štúdií. To ma posmeľuje k pokornej otázke, ktorá je  založená na mojej láske k numizmatike.

         Pretože ja zbieram všetko, čo má nejaký historický podklad, je mojím želaním obstarať si aj pamätnú mincu, ktorou si ráčila uctiť Vaša Excelencia jej kráľovskú výsosť pani veľkovojvodkyňu. Nie mi je známy umelec a spôsob, ako by som získal jeden strieborný exemplár. Preto sa osmeľujem opýtať sa Vašej Excelencie ako tvorcu tohto umeleckého kusu, ako by som mohol svoje želanie uspokojiť.“

         Bohaté styky mal Zipser aj s inými vedcami zvučného mena, medzi ktorými bol i uznávaný nemecký prírodovedec Alexander von Humboldt. O stretnutiach Zipsera s Humboldtom písal F. Kubínyi. Spomína, že prvý raz sa s ním zoznámil roku 1833 na zasadnutí nemeckých lekárov a prírodovedcov v Breslau. Zipser sa na zasadnutí zúčastnil spolu s Antonom von Radvánszkym ako splnomocnenec Zvolenskej župy, kým Kubínyi bol na toto zasadnutie vyslaný ako splnomocnenec Novohradskej župy. Tu bol Zipser poctený tým, že na návrh Humboldta ho zvolili za predsedu jedného zasadania geologicko-mineralogickej sekcie. Pri tejto príležitosti odovzdal Humboldtovi spolu s Kubínyim vynikajúcu zbierku uhorských poloopálov pre mineralogické zbierky v Berlíne. O ich výskyte v Uhorsku mal Zipser na zasadnutí aj prednášku.

         Keď sa Zipser spoločne s Kubínyim zúčastnil na ďalšom zasadnutí nemeckých lekárov a prírodovedcov  v Jene roku 1836, stretli sa s Humboldtom druhý raz. Pred vlastným zasadaním v spoločnosti Littrowa a Hammerschmidta urobili viacero exkurzií do Weimaru, Gothy a inde. Toto stretnutie ako aj návšteva u Humboldta a vedecký styk s týmto vynikajúcim vedcom zostal v trvalej spomienke Kubínyiho.

         Vedecká činnosť K. A. Zipsera by si právom zaslúžila veľmi podrobné zhodnotenie, pretože jeho mimoriadny vzťah k mineralógii, vypestovaný jeho bývalým riaditeľom Andrém v Brne, mu takmer na celom svete vyslúžil obdiv a uznanie. Vo voľných hodinách svojho zamestnania venoval sa výlučne geognostickému bádaniu Uhorska, ktoré na všetky strany s nemalými výdavkami precestoval a preskúmal. Zozbieral tak veľké množstvo prírodnín, ktoré odosielal zdarma svojim priateľom, vedeckým spoločnostiam a zbierkam prírodnín. Na svojich cestách po Uhorsku sprevádzal aj svetoznámeho francúzskeho mineralóga F. S. Beudanta, ktorý ho často spomína vo svojom diele. Aj s F. Kubínyim precestoval mnohé náleziská Uhorska, veľkú časť Sedmohradska, Banátu, Chorvátsko, a zozbierané minerály odosielali aj spoločne jednotlivým súkromným osobám, ústavom, panovníkom, uhorskej Akadémii vied, uhorskej univerzite, Národnému múzeu a Prírodovedeckej spoločnosti v Pešti, a to nielen jednotlivé kusy, ale aj celé zbierky. Zipser tak obohatil mineralogickými a geognostickými zbierkami celý učený svet.

         Jeho vlastná mineralogická zbierka musela byť určite veľmi bohatá a pekná. Zaujímali sa o ňu najvyššie štátne osobnosti. Napríklad roku 1821 si ju prezrel arciknieža František Karol a roku 1822 uhorský palatín arciknieža Jozef so svojou manželkou arcikňažnou Máriou Dorotheou. Túto najvyššiu návštevu zvečnil Zipser pamätnou tabuľou zo sivého mramoru, zabudovanou na južnej strane jeho domu na Striebornej ulici v Banskej Bystrici s týmto nápisom:

         „Tento dom poctili Najvyššou svojou návštevou jeho c.k. výsosť arciknieža Franz Carl dňa 6. októbra 1821 a jeho c.k. výsosť arciknieža palatín Uhorska s najvyššou svojou manželkou pani arcikňažnou Máriou Dorotheou, rod. princeznou z Wurtembergu dňa 22. augusta 1822.“

         Zipserovu mineralogickú zbierku si prezreli aj odborníci z Brazílie, Portugalska, Kolumbie, Španielska, Francúzska, Ruska, Anglicka, Talianska, Nemecka, Škótska, Írska, Švédska a ďalších krajín.

         Takmer všetky krajiny Európy, ale aj Severná Amerika, boli postupne vďaka Zipserovmu neustávajúcemu úsiliu zásobené nerastnými zbierkami z Uhorska. Z jeho písomných materiálov a listov si mali možnosť urobiť aj obraz o geologickej stavbe tohto územia a jeho nerastnom bohatstve.

         Tejto úlohy sa Zipser zhostil veľmi dobre, o čom svedčia mnohé pochvalné uznania a vyznamenania, ktoré dostal zo všetkých strán sveta. Už roku 1817 ho pruský kráľ Friedrich Wilhelm III. Poctil veľkou 50-dukátovou medailou. Kráľ Švédska a Nórska ho roku 1820 vyznamenal radom Severnej hviezdy a v tom istom roku kráľ Wurtemberska zlatou civilnou záslužnou medailou so stuhou. Aj cisár Alexander ho obdaroval cenným briliantovým prsteňom, pruský kráľ všeobecným čestným odznakom I. triedy a saský kráľ Friedrich August briliantovým prsteňom. Roku 1823 ho vládnuci vojvoda z Nassau poctil zlatou medailou s váhou 22 5/16 dukáta. O dva roky neskôr ho veľkovojvoda Ludwig z Badenu vyznamenal zlatou civilnou záslužnou medailou so stuhou, neskôr veľkovojvoda Ludwig z Hessenu Ludwigovým radom I. triedy (1826). Kráľ Bavorska mu roku 1827 venoval cennú porcelánovú vázu so svojím portrétom a roku 1828 ho vládnuci saský vojvoda z Altenburgu menoval za svojho najvyššieho radcu. Nakoniec roku 1830 mu cisár Nicolaus daroval veľmi cenný briliantový prsteň. Roku 1832 dostal od dánskeho princa Christiana Friedricha zlatú tabatierku a roku 1833 od pruského kráľa zlatý rad orla 3. triedy.

         Zipser bol členom 62 vedeckých spoločnosti a akadémií. Zoznam jeho členských diplomov zostavil už síce F. Kubínyi, ale s istotou vieme o 46, ktoré sa zachovali v Mestskom archíve v Banskej Bystrici.

         V tejto krátkej štúdii nemožno zhodnotiť celú vedeckú činnosť K. A. Zipsera, pretože ide o veľmi rozsiahle vedecké dielo, ktoré by si zaslúžilo monografické spracovanie. Chceli sme v nej poukázať aspoň na niektoré kapitoly z jeho vedeckého života, ktoré neboli v našej odbornej literatúre doteraz spracované. Ide o nové poznatky, ktoré treba aj naďalej veľmi aktívne rozvíjať najmä výskumom v archívnych materiáloch uvedených vedeckých spoločností v zahraničných archívoch. Predovšetkým treba však podrobne spracovať jeho pozostalosť v Mestskom archíve v Banskej Bystrici, ktorá prinesie mnoho nových pozitívnych poznatkov o jeho bohatej a veľmi širokej vedeckej činnosti.